Význam slova "sl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 398 výsledkov (4 strán)

  • slabičnosť -i ž.

  • slabika -y -bík ž. časť slova tvorená nositeľom slabičnosti (samohláskou ap.) a vyslovovaná ako celok: prízvučná s., vysloviť slovo po s-ách;

  • šlabikár -a L -i mn. -e m. učebnica čítania pre prvákov;

  • šlabikárový príd.

  • slabikotvornosť -i ž.

  • slabikotvorný príd. lingv. schopný byť nositeľom slabiky: s-á hláska (v slovenčine samohláska, dvojhláska, slabičné l, ĺ, r, ŕ);

  • slabikovať nedok. vyslovovať každú slabiku slova samostatne: s. titulky

  • slabikový, slabičný príd.: s-ová krížovka;
    s-ný predel, verš;

  • slabina -y -bín ž.

    1. mäkké citlivé miesto medzi stehnom a bruchom: udreté s-y, bolesť v s-e

    2. slabé miesto, nedostatok: mať s-y v obrane, poznať niečie s-y;

  • slabinger -a m. subšt.

    1. mľandravý, slabý človek

    2. kto sa nevyzná vo svojom odbore: je to s., neporadí nám

  • slabinka -y -niek ž. zdrob.

  • slabinový príd. k 1: s. väz;

  • slabnúť -e -ú -bol nedok. stávať sa slabším, slabým: nohy mi s-ú, nadšenie s-lo

  • slabo prísl.: s. zakašlať, vzdychnúť, s. platiť;
    s. svietiť, spievať;
    obchod ide s.;

  • slabobelasý príd. svetlomodrý, svetlobelasý, bledomodrý

  • slaboch -a mn. -si m. nerozhodný človek so slabou vôľou: nie je zlý, len veľký s.;

  • slabomyseľne prísl.;

  • slabomyseľnosť -i ž.

  • slabomyseľný príd. majúci málo duš. schopností, duševne menejcenný;

  • slaboprúdar -a m. hovor. kto pracuje v odbore slaboprúdovej elektrotechniky; kto študuje tento odbor;

  • slaboprúdarka -y -riek ž.;

  • slaboprúdarský príd.

  • slaboprúdový príd. elektrotech.: s-á elektrotechnika používajúca elektr. prúd s nízkym napätím

  • slaboška -y -šiek ž.;

  • slabošský príd.: s-á povaha, s-é konanie;

    slabošsky prísl.: správať sa s.;

  • slabošstvo -a s.

  • slabosť -i ž.

    1. k slabý: telesná, duševná s.

    2. slabá stránka: fajčenie je moja s.;

  • slabôstka -y -tok ž. zdrob. expr. slabosť (význ. 2)

  • slabota -y -bôt ž.

    1. telesná slabosť: zachvátila ju s., znak s-y

    2. expr. niečo slabé, nevyhovujúce: ten román je s.

  • slabozrakosť -i ž.

  • slabozraký príd. majúci slabý zrak;

  • slabučko, slabuško, slabunko, slabulinko prísl.

  • slabučký, slabušký, slabunký, slabulinký príd. expr. veľmi slabý: s. hlas, vánok, s-é svetlo;

  • slabý príd.

    1. majúci málo fyzickej sily, op. silný: s-é dieťa, s. organizmus

    2. nedostačujúci: s. dôkaz, s-á úroveň

    3. malý, čo sa týka množstva, počtu, op. veľký: s-á úroda, účasť

    4. majúci malú intenzitu: s-á strela (na bránu);
    s. dážď

    5. (o roztokoch) obsahujúci málo požadovaných látok: s-á kyselina, s-é víno

    6. majúci málo predpokladaných schopností: s. hráč, remeselník

    7. kvalitatívne nevyhovujúci: s. prednes, s-á dráma

    8. málo energický, málo vplyvný: s-í rodičia, s. vychovávateľ, riaditeľ

    9. útly (význ. 1), tenký: s. mládenec, s-á doska

    byť s. ako mucha veľmi;
    mať s-ú chvíľku okamihy slabosti, nepozornosti;
    to je jeho s-á → stránka;

  • šľacha -y šliach ž. pevné vláknité väzivo pripájajúce svaly ku kostiam: natiahnuť si š-u;
    odstrániť z mäsa š-y;

  • šľachetne prísl.;

  • šľachetnosť -i ž.

  • šľachetný príd. kt. má dobré charakterové vlastnosti; svedčiaci o tom; ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek;
    š. čin, úmysel;

  • šľachovitý príd. kt. má výrazné šľachy; kt. má veľa šliach, žilnatý: š. človek, š-é ruky;
    š-é mäso

  • šľachový príd.

