Význam slova "stup" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

stúpací príd. určený na stúpanie: stav. s-ie vedenie hlav. vedenie vody, plynu a elektriny vedúce z 1. podlažia do najvyššieho, stúpadlo

stúpačka -y -čiek ž. hovor. stúpadlo (význ. 1 – 5);

stúpačkový príd.: s. ventil

stúpadlo -a -diel s.

1. plošinka slúžiaca ako schod (na železničnom vozni, nákladnom aute, stroji ap.)

2. obyč. mn. vstavané priečky slúžiace ako rebrík (v komínoch, kanáloch)

3. stúpacie vedenie

4. obyč. mn. háky pripevňované na obuv pri výstupe na stĺpy ap.

5. nožné tlačidlo;

stúpadlový príd.

stupaj -e ž.

1. chodidlo (význ. 1): poraniť si s.

2. stopa (význ. 1), šľapaj: ľudské s-e

3. stupeň (význ. 1), stúpadlo: (prvé) s-e schodov;

stupajový príd.

stúpať -a nedok.

1. k stúpiť, stupiť: s. do blata

2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom

3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a;
jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel

4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie

5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a;
s-úce tendencie;
nálada s-a zlepšuje sa

● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať;
s. niekomu na → päty;
s. niekomu do svedomia dohovárať;
s. po → spoločenskom rebríčku;
úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;

nedok. stúpať -a

stúpavý príd. stúpajúci, op. klesavý: s-á tendencia;
lingv. s-á melódia;
s. let, op. zostupný

stupeň -pňa m.

1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol; schod: s-e vedúce na tribúnu;
s-e víťazov (pri šport. podujatí);
vodohosp. vážske s-e kaskády na Váhu

2. zložka hierarchicky usporiadaného celku: príbuzenský s.;
samosprávne orgány všetkých s-ov;
učiť na prvom, druhom s-i (zákl. školy)

3. fáza, štádium, etapa vývinu: vývinový s.;
vysoký s. ťarchavosti

4. (pri hodnotení) miera (význ. 4), úroveň: popálenina prvého s-a, dosiahnuť vysoký s. kultúry;
s. tvrdosti (vody, kovu);
mat. rovnica prvého, druhého s-a;
tech. rýchlostný s.;
lingv. prvý s. pozitív, druhý s. komparatív, tretí s. superlatív (členy kategórie, ktorou sa pri príd. a prísl. vyj. miera porovnávanej vlastnosti);
hud. miesto tónu v stupnici

5. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej stupnici hodností: odborný pracovník prvého s-a

6. dielec na stupnici (teplomera ap.) ako jednotka miery, zn. °; jednotka niekt. mier: s. teploty, je päť s-ov Celzia (5 °C);
obrátiť (sa) o stoosemdesiat s-ov i fraz. zmeniť názor na opačný;
slivovica má 50 s-ov;
geol. s. zemepisnej dĺžky, šírky 360. diel rovnobežky, poludníka;
geom. uhlový s., s. uhla 360. diel plného uhla;

stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;

stúpenkyňa -e -kýň ž.

stupídne prísl.;

stupídnosť -i ž.

stupídny príd. kniž. obmedzený, hlúpy; svedčiaci o tom; nevhodný: s-e reči, s-e správanie;

stúpiť -i, stupiť -í dok.

1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty;
s. na pedál stlačiť pedál;
s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta

2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í;
kde s-i, s-í, tam zanechá stopu

3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody

● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho;
s. niekomu do svedomia pokarhať ho;
niet kde s. niet voľného miesta;

stupkať nedok. expr. ísť (význ. 1), kráčať, stúpať, cupkať

šťúplo prísl.

šťúplučko, šťúpluško, šťúplunko prísl.

šťúplučký, šťúplušký, šťúplunký príd. expr. veľmi šťúply: š. chlapec, š-á postava;

šťúply príd. malý a tenký, drobný: š. chlapík, š-a žena, postava;

stupnica -e -níc ž.

1. ukazovadlo s vyznačenými stupňami hodnôt meranej veličiny (na prístrojoch ap.): s. teplomera

2. rad hodnôt, stupňov v istom slede; ich označenie, rozpätie, škála: s. farieb, tvrdosti, platová s.;
hud. rad tónov nasledujúcich od zákl. tónu po oktávu: durová, molová s., tvrdá, mäkká s.

stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť

stupňovací príd.: lingv. s. vzťah v kt. druhá zložka vyj. väčšiu intenzitu deja, stavu (napr. ponáhľal sa, ba utekal);
s. význam (spojky)

stupňovanie -ia s. tvorenie 2. a 3. stupňa príd. al. prísl.; súhrn tvarov príd. al. prísl. na vyjadrenie stupňa pomenúvanej vlastnosti, gradácia: (ne)pravidelné s.

stupňovať nedok. postupne zväčšovať, zvyšovať, zosilňovať, zintenzívňovať: s. výrobu, s. napätie, tempo, s. hlas;
lingv. tvoriť 2. a 3. st. príd. al. prísl.

// stupňovať sa stávať sa postupne väčším, silnejším, stúpať, vzrastať: výdavky sa s-jú;
nálada sa s-je stúpa

stupňovito, stupňovite prísl.: s. klesať;
s. usporiadaný;

stupňovitosť -i ž.

stupňovitý príd.

1. majúci podobu stupňov, terasovitý: s-é hľadisko, s. terén

2. postupný (význ. 2): s. vývin;

stupňový príd.;

dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol

dvadsaťstupňový príd. vyznačený hodnotou 20 stupňov: d. rozdiel;
d. mráz

dvanásťstupňový príd. vyznačený hodnotou 12 stupňov: d-á odchýlka;
d. ležiak obsahujúci 12 % sušiny

nástup -u m.

1. nastupovanie, nastúpenie (význ. 1): n. do vlaku

2. nastúpenie (význ. 2), zoradenie: n. do radu, n. cvičencov;
n.! povel

3. začiatok, začatie (nejakej činnosti): n. do zamestnania, n. základnej vojenskej služby, n. novej éry;

prístup -u m.

1. možnosť, oprávnenie vstúpiť, vniknúť: do ich chaty má vždy p.;
p. na stavenisko je zakázaný;
umožniť vode p. do pôdy

2. miesto, kadiaľ sa prichádza, príchod: p. na hrad je ťažký;
do kuchyne je p. cez kúpeľňu

3. možnosť dosiahnuť niečo, zúčastniť sa na niečom: ľudia majú p. k vzdelaniu

4. pomer, postoj, stanovisko: tvorivý p. k práci;
vedecký p. k riešeniu;

nedok. sprístupňovať

štyridsaťstupňový príd. kt. má, meria 40 stupňov: š. uhol;
š-á horúčava, horúčka

ústup -u m. ustúpenie (význ. 1 – 4), ustupovanie: bezhlavý ú., prinútiť nepriateľa, súpera na ú.;
odb. ú. ľadovcov;
dať sa na ú. začať ustupovať

□ byť na ú-e strácať sa, zanikať;

ústupčivo prísl.;

ústupčivosť -i ž.

ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek;
ú-á povaha;

výstup -u m.

1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)

2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup

3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.

4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.

5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y

6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup

zástup -u m.

1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou

2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;