Význam slova "tiš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

skamarátiť sa -i dok. spriateliť sa (význ. 1, 2): deti sa s-li

sklátiť -i dok. kniž. zrútiť (význ. 1), zvaliť, strhnúť: úder ho s-l, s-ený strom

// sklátiť sa: s. sa na zem

skrátiť -i dok. urobiť kratším, op. predĺžiť: s. šaty, s. termín, s. cestu;

skrútiť -i dok.

1. krútením spojiť, zvinúť, zakrútiť, stočiť: s. nitky do klbka, s-ený pokrovec

2. vychýliť z pôv. polohy, otočiť, stočiť, skrútnuť: s. volant, kľúč, s. vypínačom

3. obrátiť iným smerom, skrútnuť, stočiť: s. auto, s. pohľad;

slúžtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;

spamäti prísl.

1. naspamäť: rátať s., naučiť sa úryvok s., recitovať s.

2. popamäti: maľovať portrét s., nájsť východ s.

spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce

// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l

sploštiť -šť/-i! dok. urobiť splošteným (význ. 1, 2): s. guľu;
s-enie skutočnosti (v diele);

spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť

štítiť sa -i nedok. cítiť (prirodzený) odpor: š. sa špiny;
š-i sa dotknúť žaby;

stužtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

šuštička -y -čiek ž. zdrob.

svätiť nedok.

1. cirk. obradom robiť posvätným, posväcovať, posviacať: s. vodu (novšie) požehnávať

2. uctievať, oslavovať: s. pamiatku solúnskych bratov

3. ustáleným spôsobom (odpočinkom, náb. obradmi, zvykmi ap.) prežívať: s. nedele, sviatky

● cieľ, účel s-í → prostriedky;

sýtič -a m. tech. mechanizmus na nasycovanie jednej látky druhou; pomocný karburátor na obohatenie zápalnej zmesi (pri štartovaní)

sýtiť -i nedok. kniž.

1. robiť sýtym, nasycovať, kŕmiť: s. hladné deti;

2. odb. nasycovať (význ. 3)

// sýtiť sa živiť sa, nasycovať sa: s. sa výživnou potravou;

taštička -y -čiek ž. zdrob.

trieštiť -i -šť/-i! nedok.

1. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať: t. ľad

2. robiť nejednotným, rozptyľovať: t. sily

// trieštiť sa: vlny sa t-ia o skaly;
názory sa t-ia

uchvátiť -i dok. kniž.

1. násilím sa zmocniť, uchytiť: u. moc

2. nadchnúť, uniesť, dojať: u-l nás pocit šťastia;
pohľad na Tatry vždy u-i;

ucítiť -i dok. zacítiť (význ. 1): zviera u-lo krv

ukrátiť -i dok. neprávom pripraviť o niečo, ochudobniť: u. mládež o zábavu, niektorí sa cítia u-ení;

ukrútiť -i dok.

1. krútením zhotoviť: u. povraz, píšťalku

2. zavinúť (význ. 2), zakrútiť: u. dieťa do šálu, u. sa do vlniaka;

uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka

valaštička -y -čiek ž. zdrob.

vcítiť sa -i dok. citovo vniknúť do podstaty niečoho, vžiť sa: v. sa do položenia svojich blízkych;
herec sa musí v. do svojej roly;

veštiť -šť/-i! nedok.

1. vyslovovať veštbu, prorokovať; predpovedať, hádať životné osudy (podľa istých znakov): v-enie veštkýň;
v. z ruky, z karát

2. byť predzvesťou, príznakom niečoho: mrak v-iaci búrku, lastovičky v-ia jar

vnútiť -i dok. nanútiť: v. okoliu svoj názor;
v-l sa mu za spoločníka;

vraštiť -šť/-i! nedok. mraštiť, mŕštiť: v. čelo

// vraštiť sa: tvár sa mu v-í od starostí

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li;
v. zásielku;
v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné;
v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu;
v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom;
aký požičaj, taký vráť;

vrútiť sa -i dok.

1. rútiac sa vniknúť: príval vody sa v-l do domov

2. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vraziť: žiaci sa v-li do triedy

vycítiť -i dok. citom postrehnúť, vytušiť: v. nebezpečenstvo

vykrútiť -i dok.

1. krútením uvoľniť, odstrániť: v. si ruku zo zovretia;
v. žiarovku odkrútiť

2. krútením dať istý smer, skrútiť, vytočiť: v. si fúzy, v. kolesá (napravo)

3. skrútením ublížiť, presiliť: nev-ť mi ruku! obzeral sa, skoro si hlavu, krk v-l;
v. krk sliepke zabiť ju

4. vybaliť (význ. 1): v. olovrant zo servítky

5. hovor. vytancovať: v. všetky dievčence

● expr.: v. niekomu, niečomu krk zničiť, zabiť niekoho, niečo;
v. si krk a) zabiť sa b) mať neúspech;

vyleštiť -šť/-i! dok. hladením, čistením dodať lesk: v. parkety, v-ené topánky

vylúštiť -i -šť/-i! dok.

1. lúštením zbaviť (mäkkého) obalu: v. fazuľu

2. takto získať: v-ené zrnká hrachu

3. vyriešiť niečo ťažké, nejasné: v. hádanku, rébus;
v. krížovku

vymlátiť -i dok.

1. mlátením zbaviť (zrna): v. obilie, v-ená slama

2. mlátením získať (zrno): v-li sme vrece šošovice

3. expr. zbiť (význ. 3), nabiť: chceli ho palicou v.

vymrštiť -šť/-i! dok. kniž. al. odb. prudko vyhodiť: v. oštep;

vynútiť -i dok.

1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie

2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;

vypleštiť -šť/-i! dok. expr. obyč. v spoj. v. oči, okále (na niekoho, niečo) zdesene pozrieť, pren. veľmi sa (za)čudovať;

vyrútiť sa -i dok. expr.

1. náhle, prudko vyjsť, vybehnúť: zo zákruty sa v-lo auto, v-l sa von nahnevaný

2. hodiť sa, vrhnúť sa smerom na niekoho obyč. s útočným úmyslom: v-l sa naňho pes, medveď;
v. sa na súpera päsťou

3. prudko zareagovať, oboriť sa, osopiť sa: nemáš pravdu! – v-l sa na hovoriaceho

vysvätiť dok. obradom svätenia urobiť oprávneným vykonávať posvätnú službu cirkvi: v-ený za kňaza, biskupa;

vytreštiť -šť/-i! dok. expr. obyč. v spoj. v. oči, okále vypleštiť, vyvaliť;

vyveštiť -šť/-i! dok. veštením predpovedať: dať si v. (budúcnosť)

vyvrátiť² -i dok. vyvracať¹, vydáviť: v. obed

vyvrátiť¹ -i dok.

1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von;
v. stojan prevrátiť, prevrhnúť

2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);

3. obrátiť naopak: v. vrecká

4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;

zachloštiť -šť/-i! dok. hovor. expr. zabiť (význ. 1), zahlušiť: v hneve by vedel človeka i z.

zachvátiť -i dok.

1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny;
krajina z-ená nepokojmi

2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj;
z-ený strachom;

zacítiť -i dok.

1. zachytiť čuchom al. hmatom: jeleň z-l poľovníka, z. dym;
z. zem pod nohami i pren. nadobudnúť istotu

2. začať al. krátky čas cítiť, pocítiť: z. bolesť;
z. strach, vďačnosť

3. vycítiť, vytušiť: z. nebezpečenstvo;
z. v hlase iróniu;
z. (u niekoho) peniaze

zakrútiť -i dok.

1. začať al. krátky čas krútiť, zavrtieť, pokrútiť: z. chvostom, z. valaškou nad hlavou;
z. hlavou (na znak nesúhlasu)

2. krútením zmeniť polohu, smer, otočiť, zatočiť, skrútiť, zvrtnúť: z. volantom doľava, z. kohútikom;
z. (autom) doprava zabočiť

3. skrútiť (význ. 1), stočiť, zvinúť, zatočiť: z. nakropenú bielizeň

4. zavinúť (význ. 2), zabaliť, zatočiť: z. dieťa do perinky, z. sa do deky

● expr. z. s niekým zakročiť proti niekomu;

zamútiť -i dok.

1. urobiť mútnym, zakaliť: z. vodu v studničke

2. expr. zmiasť, pomýliť, popliesť: hnev mu z-l rozum

● z. vodu a) zakryť nedostatky b) spôsobiť rozruch;
ten ani → vodu nez-i

zanôtiť -i dok. zaspievať (význ. 1, 2): veselo z.;
z. pesničku

// zanôtiť si zaspievať si

zapleštiť -šť/-i! dok. expr. zaples(k)núť: z. bránu

zarmútiť -i dok. spôsobiť zármutok: z. rodičov neposlušnosťou;

zasmútiť -i dok. pocítiť smútok; zažialiť: z. za stratenou slobodou;
z. nad sebou

zasvätiť dok.

1. náb. výlučne venovať Bohu: z-nie celej osoby Bohu

2. cirk. obradom posviacky venovať: z. kostol svätému Petrovi

3. kniž. obetovať (význ. 2), venovať: z. život pomoci chudobným;
z. sa vede

4. dobre oboznámiť, informovať: z. žiakov do tajomstiev histórie;
z. ženu do svojich plánov;

zasýtiť -i dok. úplne nasýtiť: z. žalúdok;
z. deti ovocím;

zátišie -ia s.

1. (odľahlé) tiché miesto, zákutie: horské z.

2. estetické zoskupenie predmetov; ich výtvar. zobrazenie: z. s ovocím;
maľovať z.

zavrátiť -i dok.

1. zahnať späť (rozutekané zvieratá): z. statok

2. znemožniť pokračovanie: z-l ho v iniciatíve, z-li jeho snahu;

3. nakloniť dozadu, zvrátiť: z. hlavu;

zbožštiť -šť/-i! dok. povýšiť na božstvo: z. panovníka;
z-ený ideál;

zlátiť -i nedok.

1. pokrývať tenkou vrstvou zlata, pozlacovať: z. rám obrazu, galvanické z-enie;
z-iaci lis

2. kniž. farbiť dozlata: západ slnka z-l oblohu

// zlátiť sa kniž. sfarbovať sa dozlata: zore sa z-ia

zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;

zmlátiť -i dok. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, vybiť: matka z-la syna;
z. niekoho ako koňa

zmraštiť zmrašť/-i! dok. stiahnuť do vrások, zvraštiť, zmŕštiť: z. tvár, obočie;

zmŕštiť -i -šť/-i!, zmrštiť -šť/-i! dok. zmraštiť, zvraštiť: z. čelo;

zmútiť -i dok.

1. urobiť mútnym, zamútiť, zakaliť: z. vodu, studňu

2. expr. zmiasť, pomýliť: z. niekomu hlavu

3. mútením spracovať (na maslo): z. smotanu

4. takto vyrobiť: z. maslo

// zmútiť sa

1. stať sa mútnym, zamútiť sa, zakaliť sa, zmútnieť: voda v studničke sa z-la;

2. expr. zmiasť sa, pomýliť sa: rozum sa mu z-l

3. mútením sa premeniť na maslo: smotana sa dobre z-la

4. mútením vzniknúť: maslo sa rýchlo z-lo

znesvätiť dok. neúctivým počínaním porušiť posvätnosť niečoho, znevážiť: z. hroby hrdinov, z. slávnostnú chvíľu;

zospoločenštiť -šť/-i! dok. urobiť vlastníctvom celej spoločnosti: z. kultúrne dedičstvo;

zosvetštiť dok. urobiť svetským: z. život;

zrútiť -i dok.

1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát

2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom

// zrútiť sa

1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo

2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;

3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie

● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i

zvedečtiť -čť/-i! dok. kniž. urobiť vedeckejším, vedeckým: z. plánovanie, výskum;

zvraštiť -šť/-i! dok. zmraštiť: z. čelo, z-ená tvár;

zvrátiť -i dok.

1. vyvrátiť (význ. 1), prevrátiť; zakloniť: z. hlavu dozadu

2. zmeniť smer, obrátiť, otočiť: z. pohľad, oči k oblohe

3. spôsobiť (náhlu) podst. zmenu: z. proces demokratizácie, beh udalostí;
z. nepriaznivý výsledok;