Význam slova "ňo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nostrifikačný príd.

nostrifikovať nedok. i dok. úradne uzn(áv)ať platnosť odb. kvalifikácie získanej v cudzine: n. diplom lekára

nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne);
hovor. chytiť n-u

● začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým;
trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu

nota -y nôt ž.

1. graf. značka tónu: osminová n., poznať n-y

2. noty mn. pís. al. tlačený notový záznam hud. skladby: spievať z nôt;

nóta -y nót ž. dipl. (obyč. písomné) oznámenie al. vyhlásenie: odovzdať n-u

notár -a m.

1. osoba oprávnená štátom rozhodovať najmä v dedičských, zmluvných a overovacích veciach

2. v min. zástupca št. správy v obci al. v obvode viacerých obcí: obecný, obvodný n.;

notárka -y -rok ž.

1. k 1, 2

2. hovor. zastar. notárova žena;

notársky príd. i prísl.: n. úrad, n-a zápisnica;
n. overená listina;

notárstvo -a -tiev s. úrad notára; notárska hodnosť

notes -a m. zápisník: zapisovať do n-a;

notesík, noteštek -a m. zdrob.

noticka -y -ciek ž. (v tlači) drobná správa, krátka poznámka

opak. nôtievať -a

nôtiť -i nedok.

1. spievať, pospevovať: n. pesničku

2. spievať bez slov, hmkať: n. (si) melódiu;

notorický príd. všeobecne známy (niečím negatívnym): n-é nedostatky, n. povaľač;
n. alkoholik chorobný;

notoricky prísl.: to je n. známe

notovať nedok. zaznačovať notami: n-nie piesne

notový príd.: n-é písmo;
n-á osnova, n. kľúč

nov -u m. astron. fáza Mesiaca, v kt. je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou, nový mesiac

nováčik -a/-čka mn. -ovia m.

1. začiatočník v nejakej činnosti; neskúsený človek: n. súboru, bola v kolektíve n-om

2. vojak, kt. nastúpil zákl. voj. službu: nástup, prísaha n-ov;

nováčikovský príd.

novátor -a m. priekopník v istej prac. oblasti;

novátorka -y -riek ž.;

novátorský príd.: n. prístup, n-é hnutie;

novátorsky prísl.;

novátorstvo -a s. priekopníctvo

novela² -y -viel ž. nová práv. norma, kt. dopĺňa al. mení doterajšiu: n. zákona

novela¹ -y -viel ž. kratší (zhustený) epický prozaický útvar;

novelista -u m. kto píše novely;

novelistka -y -tiek ž.

novelizácia -ie ž. novelizovanie: n. zákona;

novelizačný príd.

novelizovať nedok. i dok. upravovať, upraviť práv. normu novelou: n. zákon

novelový príd.;

november -bra L -i m. 11. mesiac v roku;

novembrový príd.: n-é počasie

novic -a m. čakateľ na prijatie do rehole;

noviciát -u m. prípravné obdobie pred vstupom do rehole; budova pre novicov

novicka -y -ciek ž.

novielka -y -lok ž. zdrob.

novina -y -vín ž. nová správa al. udalosť, novinka: dozvedieť sa, oznámiť radostnú n-u;
mám pre vás n-u

novinár -a m. kto pracuje autorsky a redaktorsky v novinách, časopisoch, žurnalista;

novinárčiť -i nedok. hovor. pracovať ako novinár

novinárka -y -rok ž.;

novinársky príd. i prísl.: n. štýl práce

● expr. n-a kačica nepravdivá, senzačná správa;

novinárstvo -a s.

1. činnosť, povolanie novinára

2. teória a prax tejto činnosti; odbor na vys. škole, žurnalistika: katedra n-a

novinka -y -niek ž.

