Synonymá slova "vyn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 189 výsledkov (2 strán)

  • dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    vynachádzavosť p. dôvtip


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámkabystrýobratnýšikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľvynachádzavývynaliezavýhovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveďrýchlykniž. promptný: rýchla, promptná obsluhapružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie


    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    vynáčiť p. naľakať


    vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)


    vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčovnakliať: nakliala mu do niktošovhovor. nagrobianiťexpr.: nabrýzgaťnašprihaťnašpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilonahromžiťnakričaťexpr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosťexpr. zried. nacengať (Jégé)expr.: naštekaťnabrechaťnapapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákovhrub. nabohovaťexpr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobomfraz.: vziať do parádyvziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel

    p. aj vyhrešiť


    vynadívať sa veľa, do sýtosti sa dívať • nadívať sanahľadieť sanapozerať sa: keď sa už dosť vynadívali, nadívali, odišli; nemôže sa dosť vynadívať, nahľadieť, napozerať na dieťa


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


    vynahradiť p. nahradiť 1


    vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracaťprinavracať: vracal mu požičané peniazeremitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

    2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovaťodplácať: vracal, opätoval mu návštevyvynahrádzaťnahrádzaťsplácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

    3. uvádzať do pôvodného stavu • navracaťprinavracaťobnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie


    vynahrádzať p. vracať1 2


    objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


    vynájsť 1. p. objaviť 2. p. vymyslieť


    poradiť si byť schopný urobiť niečo želateľné, potrebné, obyč. vo svoj prospech • dať si radypomôcť si: poradiť si, pomôcť si v ťažkej situácii; nevedela si inak dať rady, inak si pomôcťpočať si: nevie, čo si má počať v ťažkej situáciivynájsť sa: vždy sa vynájdezvládnuťzvládaťzmôcť (silami, schopnosťami stačiť na istú úlohu, robotu a pod.): zvládze, zvláda každú situáciu, poradí si v každej situácii; všetko zmôže, so všetkým si poradíkniž. zhostiť sa (s úspechom si poradiť): zhostil sa svojej ťažkej úlohy znamenitehovor. porátať savyrovnať sa: porátala sa, vyrovnala sa aj s najťažším údelom


    vynájsť sa p. poradiť si


    vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

    2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

    3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


    objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého • nález: archeologický objav, nálezvynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektrinykniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)


    vynález objavenie, vynájdenie niečoho nového, obyč. čo sa dá konkrétne uplatniť: vynález kníhtlače, bleskozvoduobjav (obyč. nejakej zákonitosti): vedecký objav, objav gravitáciekniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)


    vynálezca kto niečo vynašiel: vynálezca parného strojaobjaviteľ (kto niečo objavil): objaviteľ rádioaktivity


    vynálezok p. vynález


    vynaliezavosť p. dôvtip


    vynaliezavý p. vynachádzavý


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

    3. p. obdarovať, darovať


    vynaložiť p. dať 1, obetovať 2, venovať 2


    chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

    2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


    klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebetyexpr.: roznášaťrozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedinehovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotaťšepkaťšeptaťšuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličofraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohováraťosočovaťexpr. očierňovaťhovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou

    2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželkyexpr.: táraťtrepaťtrkotaťdrkotaťkrákoriťsubšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú nocexpr.: rapotaťľapotaťlalotaťtliapaťklekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom


    vynášať 1. p. nosiť 2. p. chváliť 1 3. p. klebetiť 1


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vynášať sa p. chváliť sa


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotovípoponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvouexpr.: pozvŕtať sapoobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotovýexpr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškaliexpr.: pohnúť sahnúť sa: Pohnite sa konečne!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostávahovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

    2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sapričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiamzaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžilpostarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradilaexpr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže


    pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať savynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoroexpr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodinaexpr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežilipostarať sazariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz choréhozaobstaraťobstaraťzabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravupresadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu


    skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

    2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

    3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

    p. aj vyskúšať


    vynasnažiť sa p. pousilovať sa 1, 2


    zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselnícipostarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladípousilovať savynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo


    vynásobiť p. znásobiť 1


    znásobiť 1. vykonať násobenie • vynásobiť: sto znásobiť, vynásobiť dvoma

    2. veľa ráz urobiť väčším, veľa ráz rozmnožiť al. zosilniť • zmnohonásobiťzniekoľkonásobiťzviacnásobiťzväčšiť: úsilie treba ešte znásobiť, zmnohonásobiť, zväčšiťzastaráv.: znásobniťzmnohonásobniť: znásobenie počtu chorýchzintenzívniť: víťazstvo ešte zintenzívnilo našu radosťkniž. zmnožiť: matkine obavy syn zmnožilzdvojnásobiťzdvojnásobniť (urobiť dvojnásobne veľkým, silným): otec rodinný majetok zdvojnásob(n)il


    odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať prečdať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabokodprataťspratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvorapoodstraňovaťpoodpratávaťpospratávaťpobrať (postupne, viac vecí)

    2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkostiodpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobámzrušiť: zrušiť cirkevné školykniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovalisubšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovalipubl. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúraťhovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokraciezahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinuvyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavyvyňať: vyňať chorú obličkuvykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

    3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavilizosadiť: zosadili ho z úraduhovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovaniahovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcievyradiťvylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčilisubšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka


    vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

    2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

    3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

    4. p. vziať 1, 3


    vyňať 1. p. vybrať 2, odstrániť 2 2. p. vynechať 1


    vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

    2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

    3. p. zlyhať


    vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesukniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahyodstaviť: odstavenie strojavyňaťvyčleniťodstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

    2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovaroddeliťodstrániťvyčleniťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky


    vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiťvytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nosvypučiť: vypučiť brucho, prsiapredsunúť: predsunutá hliadkavyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorkuvyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík


    vytiahnuť 1. ťahaním al. bratím dostať von • vybraťvyňať: vytiahnuť, vyňať zadretú triesku z prsta; vytiahnuť, vyňať súčiastku zo strojavyvliecť (ťahavým pohybom): vyvliecť niť z ihlyvyslobodiť (uvoľniť a vytiahnuť): vyslobodiť zraneného z trosiekvyloviť (vytiahnuť z vody, tekutiny): vyloviť havarované auto z riekyexpr.: vyteperiťvytrepať (ťažko, s námahou vytiahnuť): vyteperiť čln na brehvytasiť (rýchlym pohybom vytiahnuť): vytasiť nôž, zbraňpovyťahovaťpovyberaťpovyvliekaťpovyslobodzovať (postupne, viacero osôb)

    2. ťahaním dať do rovnej polohy • vypnúťnapnúťnatiahnuť: vytiahnuť, vypnúť plachtuvystrieť: vystrieť si údyrozostrieťrozprestrieť: rozostrieť deku na trávupovyťahovaťpovypínaťponapínaťponaťahovaťpovystierať (postupne, viac vecí)

    3. posunúť dohora • zdvihnúť: vytiahnuť, zdvihnúť obočienadvihnúť (trocha): nadvihnúť si sukňu nad kolenáhovor. expr. vyhnať: vyhnať múr do výšky; vytiahnuť, vyhnať ceny na maximumhovor. expr. vytlačiťsubšt. vyšrófovať (ceny)

    4. p. vylákať 1, 2 5. p. vyjsť 1 6. p. vypiť 1 7. p. vyvolať 3


    vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

    3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

    4. p. vyrušiť


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesnífragment: fragment eposuvýňatok: výňatok z operyzlomok: zlomok rukopisuukážka: predniesť ukážku z dielaútržok: útržky z rozhovoru, textuvýťah: klavírny výťahkniž. úlomok: úlomky básnekniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez: výrezy zo skutočnostipasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románupartia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzikestať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať dielakniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavukniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti


    výňatok p. úryvok, zlomok 2, časť


    zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočkakúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

    2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez


    nevšimnúť si nevziať do úvahy (úmyselne al. neúmyselne) • vynechaťobísťneuviesťodmyslieť (si): nevšimol si závažnú vec; neuviedol, obišiel známych autorov; odmyslel (si) zopár faktovabstrahovať: abstrahovať od problémov, rozdielovodmietnuť (nevšimnúť si úmyselne): odmietol nové tituly kníhbojkotovať (hospodársky al. politicky odmietať, odmietnuť)


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    preskočiť 1. skokom sa preniesť ponad niečo, niekoho • expr.: prehupnúťprehupnúť sa: preskočiť plot, prehupnúť (sa) ponad plotprešvihnúť sa (švihom sa preniesť, dostať cez niečo, ponad niečo): ľahko sa prešvihol cez zábradlienár. presadiť: presadiť plot (Ondrejov)popreskakovať (postupne, viac vecí): popreskakovať ohrady

