Význam slova "ov" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 73 výsledkov (1 strana)

  • ovácie -ií ž. pomn. ver. prejavy pocty (potleskom, volaním ap.): búrlivé, nadšené o., privítať víťaza (s) o-mi

  • ovad -a mn. N a A -y m. hmyz podobný veľkej muche zdržiavajúci sa pri dobytku, zool. Tabanus: dotieravé o-y;
    bzučať ako o.

  • ovakovať dok. hovor. omietnuť: čerstvo o-ný dom

  • oval -u m. expr. (veľký) odkrojený kus (chleba): o. chleba, slaniny

    ovál -u m. plocha al. krivka elipsovitého tvaru: o. tváre, o. štadióna;
    nakresliť o.;

  • ovaliť -ľ! dok. expr. udrieť ťažkým predmetom: o. niekoho drúkom, palicou po hlave, po chrbte

    byť ani (drúkom, polenom) o-ený utlmený, omámený

    // ovaliť sa celou váhou sa oprieť: sedel o-ený o stôl

  • oválny, oválový príd.: o-ny tvar, stôl, výstrih;
    o-ový pôdorys

  • ovanúť -ie -ú dok. kniž. oviať: o-l ho chlad

  • nedok. oväzovať

  • ovca -e oviec ž. hromadne chované domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a vlnu, zool. Ovis;
    jeho samica: črieda oviec, pásť o-e

    čierna, prašivá o. nepodarený člen rodiny ap.;
    chodiť ako stratená o. bezradne;
    expr. ísť za niekým ako o. (za baranom) bez uvažovania;

  • ovčí príd.: o. syr, o. kožuch;
    o-ie kiahne infekčná detská choroba;

  • ovčiak -a mn. N a A -y m. plemeno väčších strážnych al. služobných psov: nemecký o. vlčiak

  • ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;

  • ovčiareň -rne ž. stavba, maštaľ pre ovce, ovčinec

  • ovčiarsky príd.: o. pes, o. výskum

  • ovčiarstvo -a s. chov oviec (vo veľkom);

  • ovčina -y ž.

    1. koža z dospelej ovce, škopovina

    2. ovčí zápach: páchnuť o-ou

  • ovčinec -nca m. ovčiareň

  • ovdovieť -ie -ejú dok. stať sa vdovcom, vdovou: o-ená žena

  • ovečka -y -čiek ž. zdrob.

    byť ako o. mierny, tichý

  • oveľa prísl. (pri 2. st. príd., prísl. al. čísl.) väčšou mierou, veľa ráz, značne, omnoho: je o. smelší ako ja;
    prišiel o. skôr;
    mať o. viac porozumenia, o. menej ľudí

  • ovenčiť -nč/-i! dok.

    1. ozdobiť vencom, kvetmi ap.: o. voz, o. si hlavu stužkou

    2. obrúbiť, olemovať: hlava o-ená vlasmi, obec o-ená horami

  • overal -u m. kombinéza: detský, športový o.

  • overiť dok. presvedčiť sa o pravosti, správnosti niečoho: o. (si) fakty, správy;
    vedecké o-enie tézy;
    práv. o. podpis úradne potvrdiť jeho pravosť;

  • overovací príd. určený na overovanie: o-ia séria vývojových typov

  • nedok. overovať

  • overovateľ -a mn. -ia m. kto niečo overuje: o. zápisnice;

  • overovateľka -y -liek ž.

  • ovešať -ia dok. zavesiť vo väčšom množstve na niečo, niekoho, obvešať: o. byt obrazmi, ruky o-né kuframi;
    obyč. pejor. o. sa čačkami, prsteňmi príliš sa ozdobiť;

  • nedok. ovešiavať -a

  • ovesiť dok. zvesiť, opustiť: o. hlavu i fraz. rezignovať, vzdať sa;
    pes s o-enými ušami

    o. → nos

    // ovesiť sa zavesiť sa: o. sa za voz

  • oviať oveje ovejú dok. viatím zasiahnuť, ovanúť: o-l ho vánok, chlad, pach;

  • oviazať -že -žu dok. obviazať (význ. 1, 2);
    o. si nohu onucou, o. ranu uterákom;

  • nedok. ovievať -a: o. sa šatkou, vejárom

  • ovíjadlo -a -diel s. ovínadlo

  • nedok. ovíjať -a

    // oviť sa ovinúť sa: okolo stromu sa o-l had;

  • nedok. ovíjať sa

  • ovíjavý príd. kt. sa ovíja: o-é rastliny

  • ovínadlo -a -diel s. pruh tkaniva na obväzovanie, ovíjadlo

  • nedok. ovíňať -a, ovinovať

    // ovinúť sa vinutím sa umiestniť okolo niečoho: ramená sa o-li okolo tela;

  • nedok. ovíňať sa, ovinovať sa

  • ovinovačka -y -čiek obyč. mn. ž. užší pruh látky navíjaný na nohu (medzi členkom a kolenom): vojenské o-y

  • ovinúť -ie -ú -nul dok.