1. trocha expr. novina: dozvedieť sa n-u

2. nová vec (napr. na trhu); nový spôsob (činnosti ap.): módna n.;
literárne n-y nové diela;
n-y v stavebníctve novoty

novinky -niek ž. pomn. zdrob. expr.

novinový príd.: n. článok;
n. papier;
n. stánok v kt. sa predáva najmä tlač;

noviny -vín ž. pomn. (denná al. týždenná) periodická tlač: čítať n., vydávať n.;
televízne, rozhlasové n. správy;
→ nástenné n.;

novo prísl.: pôsobiť n.;
n. postaviť, n. objaviť (od)znova;

novobarok -a m. výtvar. smer napodobňujúci barokové formy;

novobarokový príd.

novodobý príd. týkajúci sa novej doby, súčasný; moderný: n-é dejiny umenia, n. človek

novodur -u m. nemäkčený, tvrdý, málo ohybný polyvinylchlorid;

novodurový príd.: n-é rúrky

novogotický príd.: n-á budova

novogotika -y ž. výtvar. smer v 19. stor. napodobňujúci gotické formy;

novogréčtina -y ž. novodobá (nie antická) gréčtina

novokaín -u m. alkaloid použ. v lek. na miestne umŕtvovanie;

novokaínový príd.: n-á injekcia

novoklasicistický príd.

novoklasicizmus -mu m. neoklasicizmus;

novokňaz -a m. cirk. práve, nedávno vysvätený kňaz

novokúpený príd. práve, nedávno kúpený: n. dom

novomanžel -a mn. -ia m.

1. mladomanžel

2. v mn. novomanželia mladomanželia;

novomanželka -y -liek ž.;

novomanželský príd.

novonadobudnutý príd. práve, nedávno nadobudnutý: n-é auto

novonapadnutý príd. čerstvo, nedávno napadnutý: n. sneh

novonarodeniatko -a -tok s. expr. novorodenec, novorodeniatko

novonarodený

I. príd. práve, nedávno narodený; novorodený: n. syn;
cítiť sa ako n. ako znova narodený

II. novonarodený m. novonarodený človek: úmrtnosť n-ých

novopečený príd. hovor. expr. kt. sa práve, nedávno niečím stal: n. manžel, vodič

novoplast -u m. mäkký a ohybný polyvinylchlorid

novopozitivista -u m. stúpenec novopozitivizmu;

novopozitivistický príd.

novopozitivizmus -mu m. filoz. smer v 20. stor. založený na logickom empirizme a vyznávajúci všestranné možnosti vedy;

novoročný príd. vzťahujúci sa na Nový a nasledujúci rok: n. pozdrav;
n-é želanie

novorodenec -nca m. práve, nedávno narodené dieťa, novo(na)rodeniatko;

novorodenecký príd.: n. vek do 4 týždňov

novorodeniatko -a -tok s. expr. novorodenec, novonarodeniatko

novorodený príd. novonarodený: n-é dieťa

novoromantický príd.

novoromantik -a mn. -ci m. stúpenec novoromantizmu;

novoromantizmus -mu m. umel. smer nadväzujúci na romantizmus;

novosť -i ž.: n. zážitkov novota (význ. 1)

novostavba -y -vieb ž. rozostavaná al. práve, nedávno postavená budova: n. divadla, bývať v n-e

novota -y -vôt ž.

1. iba jedn. novosť, čerstvosť: n. zážitkov, dýchať, svietiť n-ou

2. nový spôsob (činnosti ap.), novinka: zavádzať n-y

novotár -a m. často pejor. kto má rád, kto zavádza novoty (význ. 2) (aj nepotrebné);

novotársky príd. i prísl.;

novotárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k novotár: n. vedúceho

2. (nepotrebné) novoty: nevítané n-a

novotvar -u m.