    2. zámerne nevziať do úvahy • obísťvyhnúť sa (niečomu): preskočiť, obísť predpisy; vyhnúť sa problémomvynechať: v knihe vynechal pár stránoknevšimnúť sinedbať: závažné pripomienky si nevšimol, nedbal na nekniž. fumigovať: fumigovať námietky

    3. (o hlase) prestať normálne znieť, prejsť do inej tóniny • zlyhať: od dojatia mu preskočil, zlyhal hlasvynechaťzadrhnúť sa (prestať znieť al. neprirodzene zaznieť): pri tréme jej vynechá hlas; hlas sa v rozčúlení zadrhne

    4. p. predbehnúť 1 5. p. prejsť 1, 4, prebehnúť 1, 3


    vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavírazameškaťzmeškaťpremeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéryhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednáškupremárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívupovymeškávaťpovynechávaťpozameškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)


    vypovedať1 1. prinútiť opustiť isté miesto, zakázať pobyt • vykázaťvyhostiť: vypovedať, vykázať z bytu niekoho; vyhostiť cudzinca z republikyvyhnať: previnilca vyhnali z mestazastaráv.: vyobcovaťvytvoriť: vyobcovali ho, vytvorili ho zo svojej spoločnosti

    2. urobiť neplatným istý právny stav, dať výpoveď z niečoho • zrušiť: vypovedať, zrušiť zmluvu, dohodu, árenduodvolať: zmluvu o pôžičke odvolali; jedného dňa ho z miesta odvolali

    3. prestať fungovať, prerušiť pravidelnú činnosť (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • zlyhať: motor vypovedal, zlyhal; srdce mu vypovedalo, zlyhalovynechať: hlas jej od dojatia vynechal

    4. verejne oznámiť, verejne ohlásiť • vyhlásiť: vypovedať, vyhlásiť vojnu susednej krajine

    5. p. povedať1, vyjadriť


    zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedalivysadiťvynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadilzastaviť sa: srdce sa mu zastavilozadrhnúť sazaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekolpreskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhalhovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovalasubšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvílikniž. stroskotaťnevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal


    chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

    2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiťpovyhládzaťpouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvárivyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvyvybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňavyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cestavyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

    2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliťožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeňsubšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šatyprehladiťprežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

    3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiťvyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mestozmiesťzmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežieexpr.: vygumovaťvytrieťzastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

    p. aj zničiť 1


    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


    vyničiť p. vyhubiť, zničiť 1


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

    2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

    3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

    4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

    2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

    3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)


    vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepaťvyteperiťvyrepetiťvyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiťvyvláčiťpovynášaťpovyvláčaťpovyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

    2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecťvyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiťoznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

    3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3


    vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odprataťvyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbuhovor. vyramovať: vyramovali celú skriňuvyniesťvyložiťexpr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvorodstrániť: odstrániť sneh spred domupovypratávaťpovypratúvaťpovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

