Význam slova "ã ã ã ã k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

poradovník -a m. súpis (osôb) podľa poradia, poradový záznam, poradník: bytový p., zostaviť p., zapísať do p-a

pôrodník -a mn. -ci m. odborník v pôrodníctve;

poručík -a mn. -ci m. 2. st. hodnosti nižších dôstojníkov: bol povýšený za p-a;

poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);

poslík -a mn. -ci/-kovia, poslíček -čka mn. -ovia m. zdrob.

posmeškár -a m. posmešník;

posmeškársky príd. i prísl.: p. tón;
p. hovoriť;

posmeškárstvo -a s.

posmešník -a mn. -ci m. kto sa rád posmieva, posmeškár: uštipačný p.;

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

nedok. poťažkávať -a

nedok. poťažkávať si

potočník -a m.

1. mrkvovitá rastlina rastúca pri vode, bot. Sium

2. hmyz s chlpatými krídelkami žijúci pri vode, zool. Phrygenea

povereník -a mn. -ci m. polit. činiteľ na úrovni ministra na Slovensku v r. 1944 – 1960 a 1964 – 1968: p. vnútra;
p. Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo;

povojník -a m. pás, ktorým sa (v min.) upevňovala perinka s dieťaťom

nedok. povoľkávať si -a

povozník -a mn. -ci m. kto sa v min. obyč. ako živnostník zaoberal dopravou nákladov povozom;

povrazník -a mn. -ci m. v min. výrobca al. predavač povrazov;

požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;

praclík -a m. pečivo v podobe prekladaných prstencov;

pracovník -a mn. -ci m.

1. kto vykonáva istú prácu: technický, vedecký, politický, osvetový p., odbojový p.

2. človek v prac. pomere: všetci p-ci podniku;
p. a organizácia;

prádelník, správ. bielizník

práporčík -a mn. -ci m.

1. hodnosť vojakov z povolania a príslušníkov Policajného zboru SR medzi poddôstojníkmi a dôstojníkmi

2. stredný st. vyšších práporčíkov;

práporečník, správ. zástavník

prasačník -a, prasačinec -nca m. chliev pre prasce (pri veľkochove)

prašník, správ. peľnica

pravák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje pravú ruku al. nohu, op. ľavák;

pravouholník -a m. geom. štvoruholník majúci všetky uhly pravé

prebehlík -a mn. -ci m. kto prešiel na opačnú stranu (v boji, v hnutí)

preborník, správ. majster

prechodník -a m. gram. neurč. slovesný tvar utvorený príponou -úc al. -iac a vyjadrujúci vo vete vedľ. dej;

nedok. prečkávať -a

predák -a mn. -ci m.

1. vedúci prac. skupiny

2. kto zaujíma význačné, popredné miesto: politickí, odboroví p-ci;

predrečník -a mn. -ci m. predchádzajúci rečník

predspevák -a mn. -ci m. kto predspevuje;

nedok. premeškávať -a

preveľký príd. expr. veľmi veľký, ohromný: p-á stavba, p-á láska

prezentík -a m. zdrob.

pŕhľavník -a m. drozdovitý spevavý vták, zool. Saxicola

príborník -a m. skriňa na príbor a ďalší riad, kredenc

priebojník -a m. tech. kovový nástroj na prebíjanie otvorov

priekopník -a mn. -ci m. bojovník za nové, pokrokové myšlienky, prac. postupy ap.: p. nových výchovných metód, p. nového smeru v literatúre;

priekupník -a mn. -ci m. kto kupuje tovar na ďalší predaj: p. s ovocím;

prieložník -a mn. N a A -y m. brodivý vták, zool. Glareola

priemyselník -a mn. -ci m. majiteľ al. zodpovedný činiteľ priemyselného podniku;

priemyslovák -a mn. -ci m. slang. žiak al. absolvent priemyselnej školy

priesečník -a m. geom. spoločný bod pretínajúcich sa čiar

prieskumník -a mn. -ci m. vojak vykonávajúci voj. prieskum

prietržník -a m. drobná plazivá bylina, bot. Herniaria

prievozník -a mn. -ci m. kto preváža cez rieku, kompár

príložník -a m. pravítko na rysovanie na rysovacej doske

príslušník -a mn. -ci m.

1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa;
slovenský štátny p.;
p. Policajného zboru SR

2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;

priveľký príd. príliš, veľmi veľký: p-á záhrada, p. strom, p. rozdiel, p-é topánky, p-é nešťastie, p-á rýchlosť, p-á horúčava

príživník -a m.

1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti

2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;

profík -a mn. -ci m. subšt. profesionál

prosebník -a mn. -ci m. kto o niečo prosí: vyhovieť p-ovi;

prostredník¹ -a mn. -ci m. živ. sprostredkovateľ: p. medzi spornými stranami;
náb. jediný p. medzi Bohom a ľuďmi Ježiš Kristus

prostredník² -a mn. -y m. neživ. prostredný prst

protivník -a mn. -ci m.

1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim, odporca, nepriateľ, rival: politický p.;
je p-om moderného umenia

2. súper (v športe, v boji): vyhral nad starším p-om;

prsník -a m. pologuľovitý útvar na hrudi žen. tela obsahujúci mliečnu žľazu: priložiť si dieťa k p-u

prstenník -a m. prst na ruke vedľa malíčka

prvák -a mn. -ci m. žiak 1. triedy, 1. ročníka;

psičkár -a m. hovor. kto chová psa (obyč. v mestskom byte);

psičkárka -ky -rok ž.;

psičkársky príd.

psík -a mn. -y/-ci A -y/-ov, psíček -čka mn. -čky/-ovia A -čky/-ov m. zdrob.;

pudlík -a mn. N a A -y m. zdrob.

pupočník -a m. anat. zväzok ciev spájajúci placentu s plodom, pupočná šnúra

puškár -a m. výrobca a opravár pušiek

pustovník -a mn. -ci m. kto z náb. dôvodov žije v samote asketickým životom;

radostník -a m.

1. koláč pečený na svadbu al. krstiny

2. zastaráv. krstiny

raketometník -a mn. -ci m. vojak obsluhujúci raketovú zbraň

rakytník -a m.

1. drevina s úzkymi kopijovitými listami pestovaná v parkoch, bot. Hyppophaë

2. poschodovite rozkonárený lesný mach, bot. Hylocomium

ranník -a m. denník vychádzajúci v ranných hodinách

rapík, správ. listová stopka

rašelinník -a m. mach vyskytujúci sa na barinatých miestach, bot. Sphagnum

ratlík -a mn. N a A -y m. malý pinčlík

rebrík -a m. náradie z 2 žrdí priečne spojených šteblíkmi slúžiace na lezenie: drevený, kovový r.;
povrazový r.;
hasičský r.;
liezť po r-u;

rebrinák, rebriniak -a m. rebrinový voz: nakladať seno na r.

rečník -a mn. -ci m.

1. kto reční pri význ. polit., prac. ap. príležitosti: slávnostný r.

2. kto vie rečniť: dobrý, pohotový, rodený r.;

rehoľník -a mn. -ci m. člen rehole;

remeselník -a mn. -ci m.

1. kto vykonáva isté remeslo: kvalifikovaný r.;
drobní r-ci

2. pejor. kto robí svoju (umel.) prácu netvorivo, mechanicky: divadelný r.;

repík -a m. liečivá bylina so žltými kvetmi, bot. Agrimonia;

rezák -a m.

1. predný zub s korunkou dlátovitého tvaru: ostré r-y

2. nástroj na rezanie: záhradnícky, debnársky r.

riedučký, riedunký, riedulinký príd. expr. veľmi riedky

robotník -a mn. -ci m.

1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.;
lesný, sezónny r.;
strana r-ov

2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;

ročník -a m.

1. ľudia narodení v 1 roku al. predmety vzniknuté v tom istom roku: vy ste mladší r.;
starý r. koňaku;
voj. odvodný r.

2. škol. stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci, študenti rovnakého veku; žiaci, študenti tohto stupňa: prvý r. gymnázia, medicíny;
siedme r-y majú dnes voľno

3. kompletný súbor čísel časopisu z 1 roka: neúplný r. Slovenských národných novín

4. podujatie usporadúvané každý rok: 50. r. Medzinárodného maratónu mieru;

rodák -a mn. -ci m. krajan: r. z Turca, spišský r., zahraniční r-i;

rolák -a m. hovor. pulóver, tričko s vysokým vyhrnutým golierom

roľník -a mn. -ci m. kto obrába pôdu a chová hosp. zvieratá; poľnohospodár: malý, stredný, družstevný r.;
nakupovať od r-ov;

rovesník -a mn. -ci m. kto patrí do rovnakej generácie, vrstovník: stretávať sa s r-mi;

rovník -a m. myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina je stredom Zeme, ekvátor;

rovnobežník -a m. geom. štvoruholník, ktorého protiľahlé strany sú rovnobežné

rozchodník -a m. bylina s dužnatými listami a s bielymi, žltými al. červenými kvetmi, bot. Sedum

rozdeľovník -a m. zoznam adresátov, podľa kt. sa rozosielajú písomnosti al. rozdeľuje materiál

rozkolník -a mn. -ci m. kto spôsobuje rozkol, rozvratník;

rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;

rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami

rozškľabiť dok. expr. sformovať (ústa, tvár) do úškľabku: r. tvár;

nedok. rozškľabovať

// rozškľabiť sa škľabivo sa roztvoriť, otvoriť: ústa sa mu r-li;

nedok. rozškľabovať sa

roztopašník -a mn. -ci m. samopašník

nedok. rozvlákňovať

rozvratník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú činnosť, rozvracač: r-i v armáde;

ručník -a m.

1. šatka nosená na hlave al. na pleciach: hodvábny, vlnený r.

2. vreckovka: utrieť si nos do r-a;

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

rukavičkárka -y -rok ž.;

rukavičkársky príd.: r. priemysel

rukavičkárstvo -a s. (priemyselná) výr. rukavíc;

rukojemník -a mn. -ci m. (násilne zadržaná) osoba majúca zaručiť splnenie niečieho záväzku: byť odvedený ako r.;

rybník -a m. umelá vodná nádrž (na chov rýb);

rypák -a m. predĺžené nozdry: svinský r.;

sadík -a m. zdrob.

sadovník -a mn. -ci m. pracovník v sadovníctve;

sadzobník -a m. kniha, listina, v kt. sú uvedené určené sadzby: mzdový, daňový s.;
s. honorárov;
s. pokút, trestov

salašík -a m. zdrob. expr.

salašník -a mn. -ci m.

1. chovateľ oviec na salašoch

2. majiteľ al. správca salaša, bača, valach;

samopalník -a mn. -ci m. vojak, ozbrojenec vycvičený v streľbe samopalom

samopašník -a mn. -ci m. samopašný človek, obyč. dieťa;

samorodák -a m. vin.

1. vinič vypestovaný krížením amer. a eur. sort

2. víno z hrozna tohto viniča