Význam slova "obé" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 127 výsledkov (2 strán)
-
obec obce ž.
1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
→ stredisková o.;
predstavenstvo o-e;2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
novinárska o. novinári;
čitateľská o. čitatelia; -
obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok
-
obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
vkus o-a -
obecný príd.
1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
o. úrad;
usporiadať niečo na o-é trovy2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud
3. správ. všeobecný
-
obed -a m.
1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
uvariť, zjesť o. -
obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla
-
obedík -a m. zdrob. k 1
-
obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak
-
obedný, obedový príd.: o-ný čas;
o-ová súprava; -
opak. obedúvať -a
-
obeh -u m. pohyb do kruhu s návratom do začiatočného bodu, kolobeh, cirkulácia: o. krvi, o. Zeme okolo Slnka;
o. vody;
o. peňazí;
dať do o-u, stiahnuť z o-u (bankovky); -
obehať dok. expr. (postupne) ponavštevovať, obehnúť: o. všetkých susedov
-
obehnúť -e -ú -hol dok.
1. vykonať pohyb, beh okolo niečoho: o. okolo jazera, ihriska;
Mesiac o-l okolo Zeme;2. behom obísť (význ. 2): chcel som všetkých o.;
šofér o-l kolónu3. expr. obehať: o. známych, úrady;
-
obehový príd.: o-á voda, o-é ústrojenstvo;
-
obelasieť -ie -ejú dok. stať sa belasým, omodrieť: prsty mu o-li od zimy
-
obelieť -ie -ejú dok. stať sa bielym, zbelieť: vlasy mu o-li ošediveli
-
obelisk -u m. vys. štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy: egyptský o., víťazný, pamätný o.
-
oberač -a m. živ. kto oberá (plody, kvety ap.): o. ovocia, o. chmeľu;
oberač -a mn. -e m. neživ. nástroj na oberanie ovocia
-
oberačka -y -čiek ž.
1. k oberač
2. často mn. oberanie plodov; čas tohto oberania: v záhrade je po o-e;
blížia sa o-y (hrozna); -
oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti
-
nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené
-
oberučný príd.
1. obojručný: o. nôž
-
obesenec -nca m. obesený človek
-
obesiť dok.
1. usmrtiť zavesením, stiahnutím slučky okolo krku: o. sa na strom;
smrť o-ením2. hovor. zavesiť (význ. 1): o. si reťaz okolo krku
// obesiť sa expr. zavesiť sa (význ. 2): o. sa na niekoho i pren. upriamiť sa
● expr. o. sa niekomu na krk vnútiť sa
-
obeť -e ž.
1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.
2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť□ priniesť o. obetovať sa;
-
obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y□ prinášať o-y obetovať sa;
-
obetavo prísl.: o. pracovať;
-
obetavosť -i ž.
-
obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon; -
obetný príd.
obetný príd. k 1: o. oltár, dar
● o. baránok kto sa musí obetovať
-
obetovať nedok. i dok.
1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy; -
opak. obetúvať -a
// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine
-
obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a
-
obežnica -e -níc ž. planéta (význ. 1)
-
obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;
-
obežníkový príd.
-
obežný príd.: o-á rýchlosť, dráha;
o-é prostriedky, o. kapitál -
obézny príd. tučný, telnatý
-
džob -u m. (angl.) hovor. expr. výhodný obchod, (výhodná) práca: mať dobrý dž.
-
obálka -y -lok ž.
-
obálkový príd.;
-
obáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
nedok. obárať, opárať -a
// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou
-
obávaný príd. vzbudzujúci obavu: o-á choroba, o. protivník
-
obávať sa -a nedok. pociťovať obavu, báť sa, strachovať sa: o. sa neúspechu;
o. sa odmietnuť niečo;
o-a sa, že príde neskoro;
o. sa o budúcnosť -
občan -a mn. -ia m. príslušník štátu, mesta al. obce: slovenskí štátni o-ia;
čestný o. mesta; -
občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal -
občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.
-
občasný príd. občas sa vyskytujúci: o. dážď
-
občerstvenie -ia s. jedlo a nápoje (v menšom množstve) podávané na osvieženie: ísť na (malé) o., roznášať o.
-
občerstviť dok. osviežiť, vzpružiť: o. sa studenou vodou;
o. pamäť obnoviť; -
nedok. občerstvovať
-
občiahnuť -ne -nu -hol dok. obsiahnuť (význ. 1), obopnúť, obomknúť: o. strom
-
občianka -y -nok ž.
1. k občan
2. subšt. občianska legitimácia
-
občianskoprávny príd. týkajúci sa občianskeho práva: o-e zmluvy
-
občiansky príd.
1. k občan: o-a povinnosť;
o-a vybavenosť súhrn zariadení potrebných na život občana;
o. preukaz o totožnosti občana;
o-a vojna vnútri štátu;
o-a výchova škol. predmet;
o-e právo týkajúce sa majetkových a vlastníckych vzťahov2. civilný: o. pohreb;
o. zamestnanec, op. vojenský;občiansky prísl.;
-
občianstvo -a s.
1. príslušnosť k štátu; listina potvrdzujúca túto príslušnosť: slovenské štátne o.
2. hromad. občania
-
obďaleč
I. prísl. neďaleko: auto zastalo o.
-
nedok. obíjať -a
// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka; -
nedok. obíjať sa
-
obísť obíde obídu obišiel obídený dok.
1. (chôdzou) vykonať kruhový pohyb okolo niečoho: o. záhradu;
o. okolo domu2. prejsť okľukou s cieľom vyhnúť sa: o. kaluž;
keď sa mali stretnúť, radšej sa o-li3. prejsť popri niečom, niekom: o-l ma bez pozdravu
4. zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: o. predpisy, o. nadriadených;
o. problém5. postupne navštíviť (s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku: o. dlžníkov, o. známych;
-
obľahčiť dok.
1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii
2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu
-
nedok. obľahčovať
// obľahčiť sa neos. uľahčiť sa, uľaviť sa: o-lo sa mu, keď sa vyhovoril
-
dok. obľahnúť2 -e -ú -hol
obľahnúť1 -e -ú -hol dok. zastaráv. ostať ležať ako chorý, ochorieť: na jeseň o-la
-
obľuba -y ž.
1. obľúbenie, obľúbenosť, priazeň: herec dosiahol veľkú o-u
2. potešenie, záľuba: s o-ou športovať
□ mať v o-e obľubovať, mať rád;
byť v o-e, tešiť sa o-e byť obľúbený -
obľúbenec -nca m. obľúbený človek
-
obľúbiť si -i dok.
1. zahrnúť do svojej priazne: o-l si svojho žiaka, o-ený človek
2. nájsť potešenie, záľubu v niečom: o. si hudbu, o-ené jedlo;
-
nedok. k 2 obľubovať, zried. obľubovať si: o. zhovorčivých ľudí;
začal si o. šport -
obšírne prísl.;
-
obšírnosť -i ž.
-
obšírny príd. majúci široký rozsah, obsiahly; podrobný, dôkladný, op. stručný: o. referát;
podať o-e vysvetlenie; -
obšiť -je -jú dok.
1. šitím obrúbiť: o. gombíkovú dierku, o. čiapku kožou
-
nedok. obšívať -a
1. k 1, 2
2. hovor. expr. biť: o. syna remeňom
-
obšívka -y -vok ž. prišitá obruba: sukňa s červenou o-ou
-
obšmietač -a m. expr. kto sa obšmieta okolo niekoho, niečoho, ponevierač
-
obšmietať sa -a nedok. expr. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho (s istým cieľom), obsmŕdať, motať sa, ponevierať sa: o. sa okolo kuchyne;
o. sa okolo dievčat -
obšťastniť dok. urobiť šťastným, potešiť: o. niekoho darom, úsmevom;
-
nedok. obšťastňovať
-
obštipkať dok. expr. štipkaním obtrhať: o. jahody, hrozno;
-
nedok. obštipkávať -a
1. k obštipkať
2. obchytkávať: o. dievčence
-
obštrukcia -ie ž. zámerné hatenie, prekážanie: o-mi brániť rokovaniu
□ robiť o-ie;
-
obštrukčne prísl.;
-
obštrukčnosť -i ž.
-
obštrukčný príd.: o-á politika;
-
obšúchať -a dok. ošúchať (význ. 2): o. si šaty
// obšúchať sa: kabát sa o-l
-
obťah -u m.
1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu
2. poťah: o. kresla
-
nedok. obťahovať
-
obťať -tne -tnú -ťatý dok. obrúbať (význ. 1, 2): o. vetvy;
o. strom; -
obťažiť dok. zastaráv. obťažkať (význ. 1), zaťažiť: ruka o-ená prsteňmi;
-
obťažkať dok.
1. naložiť ťarchou, oťažiť, zaťažiť: plodmi o-ný strom;
2. zried. poťažkať;
-
nedok. k 2 obťažkávať -a
-
obťažne prísl.;
-
obťažnosť -i ž.: stupeň o-i
-
obťažný príd. namáhavý, ťažký: o. úsek cesty, o. cvik, o-á situácia;
-
obťažovať nedok.
1. byť na ťarchu, zaťažovať: o. niekoho otázkami;
to vedomie ma o-lo2. byť dotieravý, znepokojovať: o. hostí, ženy
// obťažovať sa expr. namáhať sa, ustávať sa, unúvať sa: neo-l sa byť presný;
neobťažuj sa! zdvorilé odmietnutie -
obúchať -a dok.
1. búchaním striasť, otriasť: o. si sneh z topánok
2. búchaním zbaviť niečoho: o. si čižmy
3. viackrát buchnúť niečím o niečo, otrieskať: o. si hlavu o stenu
● expr. o. niekomu niečo o → hlavu
-
nedok. obúvať -a
// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať;
o. sa do roboty, o. sa do súpera; -
nedok. obúvať sa
-
obývací príd. obytný: o-ie miestnosti, prívesné o-ie vozidlo
-
obývačka -y -čiek ž. hovor.
1. obývacia izba
2. nábytok do nej
-
obývať -a nedok. mať ako príbytok, bydlisko, bývať: o. celý dom;
husto o-né územie -
obývateľný príd. súci na obývanie: o. dom;
neo-é územie -
obžaloba -y -lôb ž. obžalovanie (z trestného činu): román je o-ou spoločnosti;
podať, predniesť o-u; -
obžalobca -u mn. -ovia m. podávateľ obžaloby
-
obžalobný príd.: o. spis
-
obžalovaná ž.
-
obžalovaný m. súdne obvinený: sedieť na lavici o-ých i fraz. byť súdený;
-
obžalovať dok. obviniť pred súdom: o. niekoho z vraždy;
nespravodlivo o.;
v básni o-l vládnucich obvinil; -
obžalúvací príd. vzťahujúci sa na obžalobu: o. spis
-
nedok. obžalúvať -a
-
obžerstvo -a s. pejor. nestriedme jedenie a pitie
-
nedok. obžierať -a
// obžrať sa veľa sa nažrať (o zvieratách);
pejor. objesť sa; -
nedok. obžierať sa
-
obžinky -niek ž., obžinky -ov m. pomn. zastar. dožinky