Význam slova "um" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

um -u m. rozum (význ. 1): ľudský um, mať bystrý um

● niečo mu prišlo, zišlo na um spomenul si na niečo;
ustavične mu čosi chodí, behá po ume, neschádza mu to z umu stále na čosi, na to myslí;
zišlo mu to z umu zabudol (na) to

umáčať -a dok. zamáčať²: u. si sukňu, topánky

// umáčať sa: u. sa pri praní, v rose

umakart -u m. papier tvrdený syntetickou živicou (použ. ako krycia al. izolačná látka);

umakartový príd.: u-é obloženie

nedok. k 1 umárať -a, k 2 umorovať

// umoriť sa veľmi sa vyčerpať; utrápiť sa: u. sa pri robote;
u. sa výčitkami;

nedok. umárať sa

umastiť -sť/-i! dok. zamastiť: u. si ústa;
papier u-ený od salámy

// umastiť sa: klobúk sa nosením u-í

umazať -že -žú dok. zašpiniť, zamazať: u. si šaty

// umazať sa: pri robote sa celý u-l;
dieťa u-né až po uši veľmi

umelec -lca m. autor al. interpret umel. diela: tvorivý u., výtvarný, koncertný u.;
národný, zaslúžilý u. titul umelcov v min.;

umeleckohistorický príd. týkajúci sa dejín umenia: u-é pamiatky

umeleckopriemyselný príd. týkajúci sa umeleckého priemyslu: u-á škola

umeleckosť -i ž.

umelecký príd.

1. k umelec: u-é nadanie, u-é meno

2. k umenie: u-é dielo, u-é pamiatky;
u-é remeslá, u. priemysel;

umelecky prísl.: u. spracovať;

umelkyňa -e -kýň ž.

umelo, umele prísl.: u. zhotovený;
u. zveličovať niečo;

umelohmotne prísl.: výrobky pôsobia u.

umelohmotný príd. plastový: u. pohárik, štítok;

umelohodvábny príd. kt. je z umelého hodvábu: u-e tkaniny

umelosť -i ž.

umelý príd.

1. kt. vznikol zásahom človeka, op. prírodný, prirodzený: u-é hmoty plastické látky, plasty;
u-á družica Zeme;
u-é osvetlenie, u-é dýchanie, u. sneh;
u-á inteligencia odbor skúmajúci procesy vnímania, myslenia, rozlišovania, rozhodovania, riešenia úloh, riadenia ap. a ich uplatnenie v počítačových programoch

2. vytvorený profesionálnym umelcom, op. ľudový: u-á pieseň, u-á slovesnosť

3. neopierajúci sa o skutočnosť, neprirodzený, strojený: u-é rozdiely, u-á pretvárka;

umenie -ia s.

1. schopnosť tvoriť lit., hud., výtvar., tanečné a iné diela ako esteticky pôsobiaci obraz skutočnosti: dramatické u., reprodukčné u.

2. súhrn umel. výtvorov: staviteľské u., výstava súčasného u-ia;
ľudové u.

3. zručnosť (význ. 1), obratnosť, majstrovstvo: rečnícke, kuchárske u.;
u. získať si ľudí

● (rozkazovať,) to nie je u. to je ľahké

umenohistória -ie ž. história umenia;

umenohistorička -y -čiek ž.;

umenohistorický príd.

umenohistorik -a mn. -ci m. odborník v umenohistórii;

umenoveda -y ž. veda o umení, teória umenia;

umenovedec -dca m. odborník v umenovede;

umenovedkyňa -e -kýň ž.;

umenovedný príd.: u-é disciplíny, u-á esej

úmera -y ž. mat. vyjadrenie rovnosti dvoch pomerov

úmerne prísl.: ú. široký;

úmerne k predl. s D, úmerne s predl. s I vyj. pomer: ú. k množstvu prípadov, ú. s požiadavkami;

úmernosť -i ž.

1. mat. závislosť dvoch veličín: (ne)priama ú.

2. primeraná miera, náležitý pomer

úmerný príd. kt. je v správnom pomere k niečomu, primeraný: u. výkon, odmena nie je ú-á vynaloženej námahe;
mat. (ne)priamo ú-á veličina;

umieračik -a m. menší (kostolný) zvon oznamujúci smrť niekoho: zvoní mu u.

umierajúci m. človek, kt. umiera: ujať sa ranených a u-ich

nedok. umierať -a

● expr. u. strachom, nudou veľmi sa báť, nudiť

umiernene prísl.;

umiernenosť -i ž.

umiernený príd. zachovávajúci mieru, zdržanlivý: u-á politika, u. vo svojich prejavoch;

umiesiť -i dok. miesením utvoriť: figúrka u-ená z hliny

umiestenka -y -niek ž. písomné pridelenie miesta (absolventovi školy): dostať u-u na vidiek

umiestiť, umiestniť -i dok.

1. dať na (určené) miesto: provizórne u-ený nábytok;
u. loptu do siete

2. dať, prideliť, určiť miesto: u. dieťa v (materskej) škole, u. absolventov;
u. hospodárske zvieratá (do nových priestorov);

nedok. umiesťovať sa, umiestňovať sa

nedok. umiesťovať, umiestňovať

// umiestiť sa, umiestniť sa

1. zaujať miesto: u-li sa na tribúne

2. zaujať isté miesto v poradí: mužstvo sa u-lo na prvom mieste;

umlčať -í -ia dok.

