Význam slova "saãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bahniť sa nedok. (o ovci) kotiť sa

báť sa bojí boja nedok.

1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane

2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma

3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol

● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí

batoliť sa nedok. (o batoľati) chodiť neistým krokom

bavkať sa nedok. det. baviť sa, ihrať sa: deti sa b-jú

behať sa nedok. (o krave) mať čas párenia

besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í

bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.

bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli

// bicyklovať súťažiť v bicyklovaní: b-je za náš oddiel

bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť

blamovať sa nedok. i dok. mať, (u)robiť si blamáž

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia

● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú

bratať sa nedok. kniž. priateliť sa, kamarátiť sa

bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to

brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou

nedok. chápať sa

chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li

opak. chladievať sa

chlapiť sa nedok.

1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci

2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú

chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera

chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa

chúliť sa -i -ľ! nedok.

1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani

2. zahaľovať sa, zakrúcať sa: ch. sa do kabáta, do deky

chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í;

● expr. akoby sa nech-lo akoby sa nič nebolo stalo

chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá;

opak. chvastávať sa -a

chvieť sa chveje chvejú nedok.

1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu

2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť

● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika

opak. chystávať sa

nedok. chytať sa

clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou

cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti?

dariť sa iba 3. os. nedok.

1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í

2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková

diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa

● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...

● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou

nedok. k 2 dobíjať sa

dohadovať sa nedok.

1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou

2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je

nedok. dohodovať sa

nedok. dohovárať sa -a

dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda

nedok. dojednávať sa

dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek

dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli

dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu

nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje

domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal

domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;

domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov

nedok. domýšľať sa, domýšľať si

nedok. donášať sa

// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel;

dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata

nedok. dopekať sa

dopísať -še -šu dok.

1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l

2. pripísať a tým doplniť: d. potrebné údaje;

doplaziť sa dok. plazením sa dostať: d. sa do úkrytu

dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny

doprosiť sa dok. prosením dosiahnuť: d. sa porozumenia;

nedok. doprosovať sa

dopukať, dopukať sa dok. popraskať, popukať, dopraskať: ruky (sa) mi d-li, d-ná zem

nedok. dopúšťať sa

dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;

nedok. dopytovať sa

dorichtovať sa dok. hovor. expr. doriadiť sa: na zábave sa d-l opil sa

dorozumieť sa -ie -ejú dok.

1. rečou docieliť dohodu, dohodnúť sa, dohovoriť sa: d-me sa s ním vo všetkom

2. dohovoriť sa (cudzím jazykom): už sa d-ie po anglicky;

nedok. dorozumievať sa -a

dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka

nedok. doškoľovať sa

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

dostaviť sa dok.

1. prísť z (úr.) povinnosti: d-vte sa na miestny úrad

2. kniž. nastať, prísť: čoskoro sa d-li mrazy, následky choroby;

nedok. dostavovať sa

doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom

došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici

dotackať sa dok. tackavo prísť: d. sa k sporáku

doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!

doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal

nedok. dotískať sa

dotknúť sa -e -ú -kol dok.

1. uskutočniť bezprostredné spojenie, zachytiť: d. sa niečieho pleca, stola rukou, d. sa palicou zeme

2. zmieniť sa, spomenúť: d. sa otázky

3. (nepríjemne) zasiahnuť: správa sa ho bolestne d-la

● jedla sa ani ned-l vôbec nejedol;
d-la sa žihľava plota pokladajú sa za vzdialenú rodinu;

nedok. dotláčať sa

dotmoliť sa -ľ! dok. hovor. expr. dovliecť sa: nevládze sa d. k dverám

nedok. dotvárať sa

nedok. dotýkať sa -a

nedok. dovárať sa

nedok. dovierať sa: dvere sa nedovierajú

dovolať sa dok.

1. volaním dosiahnuť (cieľ): d. sa kamaráta, d. sa rady;
chce sa d. domov (telefónom)

2. domôcť sa, docieliť, dosiahnuť: d. sa pravdy, spravodlivosti;

nedok. dovolávať sa -a

nedok. dovršovať sa

dovtípiť sa -i dok. prísť na niečo, domyslieť sa: d-l sa, ako sa to stalo

dožadovať sa nedok. naliehavo žiadať, domáhať sa: d. sa spravodlivosti, d. sa nápravy

nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať

nedok. dozvedať sa

1. k dozvedieť sa

2. vypytovať sa, dopytovať sa: d. sa na cestu, na výsledok rozhovoru

dozvedieť sa -zvie -zvedia -zveď! -del dok. získať správu, informáciu, dopočuť sa: d. sa záver, o závere vyšetrovania;
z rádia sa d-l, čo sa stalo;
nikdy sa nedozvie, že...;

drásať, správ. driapať, trhať, šklbať

dok. k 1 drgnúť sa

drieť, drieť sa -ie -ú nedok.

1. tesným dotykom prekážať pohybu, odierať sa, trieť sa, šúchať sa, zadŕhať: koleso (sa) drie o rám

2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: d. (sa) celý deň

3. iba drieť sa expr. usilovne (obyč. netvorivo) sa učiť: d. sa na skúšky

družiť sa nedok. kniž.

1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

opak. durdievať sa -a

durdiť sa nedok. expr. hnevať sa, zlostiť sa, jedovať sa: d. sa na deti;
zazerá a d-í sa;

opak. dusievať sa

dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda

dušovať sa nedok. dušiť sa: stále sa d-l, že to bolo tak

dok. dvihnúť sa

dvojiť sa -í -a nedok. rozdvojovať sa: chodník sa d-í

emancipovať sa nedok. i dok. vymaňovať sa, vymaniť sa spod závislosti, vplyvu ap.; st(áv)ať sa, nezávislým, rovnoprávnym: e-né ženy

exponovať sa nedok. i dok. výrazne sa spoločensky ap. prejavovať, prejaviť, podporovať, podporiť niečo, angažovať sa: politicky sa e., e. sa za vlastný štát;
e-ný pracovník, e-né postavenie spoločensky ap. dôležitý (-é), zodpovedný (-é)

flákať sa -a nedok. subšt.

1. túlať sa, potĺkať sa (nečinne): f. sa po meste

2. vyhýbať sa práci, ulievať sa: f. sa v robote, v škole

frajerčiť sa, frajerčiť nedok. hovor. expr.

1. mať frajerku, frajera

2. byť záletníkom; správať sa ako frajer(ka)

frndiť sa nedok. pejor. parádiť sa, cifrovať sa

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

opak. hádavať sa -a

hadiť sa nedok. kľukatiť sa: cesta, potok sa h-í

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

hanbiť sa nedok.

1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
h-m sa za teba;
h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
vezmi si, neh-i sa!

● kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

harkať sa nedok. zjemn. hádať sa pre maličkosti, hašteriť sa (dobromyseľne); doberať sa: deti, milenci sa h-jú