    1. vinutím dookola priložiť na niečo, oviť, omotať, o(b)krútiť, obtočiť: o. šál okolo krku

    2. vinutím dookola obaliť niečo, omotať, o(b)krútiť: o. strom lykom, o. sa plachtou;

  • nedok. ovísať -a, ovisať

  • ovisnúť -e -ú -sol dok. dostať sa do visiacej polohy, klesnúť: ruky mu o-li pozdĺž tela, o-té fúzy, konáre

    o-ú mu krídla, o-e mu hrebienok skrotne;
    (odísť) s o-tým nosom zahanbene, sklamane;

  • oviť -je -jú dok. ovinúť (význ. 1, 2): o. ruky okolo šije;
    hlava o-tá vencom;

  • ovládač -a m. prístroj na ovládanie (význ. 2): diaľkový o., stlačiť o.

  • ovládací príd. určený na ovládanie: o. pult, o. mechanizmus

  • nedok. ovládať -a

    1. k ovládnuť

    2. riadiť (chod stroja): diaľkové o-nie televízora

    // ovládnuť sa vôľou sa premôcť, opanovať sa: nevie sa o., napokon sa o-li;

  • nedok. ovládať sa

  • ovládateľnosť -i ž.

  • ovládateľný príd. kt. sa dá ovládať: dobre o. pes, ľahko o. stroj;

  • ovládnuť -e -u -dol dok.

    1. zmocniť sa vlády, moci nad niečím, opanovať: o. krajinu, svet

    2. podriadiť svojmu vplyvu, svojmu rozhodovaniu ap., opanovať: o. obchod, trh;
    o-l celú rodinu

    3. dobre sa naučiť (narábať s niečím, riadiť niečo), zvládnuť: dobre o-l remeslo, o. pracovné operácie, o-tie techniky;
    strojopis, cudzí jazyk o-l rýchlo

    4. vziať do svojej moci, zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: o-l ho nepokoj, žiaľ

    5. potlačiť vôľou, premôcť, opanovať: o. svoj hnev;

  • ovlažiť dok. (vodou ap.) osviežiť, občerstviť: o. (si) tvár, o. sa vodou;
    o. si pery, jazyk upiť si;

  • nedok. ovlažovať

  • ovocie -ia s. jedlé plody rastlín (obyč. stromov a krov): sladké, južné o., zavárať o.;

    zakázané o. (najviac chutí) nedovolené najviac priťahuje;

  • ovocinár -a m. pracovník v ovocinárstve;

  • ovocinárka -y -rok ž.;

  • ovocinársky príd.: o-a oblasť

  • ovocinárstvo -a s. pestovanie ovocných stromov a ovocia;

  • ovocný príd.: o-á záhrada;
    o. mušt, jogurt

  • ovoňať -ia dok. čuchom zistiť (vôňu), očuchať: o. kvet;

  • nedok. ovoniavať -a

  • ovos ovsa m.

    1. nenáročná obilnina s riedkou metlinou a dlhými ostrými zrnami, bot. Avena

    2. zrno tejto obilniny;

  • ovplyvniť dok. zanechať vplyv, zapôsobiť: o. verejnosť, o. dedičnosť;

  • nedok. ovplyvňovať

  • ovrabčiť sa dok. žart. oženiť sa

  • ovrúbiť -i dok. obrúbiť: dom o-ený živým plotom

  • ovsený príd.: o. páper, o-é vločky, o. šrot;

  • ovsík -a m.

    1. zdrob. k ovos

    2. tráva podobná ovsu, bot. Arrhenatherum

  • ovulácia -ie ž. biol. uvoľnenie vajíčka z vaječníka;

  • ovulačný príd.: o. cyklus

  • ovzdušie -ia s.

    1. vzdušný obal okolo Zeme, atmosféra: vlhkosť o-ia, znečistiť, víriť o.

    2. prostredie, pomery, nálada, atmosféra: pracovné, kamarátske o., o. (ne)dôvery

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV