Význam slova "vyk" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vykachličkovať dok. vyložiť, obložiť kachličkami: v. kúpeľňu

výkal -u L -e mn. -y m. zvyšky strávenej potravy vylučované z organizmu;

nedok. vykáľať -a

vykalkulovať dok. kalkulovaním určiť: v. cenu

výkalový príd.: v-é látky;
v-á jama

vykántriť -i dok. expr. vyničiť, vyhubiť, vykynožiť: v. ploštice

vykapať -e -ú dok.

1. vydochnúť (význ. 1, 2): statok v-l od hladu;
hovor. expr. v-ný po včerajšej drine vysilený

2. hovor. stratiť sa (význ. 2), zakapať: slušnosť ešte celkom nev-la

vykasať -še/-sá -šú/-sajú -kaš/-saj! -šúc/-sajúc dok. vyhrnúť (význ. 2), vysúkať: v. si rukávy, nohavice

// vykasať sa: v-ný okraj sukne

nedok. vykášať -a

vykašlať, vykašľať -e -ú dok. kašlaním vydať von: v. hlien, krv;

nedok. vykašlávať -a, vykašliavať -a

// vykašlať sa, vykašľať sa

1. kašlaním si uľaviť, viac ráz si odkašlať: ráno sa musí v.

2. hovor. expr. prestať dbať, stratiť záujem: v. sa na povinnosti, na kamarátov

● v. sa na to! netreba si to všímať

vykastrovať dok. zbaviť (samca) pohlavných žliaz, vyrezať

vykať nedok. používať zámeno vy a sloveso v 2. os. mn. na označenie 2. os. jedn. v dialógu: v. rodičom;
v. si so staršími kolegami

výkaz -u m. prehľadný súpis údajov: štatistický v., v. práce, zostaviť polročný v.

vykázať -že -žu dok.

1. určiť (význ. 1), prideliť: miesto v-né vzadu

2. vypovedať (význ. 5), vyhnať: v. nevítanú osobu z územia štátu

3. dosvedčiť, doložiť (výkazom): v. deficit, v. pracovný výkon;

nedok. vykazovať

vykefovať dok.

1. kefovaním vyčistiť, upraviť: v. oblek, v. si vlasy;
v. kone vyčesať

2. kefovaním odstrániť: v. prach z pokrovca, v. perie, piesok z vlasov

vykerovať, vykarovať dok. hovor. usmerniť vozidlo žiadaným smerom, vytočiť: nestačil v., narazil do stĺpa;
v. doprava

výklad¹ -u m. zasklený priestor obchodu, do kt. sa vykladá tovar, výkladná skriňa: v-y obchodného domu, v. s konfekciou, aranžovať v., pozerať si v-y;

výklad² -u m.

1. objasnenie zmyslu, vysvetlenie: v. zákona, v. významu slova (v slovníku), účelový v. dejín

2. (obsiahlejšia) prednáška o istej veci, probléme; takto koncipovaný slohový útvar: (počúvať) odborný v. profesora;
v. z literárnych dejín;
únavný v. rozprávanie;

vykladač² -a m. kto podáva výklad², kto vysvetľuje; kto má schopnosť vykladať²: v. histórie;
v. snov, znamení;

vykladač¹ -a m. živ. kto vykladá (tovar): v. poštových zásielok;

vykladač -a mn. N a A -e m. neživ. vykladací mechanizmus: v-e rudy, uhlia

vykladací¹ príd. určený na vykladanie¹: v-ia plošina, čata

vykladací² príd. určený na vykladanie²: v-ie karty

vykladačka² -y -čiek ž.: v. karát;

vykladačka¹ -y -čiek ž.: v. balíkov;

vykladačský² príd.

vykladačský¹ príd.;

nedok. vykladať¹

nedok. vykladať²

nedok. vykladať¹

// vyložiť sa hovor. (pri kartovej hre) predložiť potrebné karty spoluhráčom;

nedok. vykladať sa

výkladisko -a -dísk, výkladište -a -díšť s. miesto, na ktorom sa vykladá: v. nafty

vykládka -y -dok ž. vykladanie¹ (význ. 1, 2): v. tovaru z vagónov, zabezpečiť v-u

výkladný, výkladový¹ príd.: v-ná skriňa, v-vé sklo

výkladový² príd.: v. postup;
lingv. v. slovník jednojazyčný slovník s výkladmi význ. slov

nedok. vykláňať -a

// vykloniť sa: v. sa z obloka, v. sa z rovnováhy;

nedok. vykláňať sa

vyklápací príd. určený, uspôsobený na vyklápanie: v-ie auto;
v. vozík, kontajner

nedok. vyklápať -a

vyklásť -kladie -kladú dok. (postupne) vyložiť, povykladať: v. veci z košíka;

vyklať -kole -kolú -koľ! dok. vypichnúť (význ. 1): v. oko

● → vrana vrane oko nev-e;
expr. dal by si → oko v. za to;

vykĺbenina -y -nín ž. zranenie vykĺbením: naprávať v-y

vykĺbiť -i dok. vysunúť, uvoľniť z kĺba, vytknúť: v. si nohu v kolene, v-ený stavec

// vykĺbiť sa: ruka sa pri páde v-la

vyklčovať dok.

