Význam slova "poh" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

pohádať sa -a dok. dostať sa do hádky, povadiť sa, poškriepiť sa: p-li sa pre maličkosti

pohádka, pohádkový, správ. rozprávka, rozprávkový

pohádzať -dže -džu dok. postupne nahádzať: p. všetko na jednu hŕbu;

nedok. pohadzovať

pohan -a mn. -ia m.

1. kto vyznáva mnohobožstvo al. kto uctieva modly: starovekí Gréci boli p-ia

2. mn. i -i expr. nekresťan, neznaboh: tureckí p-i

● expr. kliať, hrešiť, nadávať ako p. veľmi, škaredo;

pohana -y -hán ž. pohanenie, potupenie, potupa: zbaviť sa p-y

poháňací príd. určený na poháňanie, hnací: p. mechanizmus

poháňať -a nedok.

1. poskytovať zdroj pohybu, uvádzať do pohybu, hnať: elektrina p-a stroje;
loď p-ná parou

2. nútiť do (zvýšenej) činnosti, hnať: netreba ho p. do práce;

3. viesť záprah istým smerom, byť ako pohonič: p. kone bičom

4. povzbudzovať do rýchlejšieho pohybu: tréner p-a bežcov, jazdec p-a koňa;

pohaniť dok.

1. znevažujúco sa vysloviť: p. niečí výtvor

2. (pohlavne) zneuctiť: p-ené dievča

pohanka -y -niek ž.;

pohánka -y -nok ž.

1. rastlina pestovaná pre jedlé zrná, bot. Fagopyrum

2. drobné plody tejto rastliny: kaša z p-y;

pohánkový príd.: p-á kaša

pohanský príd.: p-é modly;

pohansky prísl.;

pohanstvo -a s.

1. mnohobožstvo, modloslužobníctvo

2. hromad. pohania

pohár -a L -i mn. -e m.

1. (sklená) nádoba na pitie; jej obsah: vínový p.;
vypiť (za) plný p. mlieka

2. fľaša na zaváranie: p. kompótu

3. symbolická nádoba udeľovaná ako trofej za víťazstvo v (šport.) súťaži: krištáľový, putovný p.

4. súťaž o takúto trofej: P. majstrov európskych krajín

● kniž.: p. utrpenia sa prelial, prekypel utrpenie presiahlo znesiteľnú mieru;
→ vypiť p. horkosti (až) do dna;

pohárik -a m.

1. zdrob. k 1

2. chuťové poháriky orgány chuti na jazyku

● rád pozerá na dno p-a rád si vypije

poharkať sa dok. expr. pohádať sa: p. sa pre maličkosť

pohárový príd.: p-á súťaž;

nedok. pohasínať -a

pohasnúť -e -ú -sol dok. kniž. zhasnúť (význ. 1): plameň, oheň p-l;

pohašteriť sa dok. trocha expr. pohádať sa, poškriepiť sa: deti sa p-li

pohľad -u m.

1. obrátenie, upriamenie zraku, pozretie: pozorný, zvedavý p.;
uprieť p. do diaľky

2. spôsob zrakového pozorovania al. znázorňovania na zákl. takého pozretia: čelný p.;
vtačí p. zhora;
nákres z bočného p-u;
uhol p-u i pren. hľadisko

3. rozhľad, výhľad: zo Slavína je pekný p. na Bratislavu

4. názor, náhľad, mienka: realistický p. na udalosti;
mať skreslený p. na niečo

● na prvý p. ihneď, odrazu;
na p. zdanlivo

pohľadať dok. vyvinúť úsilie na nájdenie: p. vo vrecku drobné;
p. niekomu byt

pohľadávka -y -vok ž. odb. právny nárok: finančná p.

pohladiť dok. pohladkať: p. dieťa po tvári;
nežné p-enie;

pohladkať dok. jemne, láskavo prejsť dlaňou, pohladiť: p. mačku;

nedok. pohladkávať -a

pohľadnica -e -níc ž.

1. karta s fotografiou, obrázkom posielaná poštou: farebná p.;
poslať p-u z dovolenky

2. reportáž (v tlači, rozhlase, televízii): odvysielať p-u z Japonska;

pohľadnicový príd.: p. formát

nedok. pohládzať -a

pohlavár -a m. vodca kmeňa, rodu: indiánsky p.;
pejor. vedúci činiteľ, predák: nacistickí, komunistickí p-i

pohlavie -ia s.

1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích): novorodenec mužského p-ia

2. súhrn ženských al. mužských jedincov: počtom prevládlo ženské p.;
hovor.: nežné p. ženy;
silné p. muži

3. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo;

pohlavne prísl.: p. dospelý;

pohlavnosť -i ž. fyz. vzťahy medzi pohlaviami, pohlavný život; pohlavný pud, sexuálnosť, sexualita

pohlavný príd.: p-á výchova, p-é orgány;
p. styk súlož;

nedok. pohlcovať: odb. aktívne uhlie p-je škodliviny;
čierna farba p-je svetlo

pohltať -ce -cú dok. expr. pojesť, zjesť: rýchlo p-l všetko mäso

pohltiť dok. vsať do seba, absorbovať: pôda p-la všetku vlahu;

pohlušiť dok. expr. pobiť, pozabíjať: p. dobytok;
od zlosti sa šli p.

pohmat -u m. lek. vyšetrovanie hmatom: na p. mäkký

pohmkať, pohmkať si dok. hovor. trocha hmkať, zahmkať: významne (si) p.

pohmkávať, pohmkávať si -a nedok. hovor. chvíľami al. súvislejšie hmkať: p. (si) melódiu piesne

pohmoždiť, pohmoždenina, správ. pomliaždiť, pomliaždenina

dok. k 2, 3 pohnať -ženie -ženú

pohnevať sa dok. dostať sa do hnevu, znepriateliť sa: bratia sa p-li pre dedičstvo

● p. sa na smrť veľmi

// pohnevať si popudiť proti sebe, znepriateliť si: predstaveného si nehodno p.

pohniezdiť sa -i -zď/-i! dok. nepokojne sa pohýbať, pomrviť sa, povrtieť sa: p. sa na stoličke, v posteli

pohniť -je -jú dok. postupne zhniť: zemiaky p-li

pohnojiť -í -a dok. dodať pôde hnoj, hnojivo: p. pole

pohnúť -e -ú -hol dok.

1. urobiť pohyb: p. rukou;
stáť bez p-tia

2. zmeniť polohu niečoho: nemohol p. ťažkú skriňu, ťažkou skriňou

3. uviesť do činnosti, pohybu: p. stroje, p. kone;
p. s robotou, s plánom

4. spôsobiť aktivitu, prinútiť: p. niekoho do zvýšenej činnosti

5. vyvolať emóciu, dojať: p. niekoho slzami

● p. rozumom porozmýšľať;
ani → okom nep-l nereagoval;
nič ním nep-e je ľahostajný, nevšímavý;

pohnutie -ia s. kniž. dojatie, vzrušenie, emócia: slziť od p-ia;
kondolovať s hlbokým p-ím

pohnútka -y -tok ž. podnet, popud, motív: šľachetná p., vykonať niečo z nízkych p-tok

pohnuto, pohnute prísl.

pohnutý príd. kniž.

1. dojatý, vzrušený: hovoriť p-ým hlasom

2. rušný, nepokojný: mal p. život;
p-é udalosti;

pohoda -y ž.

1. všestranne dobré podmienky na príjemné cítenie sa, spokojnosť, pokoj: rodinná, vianočná p.

2. pekné, dobré počasie: slnečná p.

● subšt. to je v p-e v poriadku, dobre;
byť v p-e cítiť sa dobre

pohodiť dok.