    2. p. vyhnať 1; vyľudniť


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    mimoriadny 1. ktorý porušuje ustálený poriadok, ustálené pravidlá, normy; ktorý prevyšuje ustálenú, očakávanú mieru (op. riadny, bežný) • neobyčajnýnezvyčajnýnevšednýkniž.: neobvyklýnezvyklý: bol zaskočený mimoriadnymi, neobyčajnými, nezvyčajnými udalosťami; je to mimoriadna, nevšedná žena; mať neobvyklé, nezvyklé požiadavkyzvláštnyvýnimočnývzácnyextraordinárnyhovor.: extra (neskl.) • extrovný (ktorý prevyšuje priemer; ktorý sa nevyskytuje často): jeho knihy obsahovali mimoriadne, zvláštne, výnimočné myšlienky; človek mimoriadnych, vzácnych kvalít; to nie je nič výnimočné, nič extrazriedkavýojedinelýjedinečnýosamotenýosihotený (ktorý sa nevyskytuje často al. pravidelne): mať zriedkavé, ojedinelé šťastie; tento básnik je v našej literatúre jedinečný, osamotený, osihotený zjavnenormálnynetypickýkniž.: abnormálnyatypický (ktorý sa odchyľuje od normálu): tento rok bolo nenormálne, abnormálne sucho; mať netypické, atypické vlastnostivýlučnýosobitýexkluzívny (iný ako bežný; iba jeden svojho druhu): zaujímať v histórii výlučné, osobité miesto; poskytnúť novinám exkluzívny rozhovorneočakávanýprekvapujúcikniž. prekvapivý (ktorý nebol očakávaný; ktorý prevýšil očakávanie): neočakávaný, prekvapujúci, prekvapivý zvrat udalostíosobitnýšpeciálny (zvlášť zameraný a prevyšujúci bežnú normu): prikladať niečomu mimoriadny, osobitný, špeciálny význam; využiť osobitnú príležitosťvynikajúcinadpriemerný (ktorý prevyšuje ustálený priemer): mimoriadny, vynikajúci, nadpriemerný umelecpozoruhodnýudivujúcizarážajúci (ktorý vzbudzuje pozornosť, údiv): pozoruhodný, udivujúci talent; mimoriadna, zarážajúca beloba pletiveľkýobrovský (prevyšujúci priemer): veľké, obrovské utrpenie národanevídanýnebývalýneslýchanýneopísateľnýneuveriteľný (málo sa vyskytujúci; veľmi prevyšujúci priemer): dosiahnuť nevídaný, neslýchaný, neuveriteľný úspech; tvár nevídanej, neopísateľnej krásyzvýšený (vyšší ako bežný): venovať niečomu mimoriadnu, zvýšenú pozornosťprvoradýkniž. eminentný (stojaci v hierarchii hodnôt najvyššie): mať na niečom prvoradý, eminentný záujembezpríkladný (ktorý nemá obdobu): mimoriadna, bezpríkladná starostlivosť o dieťavýstavný (ako na výstave): mimoriadny, výstavný exemplár motýľaextrémny (ktorý má krajné vlastnosti al. krajnú mieru vlastností): vo vrchoch sme žili v mimoriadnych, extrémnych podmienkach

    2. ktorý sa vyskytuje mimo poriadku, mimo pravidiel (op. riadny, pravidelný) • osobitnýšpeciálny: vypraviť mimoriadny, osobitný, špeciálny rýchlik; špeciálna letecká linka; osobitná, špeciálna forma štúdianepravidelný: nepravidelný výskyt hmyzuneplánovanýzvláštny: neplánované, zvláštne zasadanie vládynetradičný (porušujúci tradíciu): netradičné stretnutie


    neuveriteľný ktorému sa dá ťažko uveriť, ktorý presahuje hranice pravdepodobnosti (op. pravdepodobný, možný) • nepravdepodobný: nepravdepodobný, neuveriteľný príbehneslýchanýnepredstaviteľnýnevídaný: neslýchaná, nevídaná trúfanlivosť, bezočivosť; neuveriteľné, nevídané možnostivýnimočnýmimoriadny (op. bežný, zvyčajný): dievčina neuveriteľnej, mimoriadnej krásy; mať výnimočné, mimoriadne schopnostiprekvapujúcikniž. prekvapivýzarážajúci (vzbudzujúci prekvapenie, údiv): kniha dosiahla prekvapujúci, prekvapivý úspech; prekvapujúca, zarážajúca skutočnosťobrovskýexpr. nekresťanský (neuveriteľne veľký, obyč. čo do intenzity): mať obrovskú odvahu; nekresťanská sumavynikajúciskvelý (neuveriteľne dobrý, kvalitný): výrobok vynikajúcich vlastností; vynikajúci, skvelý výsledok

    p. aj veľký


    prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výbornývynikajúciznamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá prácadokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinkakvalitnýakostnývysokokvalitnývysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné vínovyberanýdelikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedloprvýnajlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akostizastar. prvej klasy (Jesenská)


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

    2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

    3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

    4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

    5. p. jasný 1


    vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemnývybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsobydistingvovaný: distingvovaný prejavuhladenýspôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človekelitný: elitná spoločnosťdelikátnyhovor., obyč. iron.: nóblsalónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správaniearistokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsobyvznešenýhovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodinyhovor.: fajnovýfajný: fajnový pán

    2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemnývybranýdelikátnyprvotriednyakostnýkvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiálznamenitývynikajúcivýbornýskvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obedvycibrený: vycibrený vkuskabinetný: kabinetná ukážka komorného spevuprvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedyhovor.: fajnovýfajný: fajnová vôňakniž. zastar. exkvizitný

    p. aj výborný


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitývýborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobokskvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnostiprvotriedny: podávali tam prvotriedne jedládokonalý: dokonalý obrazzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželkubezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkonveľkolepý: veľkolepé stavebné dielovysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľšpičkový: vyrábať špičkové prístrojejedinečný: je to jedinečný učiteľkniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec operykniž. eminentný: eminentný žiakzastar. vynikavý (Kukučín)geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudbabrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavírikniž.: famóznyfulminantný: famózna obžalobná rečelitný (najlepší): elitní umelcineprekonateľnýnezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľnáobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkonmajstrovský: majstrovské ovládanie loptyohromný: je to ohromný odborníkexpr.: krásnypeknýnádherný: krásne, pekné, nádherné výsledkyslávny: slávny činveľký: veľký spisovateľoslnivýoslňujúciočarujúcikniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkonexpr.: kráľovskýbožský: kráľovský, božský nápojexpr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovoksvetoznámyhovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurghovor. expr. fantastický: fantastická hudbaexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenieexpr. rozprávkovýhovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný filmexpr. skvostný: má skvostnú manželkuexpr. hrdý: je to hrdá stavbahovor.: prímatip-topsuper: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je supersubšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

    p. aj vyberaný 2, vzorný

    2. p. významný 2


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalýbezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný prekladpríkladný: príkladný rodinný životvynikajúcivýbornýznamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovecprvotriedny: prvotriedny odborníkexpr. stopercentný: stopercentný kamarátukážkový: ukážková produkcia


    žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavýligotavýtrblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdyoslnivýsvietivý: oslnivé, svietivé šperkylesklý: lesklý drahokamblýskavýblyšťavýblyskotavýjagotavýiskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlatoživýjasnýjasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbáchexpr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnkokniž. zried. zorivýpoet.: zoristýzornýzôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ránopoet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnkopoet. zried.: blesknýjagotnýžarkavý (Hviezdoslav)zastar. žiarny (Vajanský)expr. roziskrený

    2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivýoslňujúci: žiarivá, oslnivá krásapeknýkrásnyvynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspechlákavýsľubný: lákavá, sľubná budúcnosťnasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladomsvietivýradostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti


    výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúcoskveleskveloznamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermibezchybnedokonaleideálneperfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohumajstrovskyprvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná témapozoruhodnekniž. excelentneexpr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovaniehovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránkuhovor. expr.: ohromneúžasnefantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variťhovor.: prímafajnsuper: pri mori bolo príma, fajn, superhovor. tip-topexpr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosťexpr. božskyhovor. expr. báječnesenzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječneslang. senzisubšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

    porov. aj výborný

    2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobresprávneveľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúťznamenitevynikajúcoskvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovujehovor. fajnhovor. expr.: ohromnefantastickybáječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podaríbravobravó: bravo, výborne, to je úspechsubšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

    3. p. ostro 4


    vynikajúco p. výborne 1, 2, porov. aj vynikajúci


    vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

    2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


    vynikavý p. výborný


    excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

    p. aj vynikať


    presláviť sa stať sa slávnym, známym, chýrnym • prechýriť savychýriť sa: moja mať sa preslávila, prechýrila, vychýrila dobrou kuchyňouvyniknúť: má túžbu vyniknúť vo svojom odbore


    vyniknúť p. excelovať, presláviť sa, vyznamenať sa


    vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť savyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiakexcelovať: na scéne excelovala sopranistkaukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťamivyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitkehovor. blysnúť saexpr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťamihovor. iron.: vycapiť savycajchnovať savyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec


    okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včaskniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravínkniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveňhovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetcihovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol niktonár.: kremekromkrome (Timrava, Rysuľa)nespráv. mimo

    2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudbahovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestrezried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synovnár.: kremekromkrome


    vynímajúc p. okrem 1


    vynímať porov. vybrať 2


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


Pozri výraz VYN v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: vyrúbať, konva, klada, znamy, varit, veru, obuch, pe, virvar, dotuha, tristo, naboku, pohyblivosť, opilec, mierny
Ekonomický slovník: ngq, opr, hpa, akd, ã ariã, ork, rte, bi, rse, tkã ã ã, nov, ftm, å trukturã lne fondy, t, ckt
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV