Význam slova "sl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 398 výsledkov (4 strán)
-
slabičnosť -i ž.
-
slabika -y -bík ž. časť slova tvorená nositeľom slabičnosti (samohláskou ap.) a vyslovovaná ako celok: prízvučná s., vysloviť slovo po s-ách;
-
šlabikárový príd.
-
slabikotvornosť -i ž.
-
slabikotvorný príd. lingv. schopný byť nositeľom slabiky: s-á hláska (v slovenčine samohláska, dvojhláska, slabičné l, ĺ, r, ŕ);
-
slabikovať nedok. vyslovovať každú slabiku slova samostatne: s. titulky
-
slabikový, slabičný príd.: s-ová krížovka;
s-ný predel, verš; -
slabina -y -bín ž.
1. mäkké citlivé miesto medzi stehnom a bruchom: udreté s-y, bolesť v s-e
2. slabé miesto, nedostatok: mať s-y v obrane, poznať niečie s-y;
-
slabinger -a m. subšt.
2. kto sa nevyzná vo svojom odbore: je to s., neporadí nám
-
slabinka -y -niek ž. zdrob.
-
slabinový príd. k 1: s. väz;
-
slabnúť -e -ú -bol nedok. stávať sa slabším, slabým: nohy mi s-ú, nadšenie s-lo
-
slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť;
s. svietiť, spievať;
obchod ide s.; -
slabobelasý príd. svetlomodrý, svetlobelasý, bledomodrý
-
slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;
-
slabomyseľne prísl.;
-
slabomyseľnosť -i ž.
-
slabomyseľný príd. majúci málo duš. schopností, duševne menejcenný;
-
slaboprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore slaboprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;
-
slaboprúdarka -y -riek ž.;
-
slaboprúdarský príd.
-
slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím
-
slaboška -y -šiek ž.;
-
slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;
slabošsky prísl.: správať sa s.;
-
slabošstvo -a s.
-
slabosť -i ž.
1. k slabý: telesná, duševná s.
-
slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)
-
slabota -y -bôt ž.
-
slabozrakosť -i ž.
-
slabozraký príd. majúci slabý zrak;
-
slabučký, slabušký, slabunký, slabulinký príd. expr. veľmi slabý: s. hlas, vánok, s-é svetlo;
-
slabý príd.
1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus
2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň
3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť
4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu);
s. dážď5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno
6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník
7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma
8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ
9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska
● byť s. ako mucha veľmi;
mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti;
to je jeho s-á → stránka; -
šľacha -y šliach ž. pevné vláknité väzivo pripájajúce svaly ku kostiam: natiahnuť si š-u;
odstrániť z mäsa š-y; -
šľachetne prísl.;
-
šľachetnosť -i ž.
-
šľachetný príd. kt. má dobré charakterové vlastnosti; svedčiaci o tom; ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek;
š. čin, úmysel; -
šľachovitý príd. kt. má výrazné šľachy; kt. má veľa šliach, žilnatý: š. človek, š-é ruky;
š-é mäso -
šľachový príd.
-
šľachta -y ž. hromad. vládnuca vrstva za feud.: vysoká, stredná š.;
-
šľachtenec -nca m. záhr. rastlina kultivovaná štepením, šľachtením
-
šľachtic -a m. príslušník šľachty;
-
šľachtický príd.: š. titul;
šľachticky prísl.;
-
šľachtičná -ej mn. -é -čien ž.;
-
šľachtictvo -a s.
-
šľachtiť -chť/-i! nedok.
1. zlepšovať vlastnosti krížením, výberom ap., zošľachťovať: š. ovce, stromčeky;
š-ené osivo2. hovor. ošetrovať (význ. 2), upravovať, skrášľovať: š. si tvár, š. sa pred zrkadlom
3. dodávať šľachetnosti, zošľachťovať: úsmev jej š-í tvár, práca š-í človeka
// šľachtiť sa stávať sa šľachetným, ušľachtilým, zošľachťovať sa
-
šľachtiteľ -a mn. -ia m. kto niečo šľachtí: š. koní, osiva, zemiakov;
-
šľachtiteľka -y -liek ž.;
-
šľachtiteľský príd.: š. podnik, š-á stanica;
-
šľachtiteľstvo -a s.
-
sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;
-
sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje
-
slad -u m. surovina na výr. piva získaná klíčením a sušením jačmeňa;
-
sladidlo -a -diel s. sladiaci prostriedok: umelé, prírodné s.
-
sladiť nedok. robiť sladkým: s. kávu, čaj
// sladiť sa neos. hovor. obyč. v zápore (ne)chcieť sa: nes-lo sa mu rozprávať, žiť
-
sladkasto, sladkavo prísl.: s. sa usmievať
-
sladkastý, sladkavý príd. trocha sladký: s. zápach, s-é víno;
s. hlas; -
sladko prísl. i vetná prísl.: s. chutiť, spať;
je mi s. dobre, príjemne; -
sladkobôľne prísl.
-
sladkobôľny príd. kniž. príjemný a smutný zároveň, sentimentálny: s. úsmev, s-a báseň;
-
sladkokyslý príd. sladký a kyslý zároveň: s. nálev, s-é uhorky
-
sladkosť -i ž.
