Význam slova "vyn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vynachádzať -a

// vynájsť sa nájsť východisko, poradiť si: v. sa v každej situácii;
(ne)vie sa v. (nie) je pohotový;

nedok. vynachádzať sa

vynachádzavo prísl.;

vynachádzavosť -i ž.

vynachádzavý príd. kt. ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie ap.): dieťa je pri hre v-é;

vynachváliť -i -ľ! dok. veľmi vychváliť (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie si, nemôže si v. nový byt;
už si ho dosť v-l

vynačudovať sa dok. veľmi, dosýta sa čudovať (obyč. v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): nevie, sa tomu v.;
nemôže sa (deťom) dosť v.;
poďte, už ste sa dosť v-li!

vynadať dok. nadať: hrubo, škaredo mu v-l;
v-li si do všelijakých

vynadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, nadívať sa (obyč. v spojení so záporom slovies vedieť, môcť): nevie sa, nemôže sa na dievča, na obraz v.;
už si sa dosť v-l

vynahradiť dok. nahradiť (význ. 1): v. škodu;
stonásobne v. dobrotu niekomu odplatiť;

nedok. vynahrádzať -a, vynahradzovať

vynájsť -jde -jdu dok.

1. pokusmi, výskumom objaviť, vymyslieť: v. nový stroj, v-enie železnice

2. vymyslieť (význ. 1), nájsť: v. nový systém obrany;

nedok. vynakladať

vynález -u m.

1. vynájdenie novej veci, javu a jeho uplatnenie: dejinný, prevratný v., v. mikroskopu, patentovať v.

2. takýto predmet: zbierka v-ov

vynálezca -u mn. -ovia m. kto niečo vynašiel: v. žiarovky, padáka;

vynálezcovský príd.: v-é hnutie;

vynálezcovstvo -a s.

vynálezkyňa -e -kýň ž.;

vynaložiť dok. (vy)dať (prostriedky ap.) v prospech niekoho, na niečo: v. peniaze na štúdiá, na opravu;
v-l všetku námahu (na to), aby dosiahol cieľ;

nedok. vynárať -a

// vynoriť sa

1. vystúpiť nad hladinu: potápač sa v-l

2. nečakane sa objaviť: z hmly sa v-lo auto

3. kniž. náhle sa vyskytnúť, prejaviť sa: v-li sa nečakané problémy;

nedok. vynárať sa

nedok. vynášať -a

1. k 1 – 5: v. z domu a) tajne odnášať b) hovor. klebetiť o domácich problémoch;
obchod (ne)v-a (ne)prináša zisk

2. vychvaľovať; vyvyšovať: v. zásluhy niekoho;
v-jú ho neprávom;
v-a sa nad všetkých

● v. (až) do neba niekoho, niečo veľmi vychvaľovať

nedok. k 1 vynášať -a

vynasnažiť sa dok. pousilovať sa: v-í sa nesklamať, v. sa zo všetkých síl (o to), aby sa vec podarila

vynásobiť dok. vykonať násobenie: v. číslo číslom;

nedok. vynásobovať

vyňať -jme -jmú dok.

1. vybrať (význ. 2): v. očko z prsteňa;
v. obličku vyoperovať

2. vyčleniť (zo súvislosti): v. citát z kontextu;
v. číslo pred zátvorku

3. vylúčiť (význ. 1), vynechať: v. spod obvinenia;

výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

vynechať dok.

1. (omylom al. úmyselne) nevziať do úvahy, neuviesť, obísť: v-l celú stranu, v-li ho zo zoznamu

2. vymeškať: v. prednášku;
nev-á príležitosť, aby navštívil rodinu

3. prerušiť pravidelnú činnosť, zlyhať: motor v-l;

nedok. vynechávať -a

vynervovať dok. hovor. expr. (silno) znervózniť; nervovo vyčerpať: napätie ho v-lo

// vynervovať sa: v. sa pri skúške

vyničiť dok. ničením odstrániť, vyhubiť, vykynožiť: v. škodcov, burinu

vyniesť -nesie -nesú dok.

1. nesením dopraviť von: v. nábytok z bytu, chorého v-li (zo sanitky) na nosidlách

2. nesením dopraviť hore: v. veci na povalu

3. úradne vyhlásiť, vyriecť: v. rozsudok

4. priniesť úžitok, zisk: podnikanie mu nič nev-lo

5. vyložiť (význ. 4), vydať, vyhodiť: v. prvú kartu;

vynikajúci príd. kt. vyniká (vlastnosťami, výkonom ap.), výborný, znamenitý: v. pracovník, športovec, v-e výsledky;

vynikajúco prísl.: v. stvárnená postava

nedok. vynikať: v. krásou, vedomosťami byť krásny, múdry

vyniknúť -e -ú -kol dok.

1. prejaviť vo veľkej miere isté (kladné) vlastnosti, prevýšiť svoje okolie: v. nad priemer, v. v športe, vedie ho túžba v.

2. nápadnejšie, jasnejšie sa prejaviť: farba v-e na svetlom pozadí;

nedok. vynímať -a;

výnimka -y -miek ž.

1. odchýlka od normy, od platného pravidla, normálneho priebehu ap.: zriedkavá v., urobiť v-u

2. osoba, vec takto posudzovaná: všetci, všetko, okrem malých v-iek;
česť v-ám! ospravedlnenie pri negatívnom hodnotení

● v. potvrdzuje pravidlo;

výnimočne prísl.;

výnimočnosť -i ž.

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

vynoriť dok. vysunúť, zdvihnúť nad hladinu: v. hlavu z vody;

výnos -u m.

1. úradne zverejnené rozhodnutie: v. ministerstva, súdu

2. zisk (význ. 2), výťažok: vysoké (hektárové) v-y;

vynosiť dok.

1. nosením (význ. 1) postupne dopraviť von al. hore, povynášať: v. vrecia z pivnice, škridlu na strechu;
v. odpad na smetisko odnosiť

2. donosiť (do pôrodu): v. dieťa, plod;

výnosne prísl.;

výnosnosť -i ž.

výnosný príd. k 2: v-á pôda, v. podnik;

vynoviť dok. hovor. dodať ráz novosti: v. dom;
prišiel (celý) v-ený oblečený do nových šiat;

nedok. vynovovať

vyňuchať dok.

1. čuchom zistiť: pes v-l stopu

2. expr. vysliediť, vypátrať: v. tajomstvo;

nedok. vyňuchávať -a

nedok. vynucovať

// vynútiť si

1. vymôcť si (význ. 2): v. si u niekoho rešpekt, uznanie

2. stať sa rozhodujúcou príčinou, spôsobiť: táto okolnosť si v-la isté zmeny;

nedok. vynucovať si

vynukovať nedok. expr. vytrvalo ponúkať: rada v-je (hostí)

vynútiť -i dok.

1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie

2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;

vynútiteľný príd. kt. možno vynútiť: v. právo na náhradu, v-é povinnosti