Význam slova "vã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výrokový príd.

výron -u m. vytekanie (význ. 1, 2), výtok: v. krvi (do mozgu), mať v. (v členku);
v. miazgy, lávy

výrub -u m. vyrúbanie, vyrubovanie: nepovolený v. stromov, plán v-u;

výrubový príd.

výš -e ž. meteor. tlaková v. oblasť vyššieho tlaku vzduchu

výsada -y -sad ž.

1. právne podopretá výhoda: hospodárske v-y, diplomatická, colná v.;
feudálne, mestské v-y privilégiá

2. akákoľvek výhoda, nárok, právo: vzdelanie nemôže byť iba výsadou bohatých, zrieknuť sa v-d;

výsadba -y -dieb ž. sadenie (význ. 1, 2), vysádzanie: v. zemiakov, ovocných stromčekov;
v. lesa;

výsadbový príd.

výsadkár -a m. príslušník výsadkového vojska; parašutista;

výsadkársky príd.: v. výcvik

výsadkový príd.: v-é vojsko, v. oddiel

výsadne prísl.;

výsadnosť -i ž.

výsadný príd.: v-é právo;

výsadok -dku m. vysadená voj. jednotka: tankový v.;

výsek -u m.

1. sekanie (význ. 1 – 3), vysekávanie (význ. 1, 3, 4): v. mäsa, v. porastu

2. výsledok tejto činnosti; vyseknutá časť: čistiny a v-y v hore;
geom. kruhový v. časť kruhu ohraničená dvoma polomermi

3. kniž. vymedzená časť, úsek: v. zo života;

výsekový príd. k 1, 2: v-é mäso

výsev -u m. vysievanie, vysiatie, sejba: v. kukurice;

výsevový, výsevný príd.

výšina -y -šin ž. kniž.

1. vyvýšené, vysoké miesto v teréne, kopec, vrch: na v-ách sa belie sneh

2. oblasť vysoko nad obzorom, obloha: lietadlo sa vznieslo do v-n

výšivka -y -viek ž. ručná al. strojová práca utvorená zoraďovaním stehov: ľudové v-y;

výšivkárka -y -rok ž. odborníčka vo výšivkárstve;

výšivkársky príd.: v-e družstvo

výšivkárstvo -a s. ľud. umel. výr. výšiviek;

výšivkový príd.

výška -y -šok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u;
geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m;
lietadlo naberá v-u;
šport. skok do v-y;
posunúť latku na v-u 230 cm;
vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

● byť na v-e mať vys. úroveň;

výškar -a m. pretekár v skoku do výšky;

výškarka -y -riek ž.;

výškarský príd.: v. sektor priestor na štadióne, kde sa skáče do výšky

výskať -a nedok. vydávať prenikavé vys. výkriky: v. od radosti, deti v-jú

výskok -u m. skok smerom hore, vyskočenie: prechod zo stoja do v-u

výškomer -a/-u L -e mn. -y m. palubný prístroj na meranie výšky lietadla (počas letu)

výskot -u m. výskanie: radostný v.

výškovo prísl.: v. rovnaký

výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let;
v-á budova stavaná do veľkej výšky;

výskum -u m.

1. organizované skúmanie, bádanie (na zákl. ved. metód): základný, laboratórny, botanický v.;
v. verejnej mienky prieskum

2. hovor. výskumné inštitúcie: pracovať vo v-e

3. hovor. výskumná cesta: ísť na v., byť na v-e

□ robiť v. skúmať;

výskumníčka -y -čok ž.;

výskumnícky príd.;

výskumníctvo -a s. sústavná výskumná činnosť

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výskumný príd.: v. ústav, v-é metódy, v-á úloha

výskyt -u m. vyskytnutie sa, vyskytovanie sa: hromadný v. škodcov, v. nerastov, miesto v-u;

výskytový príd.

výsledkový príd.: v-á tabuľa, listina

výsledný príd. kt. vyplýva z niečoho ako výsledok, konečný: v-á hodnota, známka, v. produkt

výsledok -dku m. čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo: pozitívne v-y, v. spoločnej práce, v-y pozorovania, v. (futbalového) zápasu;

výslnie -ia s. slnečné miesto, úslnie: domy na v-í;

výslovne

I. prísl.: v. zakázať niečo

II. čast. podčiarkuje platnosť výrazu: to sa muselo stať v. tebe

výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;

výslovnostný príd.

výslovný príd. jasne, jednoznačne vyjadrený: v. príkaz, to je jeho v-é želanie;

výsluch -u m. súdny al. iný úr. úkon, pri kt. sa otázkami zisťujú isté skutočnosti: v. svedkov, podrobiť niekoho v-u

výsluha -y ž. práv. čas strávený v prac. al. služobnom pomere: dôchodok za v-u rokov;

výsluhový príd.: v. dôchodok

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výslužka -y -žiek ž. jedlo zabalené ako dar z hostiny ap.: v. zo svadby, zo zakáľačky

výsmech -u m. vysmiatie, vysmievanie: z jeho slov cítiť v.;

výsmešne prísl.;

výsmešnosť -i ž.

výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;

výsosť -i ž. titul, oslovenie panovníka al. príslušníka vys. šľachty: vaša v., jeho, jej v. (v oficiálnom písomnom, obyč. dipl. styku Vaša V., Jeho V.)

výsostne prísl.

výsostný príd. zvrchovaný (význ. 1), suverénny: v-é právo;
v-é územie;

výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u;

výstavba -y -vieb ž.