1. klčovaním odstrániť (porast): v. krovie

2. klčovaním zbaviť niečoho: v. stráň

vyklebetiť dok. obyč. expr. (klebetiac) prezradiť (význ. 1): v. všetko na kamarátku, v-la naše plány

výklenok -nku m. miesto vyhĺbené v stene: socha vo v-u

vyklepať, vyklopať -e -ú dok.

1. klepaním, klopaním odstrániť: v. popol z fajky;
v. prach z papúč vytrepať

2. takto zbaviť obsahu: v. fajku;
v. pokrovec vyprášiť

3. klepaním, klopaním upraviť: v. karosériu, v. rezne;
v. kosu naklepať, nakovať

4. klepaním, klopaním naznačiť: v. rytmus;

nedok. vyklepávať -a, vyklopávať -a

1. k 1 – 4

2. opakovane, ustavične klepať, klopať: neodbytne v. (na dvere);
čo toľko v-š (tým kladivom)!

vyklepkať, vyklopkať dok. (jemne) vyklepať, vyklopať: v. takt;

nedok. vyklepkávať -a, vyklopkávať -a

výklepky -ov m. mn. hovor. výklepové vajcia

výklepový príd.: v-é vajcia vyradené pre poškodenie, vytriedené vajcia

vyklíčiť -i iba 3. os. dok. vyhnať klíček, klíčky; vzklíčiť, vzísť, zísť²: zemiaky v-li;
v-ené zrno

vykloniť dok. nakloniť smerom von al. nabok: v. hlavu z obloka;
v. kyvadlo vychýliť;

vyklopiť dok.

1. prevrátením dostať von: v. koláč z formy;
v. náklad štrku

2. takto zbaviť obsahu: v. vagón;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výklopný príd. kt. sa dá vyklopiť: v. vozík, v-é dvere

vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa

vykľuť -je -jú -ľul, vykľuvať -uje -ujú -uval dok. vyďobať (význ. 2): v. oči;

nedok. vykľúvať -a

// vykľuť sa, vykľuvať sa

1. (o vtáčom mláďati) vyďobať sa: kurča v-té, v-ané z vajca

2. expr. prejaviť sa (význ. 1), ukázať sa: v-l sa z neho podvodník

● v-lo sa šidlo z vreca (nepríjemná) pravda vyšla najavo;

nedok. vykľúvať sa

vykĺznuť, vykĺznuť sa -e -u -zol dok.

1. kĺzavým pohybom sa dostať von, vyšmyknúť sa: ryba (sa) ľahko v-e, brankárovi (sa) lopta v-la z rúk

2. nepozorovane vyjsť, vytratiť sa, vyšmyknúť sa: po prstoch v-l z izby

3. expr. dostať sa spod pôsobenia, uniknúť, vyšmyknúť sa: v. spod vplyvu niekoho

4. expr. mimovoľne vyjsť z úst, vyšmyknúť sa: slovo (sa) mu nechtiac v-lo z úst

vykoktať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! dok. hovor. vyjachtať: v. pár nesúvislých slov

vykoľajiť -í -a dok.

1. spôsobiť vysunutie (koľajového) vozidla z koľají: prekážka môže v. vlak

2. vyviesť z normálneho stavu: nečakaná udalosť všetkých v-la;
duševne v-ený človek;

nedok. vykoľajovať

// vykoľajiť sa vysunúť sa z koľají: rýchlik sa v-l;

nedok. vykoľajovať sa

vykolíkovať dok. kolíkmi vyznačiť, ohraničiť: v. pozemok, ihrisko

vykombinovať dok. kombinovaním zostaviť: v. si plán, v-né rozprávanie

výkon -u m.

1. množstvo práce vykonanej za časovú jednotku; výsledok takejto práce, činnosti: (nad)priemerný v., v. stúpa, pokles v-u;
v. stroja, v. turbíny;
podávať vrcholné v-y (v športe)

2. vykon(áv)anie istej činnosti; realizácia istej úlohy: v. povolania, brániť vo v-e povinností;
v. trestu, v. uznesenia;

vykonať dok.

1. urobiť, uskutočniť (nejakú činnosť); často sa používa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným substantívom (v A): v. veľa práce, v. inšpekciu;
v. rozsudok, rozkaz;
v. návštevu u niekoho navštíviť ho;
v. cestu

2. vybaviť (význ. 1): v. si pas, povolenie

3. urobiť (niečo zlé, dobré): pozri, čo si v-l! spôsobil;
veľa pre nás v-li;

vykonávací príd. určený na vykonávanie, realizovanie niečoho: práv. v-ie nariadenie;
tech. v. projekt druhý st. projektovej dokumentácie (stavieb)

nedok. k 1, 2 vykonávať -a: v. dozor;
v. funkciu zastávať

vykonávateľ -a mn. -ia m. kto niečo vykonáva: v. spravodlivosti, v. príkazu;

vykonávateľka -y -liek ž.;

vykonávateľský príd.

výkonne prísl. k 2: v. pracovať;

výkonnosť -i ž. množstvo práce vykonanej za jednotku času: v. motora, pokles v-i;

výkonnostné s. príplatok k mzde za zvýšený prac. výkon

výkonnostne prísl.: v. klesať

výkonnostný príd.: v-á trieda, v-á skúška;
v. príplatok za vyššiu výkonnosť;

výkonný príd.

1. kt. vykonáva istú zverenú činnosť: v. redaktor;
v. výbor, orgán;
v. umelec interpret, op. tvorivý;
v. športovec aktívny;
v-á moc daná zákonom a vykonávaná orgánom

2. kt. je schopný podávať veľký prac. výkon: v. pracovník, v. stroj;

výkonový príd. k 1: v-á norma

vykonštruovať -uuje dok. zostaviť bez reálneho základu, vyšpekulovať, vymyslieť: v. obžalobu, v-ná zápletka

výkop -u m.

1. vykop(áv)anie: začať stavbu v-om;
v. zeminy vykopávka

2. takto vzniknutý priestor: zavalený v.

3. (vo futbale) uvedenie lopty do hry: v. od brány;

vykopať -e -ú dok.

1. kopaním urobiť, vyhĺbiť: v. jamu, studňu, základy

2. kopaním dostať von, vybrať: v. peň, v. zemiaky;

nedok. vykopávať -a

vykopávka -y -vok ž.

1. vykopávanie; výkop: v. zemiakov;
v. základov

2. obyč. mn. vykopávky starožitné predmety získané vykop(áv)aním: cenné v-y na Devíne, zbierka egyptských v-ok

vykopnúť -e -ú -pol dok.

1. kopnutím vyraziť, odraziť: v. dvere;
v. loptu a) urobiť výkop (význ. 3) b) usmerniť za čiaru, do autu

2. hrub. surovo odbaviť, vyhnať: takmer ho v-l na ulicu;

výkopový príd.: v-é práce;
v. priestor

vykorčuľovať dok. korčuľovaním vyjsť: brankár v-l z brány;

vykoreniť dok. celkom odstrániť, vykynožiť: v. burinu;
kniž. v. zlo;

nedok. vykoreňovať

vykorešpondovať dok. písomne vybaviť, dohodnúť: v. podmienky ubytovania

vykoristiť -sť/-i! dok. bezohľadne využiť (najmä výsledky cudzej práce): v. pracovnú silu;
v-í každého, kto je naňho odkázaný využije;

vykorisťovaný m. kto je predmetom vykorisťovania: rozpor medzi vykorisťovateľom a v-m

nedok. vykorisťovať

vykorisťovateľ -a mn. -ia m. kto vykorisťuje: v. detskej práce;

vykorisťovateľský príd.: v-é spôsoby

vykosiť dok. skosiť (celý porast al. vymedzenú, ohraničenú ap. plochu): v. všetku ďatelinu;
v. medzu, rúbanisko;

vykostiť -sť/-i! dok. zbaviť kostí: v-ené mäso;

vykôstkovať dok. odkôstkovať: v. slivky

nedok. vykosťovať

vykotiť sa dok. kotením prísť na svet: práve v-ené šteňa

vykotúľať -a dok. kotúľaním dostať von, vygúľať: v. sudy z pivnice

// vykotúľať sa: z oka sa jej v-la slza;

vykovať -uje -ujú -koval, vykuť -je -jú -kul dok. kovaním zhotoviť, spracovať: v. podkovu, mreže ukovať, ukuť;
v-ané, v-té železo;

výkovok -vku m. tech. výrobok získaný kovaním: oceľové v-y, odliatky a v-y

nedok. vykračovať

1. k 1, 2

2. expr. i vykročiť si ľahko, svižne kráčať: veselo, pyšne (si) v.

vykrádač -a m. kto vykráda: v-i chát;

vykrádačka -y -čiek ž.;

vykrádačský príd.: v-á partia

nedok. vykrádať -a

// vykradnúť sa expr. kradmo vyjsť: v. sa ticho von;

nedok. vykrádať sa

vykradnúť -e -ú -dol dok. krádežou odstrániť veci odniekiaľ; krádežou obrať o veci uložené niekde: v. byt, pokladnicu;
cez noc ich v-li;

vykrajovaný príd. kt. má zárezy: v-é listy

nedok. vykrajovať

vykrámiť -i dok. hovor. expr. vytárať, vybľabotať, vycengať: všetko musí hneď v.

nedok. vykrápať -a