  • šľachta -y ž. hromad. vládnuca vrstva za feud.: vysoká, stredná š.;

  • šľachtenec -nca m. záhr. rastlina kultivovaná štepením, šľachtením

  • šľachtic -a m. príslušník šľachty;

  • šľachtický príd.: š. titul;

    šľachticky prísl.;

  • šľachtičná -ej mn. -é -čien ž.;

  • šľachtictvo -a s.

  • šľachtiť -chť/-i! nedok.

    1. zlepšovať vlastnosti krížením, výberom ap., zošľachťovať: š. ovce, stromčeky;
    š-ené osivo

    2. hovor. ošetrovať (význ. 2), upravovať, skrášľovať: š. si tvár, š. sa pred zrkadlom

    3. dodávať šľachetnosti, zošľachťovať: úsmev jej š-í tvár, práca š-í človeka

    // šľachtiť sa stávať sa šľachetným, ušľachtilým, zošľachťovať sa

  • šľachtiteľ -a mn. -ia m. kto niečo šľachtí: š. koní, osiva, zemiakov;

  • šľachtiteľka -y -liek ž.;

  • šľachtiteľský príd.: š. podnik, š-á stanica;

  • šľachtiteľstvo -a s.

  • sláčik -a m. nástroj na vyludzovanie tónov na husliach, viole ap., slák: ľahký s., ťah s-om;

  • sláčikový príd.: s. orchester, s-é nástroje

  • slad -u m. surovina na výr. piva získaná klíčením a sušením jačmeňa;

  • sladidlo -a -diel s. sladiaci prostriedok: umelé, prírodné s.

  • sladiť nedok. robiť sladkým: s. kávu, čaj

    // sladiť sa neos. hovor. obyč. v zápore (ne)chcieť sa: nes-lo sa mu rozprávať, žiť

  • sladkasto, sladkavo prísl.: s. sa usmievať

  • sladkastý, sladkavý príd. trocha sladký: s. zápach, s-é víno;
    s. hlas;

  • sladko prísl. i vetná prísl.: s. chutiť, spať;
    je mi s. dobre, príjemne;

  • sladkobôľne prísl.

  • sladkobôľny príd. kniž. príjemný a smutný zároveň, sentimentálny: s. úsmev, s-a báseň;

  • sladkokyslý príd. sladký a kyslý zároveň: s. nálev, s-é uhorky

  • sladkosť -i ž.

    1. k sladký: s. medu, hlasu;
    nepríjemná s. reči

    2. obyč. mn. sladké jedlo (cukríky, zákusky ap.): mať rád s-i

    II. sladké s. hovor. sladkastý alkoholický nápoj

  • sladkovodný príd. súvisiaci so sladkou vodou: s-é jazero;
    s-á ryba žijúca v sladkej vode, op. morská

  • sladký

    I. príd.

    1. majúci chuť ako cukor; obsahujúci cukor: s. koláč, s-á šťava;
    s-á voda v riekach a jazerách

    2. príjemný, milý: s. spánok, hlas, s-á vôňa;

    3. vzbudzujúci falošnú citlivosť, (povrchne) sentimentálny: s-é verše, s. šláger

    4. pejor. neprirodzene milý, úlisný, sladkastý: s. úsmev;

  • sladnúť -e -ú -dol nedok. stávať sa sladkým: ovocie s-e

  • sladovňa -e ž. výrobňa sladu

  • sladovnícky príd.: s. priemysel, jačmeň

  • sladovníctvo -a s. výr. sladu a piva;

  • sladovník -a mn. -ci m. odborník v sladovníctve;

  • sladový príd.: s. cukor, jačmeň

  • sladučko, sladuško, sladunko, sladulinko prísl.

  • sladučký, sladušký, sladunký, sladulinký príd. expr. veľmi sladký: s-é slivky, s. hlások;

  • šláger -gra L -i mn. -e m.

    1. obľúbená módna pesnička, hit: tanečný š.;
    spievať š-e

    2. hovor. expr. obľúbená módna novinka: š. sezóny v ženskej móde, v divadle;

  • šlágrik -a m. zdrob. expr.

  • šlágrový príd.;

  • šľah -u m. šľahnutie: š. biča;

  • šľahač -a m. prístroj na šľahanie (smotany, vajec ap.): ručný, elektrický š.;

  • šľahačka -y -čiek ž. sladká smotana na šľahanie; ušľahaný výrobok z nej: káva, jahody so š-ou

    š. na torte, čerešnička na š-e a) čo predstavuje vrchol, vyvrcholenie niečoho b) čo je navyše;

  • šľahačkový príd.: š-á torta

  • šľahačový príd.

  • šľahať nedok.

    1. prudko (niečím pružným) pohybovať, švihať: š. prútom

    2. tým zasahovať, šibať, švihať; biť, udierať: š. kone bičom, š. otroka korbáčom;
    dážď, vietor š-á do tváre;

    3. hádzať (význ. 1), vrhať, metať: š. kamene, granáty

    4. (o ohni) prudko vyrážať: plamene š-li do výšky

    5. prudkými pohybmi spracúvať na sneh, šľahačku: š. bielky;

  • šľahavý príd. šľahajúci: š-é plamene;

  • dok. k 1 – 4 šľahnúť -e -ú -hol

  • šľahúň -a m. plazivý výhonok, bot. poplaz: jahodové š-e;

  • šľahúňový príd.: š-é rastliny

  • šľak1 -u m. hovor. zastaráv. stopa (význ. 1)

    neostal po ňom ani š. zmizol bez stopy

    šľak2 -u m. hovor. expr. porážka (význ. 2), mŕtvica

    expr. š. ho trafil dostal porážku;
    išiel ho š. trafiť veľmi sa zlostil;
    nech ho (to), bodaj ho (to) š. trafí zahrešenie

    šľak3 -a m. hovor. expr. čert, parom, diabol: š. ho vie;
    bolí, páli ako š. veľmi

    expr. ber ho š., choď do š-a kliatby;
    ký š., kýho, kieho š-a výrazy nespokojnosti

  • slák -a m. sláčik: pritlačiť s., zatiahnuť s-om, hrať bez s-a

  • šľakovať nedok. hovor. expr. kliať, hrešiť

  • slalom -u m. lyžiarske al. vodácke preteky na trati vyznačenej bránkami: obrovský, vodný s.;

  • slalomár -a m. kto sa venuje slalomu;

  • slalomárka -y -rok ž.;

  • slalomársky príd.

  • slalomový príd.: s-á trať

  • slama -y slám ž. suchá nadzemná časť obilia: ražná, stelivová s., stoh s-y

    mlátiť prázdnu s-u;
    nepreložiť → krížom s-y;
    s. mu → trčí z topánok;

  • šlamastika -y -tík ž. hovor. expr. nepríjemná situácia, trampoty: dostať sa do, zo š-y, byť v š-e

  • slamenáčik -a m. zdrob.

  • slamenák -a m. slamený klobúk;

  • slamenica -e -níc ž. nádoba zo slamy, slamienka

  • slamený príd.

    1. zhotovený zo slamy: s-á strecha, s. kôš

    2. žltý ako slama: s-é vlasy

    s. vdovec, s-á vdova manžel(ka) majúci (-a) partnera vzdialeného z domu

  • slamienka -y -nok ž.

    1. slamenica

    2. rastlina s nevädnúcim kvetenstvom, bot. Ammobium, Helichrysum

  • slamka -y -miek ž.

    1. steblo slamy: pozametať s-y na dvore

    2. upravené steblá slamy al. rúrka z plastu použ. na pitie: pohár so s-ou

    kto sa → topí, aj s-y sa chytá

  • slamník -a m. slamená výplň do postele: ležať na s-u

  • slamovožltý príd. žltý ako slama: s. poťah, s-á tekutina

  • slamový príd.: s-á farba žltá ako slama

  • slang [-le-] -u m. vrstva nespis. vyjadrovacích prostriedkov použ. istými spoloč., záujmovými ap. skupinami: lekársky, poľovnícky, vojenský, študentský, profesionálny s.;

  • slangovo prísl.;

  • slangovosť -i ž.

  • slangový príd.: s-é slovo;

  • slanina -y -nín ž. podkožná tuková vrstva ošípaných; z nej pripravený pokrm (údením): papriková s., zajesť si s-y

    nebude zo → psa s. (ani z vlka baranina);

  • slaninka -y -niek ž. zdrob. expr.

  • slaninový príd.;

  • slano prísl.;

  • slanosť -i ž.

  • slaný príd. majúci chuť ako soľ; obsahujúci soľ: s-é pečivo;
    s-á voda v mori

    ani s., ani mastný nevýrazný;
    nezarobiť ani na s-ú vodu zarobiť veľmi málo;

  • šľapa -y šliap ž.

    1. chodidlo (význ. 1), stupaj, šľapaj: mať veľké, poranené š-y

    2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na chodidlo: deravé š-y

    3. stopa nohy, šľapaj: robiť š-y mokrými nohami

    horia mu š-y ponáhľa sa;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV