Význam slova "ro" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozvinúť -ie -ú dok.

1. niečo z(a)vinuté rozbaliť, rozkrútiť, odvinúť: r. zástavu, skrútený plagát

2. rozviť (význ. 1): kvet r-l svoje lupene

3. uskutočniť s väčšou intenzitou, na vyššom st., prehĺbiť, rozviť: r. útok, r. súťaženie študentov, r. výstavbu bytov

4. rozviesť (význ. 3): r. svoje náhľady, r. plán výstavby mesta;

rozvinutosť -i ž.

rozvinutý príd. kt. je na vys. st. vývoja, vyspelý, rozvitý: r-á veda, technika, r-á ekonomika;

rozvíriť -i dok.

1. uviesť do vírivého pohybu, zvíriť: skrutka r-la hladinu;
vietor r-l lístie

2. dodať niečomu tempo, intenzitu, prudkosť, rozprúdiť: r. diskusiu, boj

3. vzrušiť, pobúriť: r. mysle ľudí, verejnú mienku;

nedok. rozvirovať

// rozvíriť sa

1. dostať sa do vírivého pohybu: hladina vody sa r-la

2. nadobudnúť tempo, intenzitu, prudkosť, rozprúdiť sa: debata sa r-la;

nedok. rozvirovať sa

rozviť -je -jú dok.

1. (o rastlinách) roztvoriť, roztiahnuť pupene, kvety, rozvinúť: jabloň r-la puky (listov)

2. rozvinúť (význ. 3): r. svoje nadanie, r. národné tradície;

rozvitosť -i ž.

rozvitý príd.

1. kt. je v kvete, kvitnúci: r-é tulipány

2. rozvinutý: r-é národné vedomie, r-é hospodárstvo

3. gram.: r. vetný člen na kt. sa viaže (-u) rozvíjací (-ie) vetný (-é) člen (-y);

nedok. rozvláčať -a, rozvlačovať

rozvláčiť -i dok.

1. vláčením rozniesť, rozvliecť, porozvláčať: zdochlinu r-li dravce

2. hovor. expr. ohovoriť: r-li ju po novinách, po dedine;

rozvláčne prísl.;

rozvláčnosť -i ž.

rozvláčny príd.

1. zbytočne podrobný, obšírny, zdĺhavý: r. referát, r-e rozprávanie

2. pomalý (význ. 1): r-e pohyby;

nedok. rozvlákať -a

// rozvliecť sa

1. rozložiť sa, rozprestrieť sa do priestoru: sprievod sa r-l

2. hovor. stať sa zbytočne zdĺhavým, obšírnym: rozprávanie sa r-lo;

nedok. rozvlákať sa

rozvlákniť -i dok. odb. premeniť na vlákna: r. vlnu, celulózu;

nedok. rozvlákňovať

rozvliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.

1. vlečením dopraviť na rozlič. miesta, obyč. po častiach, rozvláčiť, porozvláčať: r. nábytok z domu, r. šatstvo

2. hovor. urobiť zbytočne obšírnym, zdĺhavým: r-ený dej hry, r-ený román;

rozvlniť dok.

1. spôsobiť, že sa niečo začne vlniť: vietor r-l more, záclony, zástavy

2. vzrušiť, pobúriť: r. verejnú mienku;

nedok. rozvlňovať

// rozvlniť sa dostať sa do vlnivého pohybu: hladina rieky sa r-la;

nedok. rozvlňovať sa

rozvod -u m.

1. úr. zrušenie manželstva: podať návrh na r.

2. rozvedenie, rozvádzanie na rozlič. smery, strany: r. plynu, elektriny, tepla

3. mechanizmus, ktorým sa niečo rozvádza: diaľkový r., kanálové r-y

4. odb. miera vyhnutia zubov na píle;

rozvodie -ia s. rozhranie medzi územiami, z kt. vody vtekajú do rozlič. riek, morí: hrebeňové r.;

rozvodka -y -diek ž.

1. pomôcka na rozdelenie toku elektr. prúdu

2. odb. nástroj na striedavé vychyľovanie zubov píly

rozvodňa -e ž. sústava prístrojov na usmerňovanie a kontrolu rozvodu elektr. prúdu; budova, miestnosť s týmito prístrojmi

rozvodniť sa dok. vystúpiť z brehov, rozliať sa do šírky: Váh sa r-l;

nedok. rozvodňovať sa

rozvodný¹ príd. k 2, 3: r-á skriňa, r-á doska, r. hriadeľ;

rozvodný² príd.: r-á čiara

rozvodovosť -i ž. priemerný počet rozvodov za isté obdobie: nízka, vysoká r.

rozvodový príd. k 1;
r-é konanie;

rozvoj -a m. postupné zmohutňovanie, rozširovanie, zosilňovanie, obyč. zdokonaľovaním niečoho, rozvíjanie, rozmach: r. výroby, priemyslu, vedy;
r. národného hnutia;
duchovný r. človeka;

rozvojový príd.: r-é smery;
r-é krajiny s menej vyvinutým hosp.

rozvoľniť dok. text.: r. (lisovanú) bavlnu rozdeliť ju na chumáčiky;

nedok. rozvoľňovať

rozvoňať sa -ia dok. začať šíriť vôňu: lúky sa r-li

rozvoniavať -a nedok. šíriť vôňu okolo seba, rozváňať, voňať: orgován v záhrade r-a;
káva r-a

rozvoz -u m. rozvážanie (význ. 1), rozvážka: r. tovaru, uhlia

rozvoziť dok. vozením dopraviť viac vecí al. osôb na rozlič. miesta, porozvážať: r. chlieb, zeleninu, r. robotníkov do tovární

rozvracač -a m. rozvratník: r. jednoty

nedok. rozvracať -ia -ajú

rozvrat -u m. rozvrátenie, rozvracanie: r. rodiny, hospodárstva, armády;
mravný r. spoločnosti

rozvrátiť -i dok. zničiť celistvosť, jednotu, súdržnosť, súlad ap., rozložiť, rozrušiť: r. manželstvo, r. spoločnosť;
r-ená výroba;

rozvratne prísl.: r. pôsobiť

rozvratníčka -y -čok ž.;

rozvratnícky príd.: r-a činnosť, propaganda;

rozvratníctvo -a s.

rozvratník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú činnosť, rozvracač: r-i v armáde;

rozvratný príd. spôsobujúci rozvrat, podvratný, rozkladný: r-é živly, akcie;

nedok. rozvrávať sa -a

rozvravene prísl.;

rozvravenosť -i ž.

rozvravený príd. kt. veľa rozpráva: r-á predavačka;

rozvravieť sa -í -ia dok. pustiť sa, dať sa do hovoru, rozhovoriť sa: r-li sa o dovolenke;
až neskôr sa r-l;

rozvrh -u m.

1. vopred určený postup činnosti; jeho graf. zachytenie: r. (vyučovacích) hodín, r. prác;
vyvesiť r. plánu práce

2. rozdelenie org. celku na časti: kompozičný r. diela, pôdorysný r. stavby;

rozvrhnúť -e -ú -hol dok.

1. vopred premyslieť a určiť postup (istej činnosti), rozdeliť: r. si prácu, r. štúdium na päť rokov

2. rozdeliť v rámci org. celku: účelné r-tie obývacích miestností;

nedok. rozvrhovať

rozvrhový príd.

rozvrstviť dok. rozdeliť, roztriediť na vrstvy: vekové r-enie žiakov;

nedok. rozvrstvovať

// rozvrstviť sa: ľudia sa r-li na dva tábory;
štýlovo r-ený jazyk;

nedok. rozvrstvovať sa

rozvŕtať -a dok.

1. vŕtaním na viacerých miestach prederaviť: červotočou r-ný nábytok

2. expr. rozryť, rozkopať: r-né ulice;

nedok. rozvrtávať -a

rozvrtieť -í -ia dok. rozkrútiť, roztočiť: r. koleso

// rozvrtieť sa: kolotoč sa r-l

rozvŕzgať -a dok. (častým používaním) spôsobiť vŕzganie niečoho: r. stoličku, posteľ

// rozvŕzgať sa začať vŕzgať: dvere sa r-li

rozžalostiť -sť/-i! dok. rozžialiť: pohľad na chorého ju r-l

// rozžalostiť sa: r. sa nad svojím životom

nedok. rozžarovať

// rozžiariť sa začať žiariť: svetlá vo výkladoch sa r-li;
oči sa jej radostne r-li;

nedok. rozžarovať sa

rozžehliť dok. žehlením na 2 strany, smerom od seba vyrovnať: r. švíky, sklady;

nedok. rozžehľovať

rozžehnať sa dok. zastar. al. expr. rozlúčiť sa (význ. 1, 2): r. sa so ženou a deťmi;
r. sa s nádejou na lepší život;

nedok. rozžehnávať sa -a

rozžeraviť dok. rozpáliť do žerava: r. železo, pec

// rozžeraviť sa: kachle sa r-li

rozžialene prísl.;

rozžialenosť -i ž.