1. k sladký: s. medu, hlasu;
nepríjemná s. reči2. obyč. mn. sladké jedlo (cukríky, zákusky ap.): mať rád s-i
II. sladké s. hovor. sladkastý alkoholický nápoj
-
sladkovodný príd. súvisiaci so sladkou vodou: s-é jazero;
s-á ryba žijúca v sladkej vode, op. morská -
sladký
I. príd.
1. majúci chuť ako cukor; obsahujúci cukor: s. koláč, s-á šťava;
s-á voda v riekach a jazerách2. príjemný, milý: s. spánok, hlas, s-á vôňa;
3. vzbudzujúci falošnú citlivosť, (povrchne) sentimentálny: s-é verše, s. šláger
4. pejor. neprirodzene milý, úlisný, sladkastý: s. úsmev;
-
sladnúť -e -ú -dol nedok. stávať sa sladkým: ovocie s-e
-
sladovňa -e ž. výrobňa sladu
-
sladovnícky príd.: s. priemysel, jačmeň
-
sladovníctvo -a s. výr. sladu a piva;
-
sladovník -a mn. -ci m. odborník v sladovníctve;
-
sladový príd.: s. cukor, jačmeň
-
sladučký, sladušký, sladunký, sladulinký príd. expr. veľmi sladký: s-é slivky, s. hlások;
-
šláger -gra L -i mn. -e m.
1. obľúbená módna pesnička, hit: tanečný š.;
spievať š-e2. hovor. expr. obľúbená módna novinka: š. sezóny v ženskej móde, v divadle;
-
šlágrik -a m. zdrob. expr.
-
šlágrový príd.;
-
šľah -u m. šľahnutie: š. biča;
-
šľahač -a m. prístroj na šľahanie (smotany, vajec ap.): ručný, elektrický š.;
-
šľahačka -y -čiek ž. sladká smotana na šľahanie; ušľahaný výrobok z nej: káva, jahody so š-ou
● š. na torte, čerešnička na š-e a) čo predstavuje vrchol, vyvrcholenie niečoho b) čo je navyše;
-
šľahačkový príd.: š-á torta
-
šľahačový príd.
-
šľahať nedok.
1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom
2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom;
dážď, vietor š-á do tváre;3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty
-
šľahavý príd. šľahajúci: š-é plamene;
-
dok. k 1 – 4 šľahnúť -e -ú -hol
-
šľahúňový príd.: š-é rastliny
-
šľak1 -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)
● neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy
šľak2 -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica
● expr. š. ho trafil dostal porážku;
išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešeniešľak3 -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
bolí, páli ako š. veľmi● expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti -
slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a
-
slalom -u m. lyžiarske al. vodácke preteky na trati vyznačenej bránkami: obrovský, vodný s.;
-
slalomár -a m. kto sa venuje slalomu;
-
slalomárka -y -rok ž.;
-
slalomársky príd.
-
slalomový príd.: s-á trať
-
slama -y slám ž. suchá nadzemná časť obilia: ražná, stelivová s., stoh s-y
● → mlátiť prázdnu s-u;
nepreložiť → krížom s-y;
s. mu → trčí z topánok; -
šlamastika -y -tík ž. hovor. expr. nepríjemná situácia, trampoty: dostať sa do, zo š-y, byť v š-e
-
slamenáčik -a m. zdrob.
-
slamenák -a m. slamený klobúk;
-
slamenica -e -níc ž. nádoba zo slamy, slamienka
-
slamený príd.
1. zhotovený zo slamy: s-á strecha, s. kôš
● s. vdovec, s-á vdova manžel(ka) majúci (-a) partnera vzdialeného z domu
-
slamienka -y -nok ž.
1. slamenica
2. rastlina s nevädnúcim kvetenstvom, bot. Ammobium, Helichrysum
-
slamka -y -miek ž.
1. steblo slamy: pozametať s-y na dvore
2. upravené steblá slamy al. rúrka z plastu použ. na pitie: pohár so s-ou
● kto sa → topí, aj s-y sa chytá
-
slamník -a m. slamená výplň do postele: ležať na s-u
-
slamový príd.: s-á farba žltá ako slama
-
slang [-le-] -u m. vrstva nespis. vyjadrovacích prostriedkov použ. istými spoloč., záujmovými ap. skupinami: lekársky, poľovnícky, vojenský, študentský, profesionálny s.;
-
slangovo prísl.;
-
slangovosť -i ž.
-
slangový príd.: s-é slovo;
-
slanina -y -nín ž. podkožná tuková vrstva ošípaných; z nej pripravený pokrm (údením): papriková s., zajesť si s-y
● nebude zo → psa s. (ani z vlka baranina);
-
slaninka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
slaninový príd.;
-
slano prísl.;
-
slanosť -i ž.
-
slaný príd. majúci chuť ako soľ; obsahujúci soľ: s-é pečivo;
s-á voda v mori● ani s., ani mastný nevýrazný;
nezarobiť ani na s-ú vodu zarobiť veľmi málo; -
šľapa -y šliap ž.
1. chodidlo (význ. 1), stupaj, šľapaj: mať veľké, poranené š-y
2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na chodidlo: deravé š-y
3. stopa nohy, šľapaj: robiť š-y mokrými nohami
● horia mu š-y ponáhľa sa;