1. prudko pohnúť, hodiť: kôň p-l hlavou

2. hovor. naložiť, dať (obyč. menšie množstvo): p. statku seno (-a)

3. nedbanlivo odložiť, uložiť: p-l kufor do kúta

4. odhodiť, zahodiť: p. odpadky do trávy;
p-ené dieťa kt. matka opustila;

pohodlie -ia s. podmienky umožňujúce príjemný, bezstarostný život: žiť v p-í

□ urobiť si p. pohodlne sa usadiť

pohodlne prísl.: p. sedieť, p. cestovať;

pohodlnícky príd. publ. pejor. pohodlný, ľahostajný: p-e stanovisko;

pohodlnícky prísl.: p. reagovať na problémy;

pohodlníctvo -a s.

pohodlnosť -i ž.

pohodlný príd.

1. poskytujúci pohodlie: p-á pohovka

2. vyžadujúci málo námahy, ľahký: p-á cesta

3. majúci rád pohodlie, lenivý: p. človek

4. ľahostajný (význ. 2): p. postoj k ťažkostiam;

pohojdať dok. chvíľu hojdať: p. dieťa v náručí

// pohojdať sa chvíľu sa hojdať

pohojdávať -a nedok. mierne hojdať: vlny p-li čln

// pohojdávať sa: p. sa na vlnách

pohon -u m.

1. zdroj energie poháňajúci stroj(e): motor na naftový p.;
elektráreň na atómový p.

2. prenos pohybu z hnacieho mechanizmu na poháňaný: p. stroja hriadeľom, remeňový p.

3. publ. prenasledovanie, štvanica: policajný p. na revoltujúcich občanov

4. hovor. zhon, naháňačka: od rána máme samý p.;

pohonič -a m. kto poháňa záprah, kočiš: p. koní

pohonný príd. určený na pohon: p-é látky, zmesi;
p. remeň

pohonový príd. k 1, 2: tech. p. prevod

pohorelec -lca m. komu požiar zničil dom

pohorenisko -a -nísk s. zhorenisko, spálenisko: pusto ako na p-u

pohorie -ia s. súvislé pásmo vrchov, horstvo: vápencové, sopečné p.

pohorieť -í -ia dok. hovor. expr. mať (veľký) neúspech, nepochodiť: p. na skúške

pohoršene prísl.: p. sa odvrátiť od niekoho

pohoršený príd. pobúrený, rozhorčený: hovoriť p-m hlasom;
bol p. jeho neprístojným správaním;

pohoršiť -rš/-i! dok.

1. zhoršiť: jeho odchod p-l pracovné výsledky

2. pobúriť, rozhorčiť: ironické narážky ho p-li;
vzbudiť, spôsobiť (verejné) p-nie;
náb. p-nie to, čo privádza druhých k páchaniu zla;

pohoršlivo prísl.: p. sa správať

pohoršlivý príd. vzbudzujúci pohoršenie, pohoršujúci: p-é reči;

nedok. pohoršovať

// pohoršiť sa:

1. žiak sa p-l v matematike;
neos. p-lo sa mu

2. p-l sa nad jeho spôsobmi;

nedok. pohoršovať sa

// pohoršiť si poškodiť si, ublížiť si: na novom mieste si p-l;

nedok. pohoršovať si

pohostenie -ia s. jedlá a nápoje ponúknuté hosťom: hojné, srdečné p.

pohostinný príd. rád, vďačne poskytujúci pohostenie: p-á rodina, p. národ

pohostinský príd.

1. poskytujúci stravu, nápoje: p. podnik

2. vykonávaný hosťami: p-é vystúpenie, predstavenie;

pohostinsky prísl. k 2: p. účinkovať

pohostinstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. ochotné poskytnutie pohostenia: rodina známa p-om

2. podnik poskytujúci stravovanie, hostinec, jedáleň, reštaurácia: staničné p.

pohostiť -sť/-i! dok. poskytnúť pohostenie: p. priateľa vínom

pohotovo prísl.: p. reagovať

pohotovosť -i ž.

1. schopnosť pohotovo, bystro reagovať: rozprávačská, improvizačná p.

2. stav pripravenosti na rýchly zásah: záchranná, požiarna p.;
hovor. p. pohotovostná lek. služba

□ mať p., byť v p-i;

pohotovostný príd. k 2: p. útvar, p-á služba

pohotový príd.

1. rýchlo, bystro reagujúci: p. rečník, diskutér

2. rýchlo a dobre vykonaný: p-á odpoveď, p. zákrok;

pohov -u m. tel., voj. uvoľnený postoj, op. pozor: p.! povel na zrušenie postoja v pozore

● dať si p. urobiť si prestávku (v práci), oddýchnuť si

pohovieť si -ie -ejú dok. s pôžitkom si odpočinúť: p. si v kresle

pohovka -y -viek ž. čalúnený nábytok na sedenie al. ležanie (s operadlami al. bez nich), gauč, diván: p. s dvoma kreslami;
ľahnúť si na p-u

pohovor -u m.

1. rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory ap.: prijímací p.

2. zried. beseda, debata: družný p.

pohovoriť dok. porozprávať, narozprávať: p. o niekom nepravdy

// pohovoriť si porozprávať sa, pozhovárať sa: príjemne si (o tom) p-li

pohrabať -e -ú dok.

1. hrabaním (hrabľami) zhrnúť, pozhŕňať: p. seno

2. hrabaním (hrabľami) očistiť al. upraviť: p. lúku;
pekne p-né hriadky

// pohrabať sa expr. poprehŕňať sa: p. sa v skrini, v spisoch

pohraničie -ia s. územie pozdĺž št. hraníc: slovensko-maďarské p.;

pohraničník -a mn. -ci m. príslušník ozbrojenej moci strážiaci št. hranice, hraničiar; v min. príslušník Pohraničnej stráže

pohraničný príd.: p-é pásmo;
P-á stráž v min. voj. jednotky strážiace št. hranice

pohrať sa -á dok.

1. trocha sa hrať, zahrať sa: p. sa s deťmi

2. hovor. dlhšie, dôkladne sa niečomu venovať: p. sa s problémom

pohrávať -a nedok. chvíľkami, v náznakoch sa zjavovať: úsmev mu p-l okolo úst

pohrávať sa -a nedok. zo zábavy al. mimovoľne manipulovať s niečím: pri debate sa p-l s ceruzkou;

pohŕdať -a nedok. mať opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj: p. nestatočným človekom;
(ne)p-l dobrým jedlom;
vysloviť sa o niekom s p-ním;

pohŕdavo prísl.: p. sa zasmiať;

pohŕdavosť -i ž.

pohŕdavý príd. prejavujúci opovrhovanie, opovržlivý: p. pohľad;

pohrdlivo prísl.;

pohrdlivosť -i ž.

pohrdlivý príd. pohŕdavý;

dok. pohrdnúť -e -ú -dol

pohreb -u m.

1. obradné pochovanie mŕtveho: ísť niekomu na p.

2. hovor. pohrebný sprievod: stretnúť p.;

pohrebisko -a -bísk s. miesto hromadného nálezu hrobov: pohanské p.

pohrebné s. peňaž. výdavky na pohreb

pohrebný príd.: p. sprievod;

pohrnie, pohrnie sa bud. k hrnúť, hrnúť sa

pohrobok -bka mn. -ovia m. dieťa narodené po otcovej smrti

pohroma -y -rôm ž. katastrofa: živelná, vojnová p.;
odvrátiť p-u

pohromade prísl.

1. vedno, spolu: pracovať, držať p.

2. v potrebnej miere, v potrebnom množstve: mať potrebné peniaze p.;
všetky dôkazy má p.

● expr. nemá všetkých p. nerozmýšľa, nespráva sa normálne

pohroziť, pohroziť sa dok.

1. urobiť výstražný pohyb rukou, prstom ap.: p. niekomu prstom, päsťou

2. výstražne napomenúť: p. niekomu trestom