1. prinútiť mlčať: u. rozvraveného

2. nedovoliť prejaviť sa: u. svedkov, u. city, u. prejavy nespokojnosti;
cirk. u-ná cirkev v komunistických režimoch;

nedok. umlčiavať -a, umlčovať

nedok. umĺkať -a

umĺknuť -e -u -kol dok. stíchnuť, zamĺknuť, zmĺknuť: hlasy u-li, streľba u-la;

umne prísl.;

umnosť -i ž.

umný príd.

1. rozumný (význ. 1, 2), múdry: u. človek;
u-é oči

2. zručný, šikovný: u. remeselník, u-é prsty;
u-á robota dobrá;

umocniť dok.

1. mat. vyrátať mocninu (čísla al. symbolu)

2. kniž. urobiť účinnejším (umelecky, ideologicky), posilniť, zintenzívniť: u. svoj prejav;

nedok. umocňovať

umolestovať dok. hovor. expr. unaviť, umoriť: u-lo ho celodenné cestovanie

// umolestovať sa unaviť sa, umoriť sa

úmor -u m.

1. únava, vyčerpanosť: expr. (robiť) do ú-u do úplného vysilenia;
byť na ú. smrteľne chorý

2. peňaž. umorenie (význ. 2), umorovanie, amortizácia

umordovať dok. hovor. expr. zmoriť, umoriť, zmordovať: u-né kone

umoriť dok.

1. veľmi vyčerpať; utrápiť, usužovať: choroba ho u-la;
u-ený od horúčavy

2. peňaž. splatiť pravidelnými splátkami, amortizovať: u. dlh, pôžičku;

úmorne prísl.;

úmornosť -i ž.

úmorný príd. vyčerpávajúci (význ. 1), vysiľujúci, únavný: ú-é horúčavy, ú-á robota;

umožniť dok. dať možnosť, urobiť možným: u. pracovníkovi odborný rast;
kozmonautika u-í lepšie poznávať vesmír;

nedok. umožňovať

umrieť -ie -ú umretý dok. zomrieť: náhle u. (na leukémiu), u. v mladom veku;
u. hrdinskou smrťou, u. hladom, od hladu;

umrlčí príd.

umrlec -lca m. zastar. mŕtvy človek, mŕtvola;

úmrtie -ia s. smrť (význ. 1), zomretie: vysoké percento ú-í, deň ú-ia;

úmrtnosť -i ž. priemerný počet úmrtí (na počet obyvateľov): vysoká ú., dojčenská ú.

úmrtný príd.: ú-é oznámenie, ú. list;

umŕtviť -i dok.

1. zbaviť citlivosti, znecitliviť: u. nerv, zub, okolie rany

2. potlačiť; urobiť neúčinným: u. dobrú snahu;
ekon. u. kapitál vyňať z obehu;

nedok. umŕtvovať

umučenie -ia s.

1. mučenícka smrť

2. kríž s telom Krista

● expr. (vyzerať, sedieť) ako Božie u. veľmi strápený

umučiť dok.

1. mučením pripraviť o život: u. vzbúrencov, u-ení väzni koncentračného tábora

2. expr. utrápiť: u-í ma svojimi rečami

umúdriť sa -i dok. stať sa múdrejším, rozvážnejším: konečne si sa u-l! uvažuješ rozumne

úmysel -slu m. zámer, cieľ, plán, predsavzatie: pevný, čestný, vážny ú., bočné ú-y

□ mať v ú-e zamýšľať

● mať zajačie ú-y chcieť ujsť

úmyselne prísl.: u. poškodiť niekoho;

úmyselnosť -i ž.

úmyselný príd. konaný s úmyslom, zámerný, op. mimovoľný: ú. čin;
práv. ú-é ublíženie na tele;

umyť -je -jú umy! dok.

1. zbaviť nečistoty vodou al. iným prostriedkom: u. riad, oblok, auto, u. ovocie pod tečúcou vodou, u. si ruky mydlom;
u. sa v studenej vode

2. takto odstrániť z povrchu, zmyť: u. špinu z dvier, blato z topánok;

umývač -a m. živ. kto sa zamestnáva umývaním niečoho: u. oblokov;

umývač -a mn. -e m. neživ. umývací stroj, umývačka: automatický u.

umývací príd. určený na umývanie: u. prostriedok;
u. drez

umývačka -y -čiek ž.

1. osoba zamestnávajúca sa umývaním niečoho: u. vozňov

2. umývací stroj, umývač: automatická u. riadu

umývadielko -a -lok s. zdrob.

umývadlo -a -diel s. nádoba na umývanie (obyč. pripevnená na stenu): napustiť vodu do u-a;

umývadlový príd.: u. sifón;

umyváreň -rne ž. miestnosť, priestor vyhradený na umývanie: u-e so sprchami

nedok. umývať -a

● → ruka ruku u-a;
u. si ruky zbavovať sa zodpovednosti;
kniž. u. → murína

šum -u m. šumenie: š. rieky, stromov, dažďa;
š. v sále, v rádioprijímači;
odb. nepravidelné vlnenie vzduchu vnímateľné sluchom; neželateľný, rušivý vplyv: odb. al. publ. informačný š. skreslenie informácie;