1. stavanie (význ. 1), budovanie, stavba: bytová v., v. sídlisk;
most je vo v-e stavia sa

2. usporiadanie niečoho, stavba, štruktúra: v. textu;

výstavbový príd.: v-é prvky

výstavisko -a -vísk s. miesto, kde sa usporadúva výstava; výstavná plocha: v. Agrokomplexu

výstavka -y -viek ž. zdrob.: školská v., v. detských kresieb

výstavne prísl.;

výstavníctvo -a s. organizovanie a usporadúvanie výstav: priemyselné, umelecké v.

výstavnosť -i ž.

výstavný¹ príd.: v. areál, v-á miestnosť;
v. exemplár ukážkový;

výstavný² príd. stavebne pozoruhodný; pekne vystavaný: v-á budova;

výstelka -y -liek ž. anat. epitel;

výstelkový príd.

výstižne prísl.: v. charakterizovať;

výstižnosť -i ž.

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

výstraha -y -rah ž. varovanie (význ. 1): vážna v., svetelná v.;
pokarhanie s v-ou;
na v-u ostatným

□ dávať v-u vystríhať;

výstražne prísl.

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

výstredne prísl.: v. sa obliekať;

výstrednosť -i ž.

výstredný príd.

1. odchyľujúci sa od priemeru, nápadný; extravagantný: v. vkus;
v. človek

2. odb. excentrický (význ. 1): v. čap;

výstrel -u m. vystrelenie (význ. 1, 2); zvuk vznikajúci pri tom: ohlušujúci v., zaznel v. z pušky

výstrelok -lku m. niečo prepiate, zveličené, výstrednosť: módny v.;
v-y mladosti

výstrih -u m. pri krku vystrihnuté miesto na (žen.) šatách: špicatý, hlboký v., pulóver s v-om

výstrižkový príd.: v. archív

výstrižok -žku m. niečo vystrihnuté (obyč. z novín): v-y z časopisov, lepiť v-y;

výstroj -a m. súhrn predmetov na vykonávanie istej (špeciálnej) činnosti; vystrojenie: horolezecký, poľovnícky, vojenský v.;
v. lietadla

výstuha -y -tuh ž. vložka vystužujúca niečo: (kosticová) v. goliera

výstup -u m.

1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)

2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup

3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.

4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.

5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y

6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup

výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)

výstupný príd. určený na výstup: v. otvor, v-á stanica;
v-á kontrola (výrobkov) pri výstupe z výr. procesu, op. vstupná

výstupok -pku m. vystupujúca časť: v. skaly výčnelok;
murovaný v. steny

výstuž -e ž. konštrukcia, zložka vystužujúca niečo: banská v.;
oceľová v. betónu armatúra;

výstužový príd.

výsuvný príd. kt. sa dá vysúvať: v-á polica;
v-á podpera

výsyp -u m. drobné vyrážky na pokožke (ako sprievodný jav choroby): detský v.

výťah² -u m. zhustený (krátky) obsah, výpisok ap.: v. z článku, z referátu;
klavírny v. (orchestrálnej skladby) úprava pre klavír

výťah¹ -u m. mechanizmus na (vertikálnu) dopravu: osobný, nákladný v.;
banský v.;
sedačkový v.;

výťahár -a m.

1. kto vyrába výťahy

2. kto sa stará o údržbu a opravu výťahov;

výťahárka -y -rok ž.;

výťahársky príd.

výťahový príd.: v-á šachta

výťažnosť -i ž. odb. schopnosť poskytovať výťažok: les. v. dreva objem vyťaženého dreva

výťažok -žku m.

1. látka získaná vylúhovaním, extrakt: rastlinný v.

2. zisk (význ. 2), výnos: čistý v. hospodárenia

výter -u m.

1. vytretie (význ. 3, 4), vytieranie: v. hrdla;
v. rýb

2. vzorka takto získaná: dať v. pod mikroskop

výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie

výtlačok -čku m. (vytlačený) exemplár knihy, časopisu ap.: kontrolovať prvé v-y

výtlak -u m. množstvo vody vytlačené ponoreným telesom: v. lode

výtlk -u m. jama na ceste spôsobená dopr. prostriedkami a vplyvmi počasia

výtok -u m.

1. vytekanie (význ. 1): v. vody, močovky

2. sekrét, výlučok: hnisavý v.;

výtokový príd.: v. ventil

výtrus -u obyč. mn. m. bot. drobný rozmnožovací útvar nekvitnúcich rastlín;

výtrusný príd.: v-é rastliny kt. sa rozmnožujú výtrusmi

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;