Význam slova "úchá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uchádzač -a m. kto sa o niečo uchádza: u. o miesto;
u. o titul kandidát;
mať veľa u-ov pytačov;

uchádzačka -y -čiek ž.

nedok. k 1, 4 – 7, 9 uchádzať -a, uchodiť¹: otvorom u-a, u-í vzduch

// ujsť sa pripadnúť (význ. 1, 2), dostať sa: u-l sa mu najväčší kus, neušlo sa mu miesto;
ujde sa mu dosť posmechu

uchádzať sa -a nedok. usilovať sa získať, mať záujem: u. sa o miesto, u. sa o priazeň niekoho, u. sa o dievča

ucháň -a m. expr. ušatý človek, obyč. chlapec;

uchaňa -e ž.

ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie

ch¹ [i chá] neskl. s. spoluhláska a zložkové písmeno

ch², cha cit. vyj. výsmech, pohŕdanie: ch(a), to teda sedelo

chán -a m. hist. mongolský, tatársky al. tur. vládca

chápadlo -a -diel s.

1. chytadlo (význ. 1): ch-á chobotnice

2. mechanizmus na uchopenie a prenášanie bremien: ch. žeriava;

chápadlový príd.: ch. nakladač

chápanie -ia s. utváranie predstáv o bytí, javoch na zákl. poznania; spôsob nazerania na vec, jav, ponímanie: dialektické, kresťanské ch. sveta

nedok. chápať² -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;

chápať¹ -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti

nedok. chápať sa

chápavo prísl.;

chápavosť -i ž.

chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak;
je ťažko ch.;
ch. pohľad;

cháska -y -sok ž.

1. zdrob. k chasa: detská ch.

2. pejor. zberba, čeliadka, banda, háveď: naničhodná, zlodejská ch.

chátrať -a nedok., vhodnejšie rozpadávať sa; pustnúť: domy ch-jú, ch-nie historických pamiatok

chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;

chľast -u m. hrub.

1. nemierne pitie alkoholických nápojov: dať sa na ch.

2. pijatika: kúpiť si ch.

chľastať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! -cúc/-tajúc nedok.

1. (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch) hlučne, hltavo piť, chleptať, chlípať: ošípané ch-ú pomyje

2. hrub. nemierne piť alkoholické nápoje, slopať, opíjať sa: ch-e od rána, prestal ch.

chĺpkatý, chĺpkavý príd. pokrytý chĺpkami: ch. list, ch-á húsenica, látka

chĺpok -pka m. zdrob.

chňap cit. naznač. chňapnutie: mačka ch. po myši

chňapka -y -piek ž. hovor. lapka: ch-ou chytila horúci hrniec

dok. chňapnúť -e -ú -pol

1. k 1, 2

2. prudko chytiť, chmatnúť, zdrapiť: pes ho ch-l za ruku

chôdza -e ž.

1. chodenie (význ. 1): ch. ho unavila;
ľahkoatletická disciplína: preteky v ch-i na 50 km

2. spôsob chodenia: poznať niekoho podľa ch-e

chór -u m.

1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

chórista -u m. zborový spevák;

chóristka -y -tiek ž.

chórový príd.

chúďa -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. slabé stvorenie, chudáčik, úbožiatko: malé ch., ch. dievča;
vydrž, ch. moje;

chúďatko -a -tiek, chudiatko -a -tok s. zdrob. expr.

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chúlostivieť -ie -ejú nedok. stávať sa chúlostivým: človek, rastlina ch-ie

chúlostivo prísl.;

chúlostivosť -i ž.

chúlostivý príd.

1. málo odolný, háklivý: ch-é dieťa, ovocie, ch-á rastlina;
ch. na žalúdok

2. príliš citlivý, háklivý, precitlivený: je ch-á, hneď plače;
ch. na drsné reči

3. privádzajúci do pomykova, nepríjemný, pálčivý, delikátny: ch. prípad, ch-á situácia, otázka;

chúťka -y obyč. mn. chúťky -ťok ž. (zmyselná) túžba, záľuba, rozmar, vrtoch: telesné ch-y, uspokojiť svoje ch-y

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha;
ch-a mu otec;
ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným;
expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas;
→ veľa nech-lo;
len → vlások ch-l;
nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

opak. chýbavať -a

chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

// chýliť sa

1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu

2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu;
neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa

chýr -u m.

1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y

2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.

● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ

chýrečne prísl.

chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;

chýrne prísl.

chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;

hajdúch -a mn. -si m. hist.

1. ozbrojený úr. al. panský sluha v býv. Uhorsku, dráb

2. hajdúsi skupina uhorského obyvateľstva, kt. počas stavovských povstaní uhorskej šľachty tvorilo jadro povstaleckých vojsk;

lopúch -a m. bylina s veľkými listami rastúca na vlhkých miestach, bot. Arctium

● expr. uši ako l-y veľké;

mladoženích -a mn. -si m. muž, kt. sa žení, ženích

mních -a mn. -si m. rehoľník, kt. žije v samote al. v komunite a venuje sa askéze a rozjímaniu: stredovekí m-si

● žiť ako m. utiahnuto, odriekavo;

najdúch -a mn. -si m. expr. nájdenec

osúch -a m. posúch: napiecť o-ov;

pampúch -a m. šiška (význ. 2);

pecúch -a mn. -ovia m. expr. domased

posúch -a m.

1. postruhník: napiecť p-y

2. (väčší tenší) pagáč: kapustný p.;

nedok. prirýchľovať

slepúch -a mn. N a A -y m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis

urýchľovač -a m. fyz. prístroj na urýchľovanie častíc: u. elektrónov, u. iónov

nedok. urýchľovať: fyz. u-nie častíc zvyšovanie ich rýchlosti

ženích -a mn. -si m.

1. muž, kt. sa žení al. je pred svadbou; snúbenec: ž. a nevesta

2. kto sa uchádza o ženu, nápadník: mať ž-a, nájsť si ž-a

živočích -a mn. N a A -y m. organizmus obyč. so schopnosťou pohybovať sa, kt. prijíma org. potravu: jednobunkové, vodné, suchozemské ž-y;

nedok. zrýchľovať

// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;

nedok. zrýchľovať sa