rozžialený príd. naplnený žiaľom, smútkom; svedčiaci o žiali, smútku: r-í rodičia;
r-á tvár;

rozžialiť -i -ľ! dok. naplniť žiaľom, smútkom, rozžalostiť: spomienka na syna ju vždy r-la

// rozžialiť sa: pri chorom sa r-li

rozžiariť -i dok. spôsobiť, že niečo začne žiariť: hviezdy r-li oblohu;

rozzlostiť -sť/-i! dok. nahnevať, rozhnevať, nazlostiť: deti r-li učiteľku

// rozzlostiť sa: otec sa r-l na dcéru

rozzúrene prísl.;

rozzúrenosť -i ž.

rozzúrený príd. kt. sa rozzúril, zúrivý: r-é osy, r. dravec;

rozzúriť -i dok. priviesť do zúrivosti: r. býka;
expr. jeho odpoveď ho r-la veľmi nazlostila

// rozzúriť sa začať zúriť: diviak sa r-l, dozorca sa r-l;

rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

nedok. rozžúvať -a

rozzvoniť sa dok. začať zvoniť: zvony sa r-li

bezúročne prísl.

bezúročný príd. poskytovaný bez úrokov: b. úver;

číro

I. prísl.: vyzerať, pôsobiť č.

II. čast. iba, len, jedine: ukázalo sa to č. náhodou, č. materiálny

číročíry príd. expr. číry (význ. 2): č-a romantika, č-e šialenstvo

číročistý príd. expr. číry (význ. 1, 2): č-é zlato;
č-á pravda

desaťročie -ia s. desaťročné obdobie, decénium: prvé, posledné d. nášho storočia

desaťročný príd.

1. trvajúci 10 rokov: d-á školská dochádzka;
d. rozdiel;
d. plán na 10 rokov

2. 10 rokov starý: d. chlapec;
d-é jubileum desiate výročie

devätnásťročný príd.

1. trvajúci 19 rokov: d. pracovný pomer

2. 19 rokov starý: d. mládenec

deväťročný príd.

1. trvajúci 9 rokov: d-á školská dochádzka

2. 9 rokov starý: d-á dcéra

dvadsaťročný príd.

1. trvajúci 20 rokov: d-é obdobie v dejinách

2. 20 rokov starý: d. človek

jedenásťročný príd.

1. trvajúci 11 rokov: j-á služba

2. 11 rokov starý: j. chlapec

káro

I. -a s.

1. hovor. kockovaná vzorka (na látke); látka s touto vzorkou: pestré k.

2. karta so znakom kosoštvorca (v žolíkových kartách): vyhodiť k.;

kôročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

náročky prísl. s uvedomením si niečoho, naschvál, schválne, úmyselne, op. nevdojak: n. začal búchať

náročne prísl.;

náročnosť -i ž.

1. k 1: divácka n., kritická n.

2. súbor nárokov kladených na istý jav: n. na riadenie, materiálová n.

náročný príd.

1. majúci veľké nároky, požiadavky: n. divák, vkus, byť n. k, voči sebe

2. vyžadujúci veľké úsilie, ťažký, neľahký: n-á práca;
úloha je n-á na čas;

nárožie -ia s. roh budovy al. ulice;

nárožný príd.: n. dom

násťročný príd. publ. ktorého vek sa pohybuje medzi 11 – 19 rokmi (o mládeži)

nenáročne prísl.;

nenáročnosť -i ž.

nenáročný príd. nemajúci (veľké) nároky, skromný, jednoduchý: n. človek, n-á strava, zábava;

päťročnica -e -níc ž. (prv) hosp. a sociálny plán na 5 rokov: prvá p., splniť p-u

päťročný príd.

1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium

2. 5 rokov starý: p-é dieťa

sedemnásťročný príd.

1. trvajúci 17 rokov: s-é účinkovanie

2. 17 rokov starý: s. mladík

šesťročný príd.

1. trvajúci 6 rokov: š-é štúdium;
š. výskum

2. 6 rokov starý: š. chlapec

šíro prísl.

šírošíry príd. expr. veľmi rozsiahly, šíry: š. kraj, svet

šnúročka -y -čiek ž. zdrob. expr.

sporožíro -a s. bezhotovostný spôsob sporenia a platenia;

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

stáročný príd.: s. vývin