Význam slova "zrã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žráč -a m. pejor.

1. mn. -i človek, kt. veľa je, žrút

2. mn. N a A -e pažravé, hltavé zviera;

zracionalizovať dok. k racionalizovať: z. výrobný postup

// zracionalizovať sa: práca sa z-la

zračiť sa nedok. prejavovať sa (význ. 1), javiť sa: na tvári sa z-í radosť, napätie

žráčka -y -čok ž. k 1;

žráčsky príd.

zrada -y zrád ž. porušenie vernosti, záväzného sľubu, vierolomnosť: podlá z., z. spolubojovníkov, z. ideálov;
národná z. vlastizrada;
dopustiť sa z-y

zradca -u mn. -ovia m. kto zradil, zrádza: z. vlasti, udavač a z.;

zradcovský príd.: z. režim;
z-á úloha;

zradcovstvo -a s. zradcovská činnosť

žrádelko -a s. zdrob. zjemn.: najobľúbenejšie ž.

zradiť dok.

1. dopustiť sa zrady: z. vlasť, z. priateľa, z. svoje presvedčenie, lásku;
je verný, nikdy nez-í

2. prezradiť (význ. 1), vyzradiť: niekto mu z-l miesto úkrytu;
nez-ď, že si ma videl;

zradkyňa -e -kýň ž.;

žrádlo -a s. hovor. žranie (význ. 1), krmivo, žranica: ž. pre prasce, pre rybky;
expr. al. hrub. jedlo, strava: vziať si ž. na cestu;

zradne prísl.;

zrádnik -a A i -a m. hovor. epilepsia, padúcnica: mať, dostať z., z-a;

● expr. (ba) kýho z-a! vyj. rozhorčenie, začudovanie ap., (ba) ešte čo!

zradnosť -i ž.

zradný príd.

1. kt. zradil; svedčiaci o zrade: z-á šľachta, z-é panstvo;
z. čin

2. prezrádzajúci, čo malo ostať utajené: z. rumenec, z-é slzy

3. zákerný, nebezpečný: z-é hĺbky, úskalie;

nedok. zrádzať -a

zrajtovať dok. hovor. expr. vyhrešiť: z. podriadených

zrak -u m.

1. zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu: slabý z., orlí z., strácať z.;
chyby z-u;

2. kniž. i mn. zraky oči; pohľad: sklopiť z.;
z-y sa im stretli;
nespúšťať z. z niečoho, uprieť z. do diaľky;
pred z-mi verejnosti pred verejnosťou;

zrakovo prísl.: z. postihnutý

zrakový príd.: z. orgán, z. vnem;
z. klam;

žraločí príd.: ž-ie plutvy, zuby

žralok -a mn. N a A -y m. veľká morská dravá ryba, zool. Scylliorhinus, Rhinodon, Carcharodon ap.;

● pažravý ako ž.;

zrána prísl. v rannom čase, za rána: z. pršalo, odišiel hneď z.

zráňať -a dok. zroniť², pozrážať: vietor z-l všetky jablká

zranenie -ia s. poranenie: ťažké z., vonkajšie, vnútorné z., utrpieť z., podľahnúť z-iu

žranica -e -níc ž.

1. hovor. žranie (význ. 1), krmivo, žrádlo: ž. pre psa;
hrub. jedlo: myslí iba na ž-u

2. hrub. nemierne jedenie a pitie

žranie -ia s.

1. potrava pre (domáce) zvieratá, krmivo, žranica: chystať prascom ž.

2. hovor. pocit bolesti: ž. v črevách

zraniť dok. poraniť: z. chodca;
mína ho vážne z-la na nohe;

zraniteľne prísl.;

zraniteľnosť -i ž.

zraniteľný príd. kt. sa dá (ľahko) zraniť: z-é miesto i pren. slabé, slabina;
z. mladý človek citlivý;

nedok. zraňovať

// zraniť sa: z. sa na hlave, pri práci;

nedok. zraňovať sa

zrast -u m. spojenie (dvoch) častí celku zrastením; niečo zrastené: z. prstov, štepov;
z-y na pohrudnici

zrásť zrastie zrastú zrasť/-i! dok.

1. i zrásť sa rastom sa spojiť do celku: štepy dobre z-li;
noha, kosť (sa) mu (ne)z-la, palec z-ený s ukazovákom

2. splynúť (význ. 1): obec z-la s mestom

3. veľmi si zvyknúť, (dôverne) sa zblížiť: z. s prostredím, s kolektívom;

nedok. zrastať, k 1 i zrastať sa

zrastene prísl.;

zrastenosť -i ž.: z. listov;
z. s rodným krajom

zrastený príd. kt. zrástol: z-é obočie;
bot. z-é listy;

žrať žerie žerú nedok.

1. (o zvieratách) prijímať potravu;
hrub. (o ľuďoch) jesť: ž. trávu, pomyje;
prasce, kone ž-ú;
dať hydine ž.;
celý večer ž-l solené mandle;

2. (o drobných živočíchoch) prijímaním potravy ničiť, požierať: húsenice ž-ú listy

3. hovor. (o hmyze ap.) štípať (význ. 2), hrýzť, pichať: muchy, vši ho ž-ú;
prach ho ž-ie

4. hovor. rozkladať (význ. 4), rozožierať: hrdza ž-ie plech, kyseliny ž-ú pokožku

5. hovor. expr. mať spotrebu (pohonných látok, energie ap.): auto mu ž-ie 6 l na 100 km, ohrievač veľa žerie;

6. znepokojovať, trápiť, sužovať, zožierať; zlostiť: ž-ie ho svedomie, krivda;
expr. ten človek mu ž-ie nervy rozčuľuje ho

7. subšt. veľmi horlivo vykonávať: ž-ie vojenčinu, učenie

● → mrle ho ž-ú;
hrub. žrať niekomu z ruky celkom sa podrobovať niekomu;

zrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, sčítať: z. kurence, z. položky

● môcť si z. na prstoch (jednej ruky) ľahko zistiť;
jeho dni sú z-né skoro zomrie;

zratovať dok. hovor. zachrániť (význ. 1, 2), zaratovať: z. topiaceho sa;
potrebujeme pomoc, z-ujte nás! pomôžte nám!

nedok. zratúvať -a

opak. žrávať -a

// žrať sa hovor. expr. vadiť sa, hádať sa, prieť sa: ž-ie sa so ženou o každú korunu, ž-ú sa medzi sebou (ako psy)

žravo prísl.;

žravosť -i ž.

žravý príd.

1. (o zvieratách a drobných živočíchoch): kt. veľa žerie, pažravý;
pejor. (o človeku) kt. veľa zje: ž. hmyz, ž-é húsenice;

2. rozkladne účinkujúci, rozožierajúci, žieravý: ž-á kyselina

3. expr. mučivý, znepokojujúci, zožieravý: ž-á bolesť, ž. výsmech;

zraz -u m. stretnutie, schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste: turistický z.;
z. (účastníkov) je o 8. hod.

zráz -u m. strmina; úšust: prudký, zľadovatený z.;
skalnatý z.

zrážadlo -a -diel s. chem. látka spôsobujúca zrážanie

nedok. zrážať -a

// zraziť sa

1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom;
hráči sa z-li;
z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa;
expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa

2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby

3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í

4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í;
z-ená krv;
vodné pary sa z-ia;

nedok. zrážať sa

zrážavosť -i ž.: (slabá) z. krvi

zrážavý príd. kt. má schopnosť zrážať sa: z. roztok;

zrazenina -y -nín ž. čo vzniklo zrazením, zrazená tekutina: krvná z.

zraziť dok.

1. prudkým nárazom prevrhnúť, zhodiť, zvaliť: z-lo ho auto, lakťom z-l sošku

2. takto oddeliť, odtrhnúť, odraziť: blesk z-l vrchovec (jedle), z. (palicou) jablko zo stromu

3. prudkým pohybom usmerniť, posunúť nadol: z. loptu;
z. si klobúk (až) na oči naraziť

4. prudko priblížiť, prisunúť, spojiť: z. stoly dovedna;
z. opätky, päty, pren. expr. prejaviť poslušnosť

5. tepelnými a i. procesmi spôsobiť zmenu hustoty, skupenstva ap. istých látok: z. paru ochladením skvapalniť

6. odobrať, odrátať (istú sumu), strhnúť: z. daň z honoráru, z platu, z. percentá

7. znížiť (význ. 3), zmenšiť: z. teplotu, ceny

● expr. z. niekomu hrebienok skrotiť jeho sebavedomie;
z. niekoho na kolená pokoriť;

zrážka -y -žok ž.

1. prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba: z. vlakov, automobilov, nastala z-a

2. bojové stretnutie (miestneho rázu), konflikt: krvavá z. demonštrantov s políciou, z-y s povstalcami

3. prudká výmena názorov, hádka, konflikt: ostrá z. (v polemike);
vyprovokovať z-u

4. zrazenie, zrážanie (zo sumy); takáto suma: pravidelná z. z platu;
mať veľké z-y

5. iba mn. zrážky výsledok kondenzácie vodných pár v podobe dažďa, snehu, ľadovca ap.: snehové z-y, miesta bohaté na z-y;

zrážkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zrážok

zrážkovo prísl.: z. priemerný mesiac

zrážkový príd.: z-é pomery;

zrazu

I. prísl. nerátajúc s niečím, odrazu, naraz: z. začalo pršať, peňazí bolo z. menej nečakane;
všetko sa zbehlo (tak) z. rýchlo, náhle

II. čast. nadväzuje na situáciu a vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu ap.): z., aký fiškus!

zröntgenovať dok. presvietiť röntgenovým prístrojom: z. žalúdok, pľúca

zrôsolovatieť -ie -ejú dok. stať sa rôsolovitým: zaváranina z-la, vychladnutá polievka z-la

zrúbať -e -u dok.

1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek

2. odťať: z. konár

3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa

4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca

// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa

zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.

zrúcanina -y -nín ž. zvyšky múrov nejakej stavby, ruina, rozvalina: z-y domu, hradu

zrúcanisko -a -nísk s. miesto so zrúcaninami, rumovisko

zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;

// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;

zrúknuť -e -u -kol dok. expr. z(a)revať: z. od bolesti, medveď z-l;

zrútiť -i dok.

1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát

2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom

// zrútiť sa

1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo

2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;

3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie

● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i

zrýchlene prísl.: z. dýchať

zrýchlenie -ia s. prírastok na rýchlosti za jednotku času: z. motorového vozidla;
fyz.: (ne)rovnomerné z., fázové z.

zrýchlený príd. kt. má zvýšenú rýchlosť, rýchlejší priebeh, op. spomalený: z. dych, rytmus, z-é tempo;
z. vlak;
z. film;
fyz. rovnomerne z. pohyb;

zrýchliť -i dok.

1. urobiť rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť: z. krok, chod stroja, z. hru;
z. tempo, prácu urýchliť

2. (o niečom pohybujúcom sa) zvýšiť rýchlosť, op. spomaliť: za zákrutou auto z-lo;

nedok. zrýchľovať

// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;

nedok. zrýchľovať sa

zrýľovať dok. k rýľovať: z. záhradu, hriadku;
z-ný pozemok

zrýmovať dok. dať do rýmov: z. texty piesní

zrýpať -e -u dok.

1. rozryť, rozrýpať, dorýpať, rozkopať: bager z-l záhradu

2. orýpať (význ. 1, 2): z. kus omietky