1. lek. nový (chorobný) útvar, nádor

2. lingv. novoutvorený jazykový prostriedok (slovo, tvar, väzba), neologizmus

novousadlík -a mn. -ci m. kto sa usadil na novom mieste, nový obyvateľ: integrácia n-ov

novoutvorený príd. práve, nedávno utvorený: n-á vláda, n-é slovo

novovek -u m. obdobie od objavenia Ameriky (1492);

novoveký príd.: n-é dejiny

novovybudovaný príd. práve, nedávno vybudovaný: n-á továreň

novovymenovaný príd. práve, nedávno al. znova vymenovaný: n. minister

novozákonný príd. týkajúci sa Nového zákona: n-é podobenstvá

novozaložený príd. práve, nedávno založený, novozriadený: n-á ustanovizeň

novozískaný príd. práve, nedávno al. znova získaný: n. člen;
n. majetok novonadobudnutý

novozriadený príd. práve, nedávno zriadený: n-á reštaurácia

novozrodený príd. práve, nedávno zrodený; novovzniknutý: n. štát, n-é myšlienky;
cítiť sa ako n. ako znova zrodený

novozvolený príd. práve, nedávno al. znova zvolený: n. prezident, výbor

novučko, novunko, novučičko, novulinko prísl.

novučký, novunký, novučičký, novulinký príd. expr. veľmi nový: n. dom;
n. nový (pri zdôraznení);

nóvum -va s. kniž. novota, novinka: n. vo výrobe;
to je pre mňa n.

nový príd.

1. kt. práve, nedávno vznikol, op. starý: n-é šaty, sídlisko, najnovšia móda, n-á úroda;
n-é zemiaky rané;
n. mesiac nov;
n-é korenie sušené bobuľky stredoamer. stromu pimentovníka pravého, bot. Pimenta;
expr. novučičký n. úplne nový; v geogr. názvoch: N-é Zámky

2. iný ako dosiaľ, predtým nejestvujúci, op. starý: prísť na n-é pracovisko, n-é metódy práce, začať n. život;
N. rok deň 1. januára

3. nasledujúci po predchádzajúcom, ďalší: v n-om roku to napravím;
mať n-é správy, načerpať n-é sily, napísať n-ú knihu;
čo (máte) n-é? zdvorilostná otázka;
N. zákon časť Biblie

4. súčasný, novodobý, moderný, op. starý: n. vek, n-á doba, výchova n-ého človeka;
N. svet Amerika vo vzťahu k Európe

● expr. dívať sa, hľadieť ako teľa na n-é vráta začudovane;
(vidieť niečo) v n-om svetle inak ako doteraz;
hľadať n-é cesty iné riešenie;
robiť niečo po n-om ináč ako doteraz;
n-é vetry vejú, dujú zmenili sa pomery;
nič n-é pod slnkom všetko sa iba opakuje;
n-á metla dobre zametá, metie nový pracovník býva horlivý;

nôž noža m. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky: kuchynský, štepársky n.;
vreckový n. nožík;
ostrý n.;
vraziť niekomu n. do chrbta i fraz. zradiť ho;
vraziť niekomu n. do srdca i fraz. spôsobiť mu bolesť, žiaľ;
tech. hobľovací n. súčasť stroja

● expr. kričí, reve ap., akoby ho na n-e bral veľmi;
mať niekoho rád ako koza n.;
byť s niekým na n-e vo veľkom nepriateľstve;
vyhrotiť ap. niečo na ostrie n-a;
expr. ísť pod n. na operáciu;

nozdra -y obyč. mn. nozdry -dier ž. nosové otvory: n-y sa mu chvejú;
vťahovať vôňu n-mi

nožíček -čka m. zdrob.;

nožička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. jedna časť páru (párkov, klobások);

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

nožisko¹ -a -žísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

nožisko² -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.

nôžka -y -žok ž. zdrob.: detská n.;
n. pohárika

● rozpráv. zámok na stračej n-e;

nožnice -níc ž. pomn. (ručný) nástroj na strihanie pozostávajúci z dvoch ostrí: krajčírske, hydraulické n., strihať n-mi

● otvárajú sa n. (v cene ap.) zväčšujú sa rozdiely;

nožničky -čiek ž. pomn. zdrob.: manikúrové n.

nožnicový príd.;

nožný príd. k 1: n. sval;
n-á brzda ovládaná nohou;