Význam slova "oãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 213 výsledkov (2 strán)
-
oškrieť -ie -ú -etý/-ený dok. odrieť, poškr(i)abať, oškúliť: o. (si) lakeť, o-tý stôl;
-
oškúliť -i -ľ! dok. expr. odrieť, poškr(i)abať, oškrieť: o. si líce, o-ená skriňa
// oškúliť sa: o-l sa a poudieral
-
oškvarček -a m. zdrob.
-
oškvariť dok. škvarením pripáliť (na povrchu): o. si vlasy, kožu
-
oškvarkový príd.: o-é pagáče;
-
oškvarok -rku/-rka m. obyč. mn. škvarka: halušky s o-mi;
-
oškvŕknuť -e -u -kol dok.
-
ošľahať dok. šľahaním zasiahnuť a poškodiť: vetrom, dažďom o-né stromy;
-
nedok. ošľahávať, ošľahúvať -a
-
ošľahnúť -e -ú -hol dok. šľahnutím zasiahnuť a poškodiť: tvár o-tá plameňom;
mráz o-l kvety; -
ošmeknúť -e -ú -kol dok. pejor. klamstvom okradnúť, dostať: o. niekoho o peniaze
-
ošmirgľovať dok. k šmirgľovať: o. plech;
o. hrdzu -
ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;
-
nedok. ošomrávať -a
-
ošpatnieť -ie -ejú dok. oškaredieť: po rokoch o-la
-
ošplechnúť, ošpľachnúť -e -ú -chol dok.
1. šplechnutím umyť: o. sa studenou vodou
2. šplechnutím zamokriť: auto ho o-lo
-
ošpliechať -a dok.
1. špliechaním umyť, ostriekať: o. si tvár
2. špliechaním zamokriť, zašpliechať, znečistiť, ostriekať: o-né nohavice
-
oštara -y -tár ž. expr. nepríjemnosť, ťažkosť, opletačka, mrzutosť
□ byť niekomu na o-u, mať s niekým, niečím o-u
-
oštarovať sa nedok. hovor. expr. spôsobiť si oštaru, trápiť sa: nebudem sa už s vami o.
-
oštep -u/-a m. zahrotená tyč použ. kedysi ako zbraň; dnes šport. náčinie takéhoto tvaru: bodnúť, zabiť o-om;
hod o-om -
oštepár -a m. kto hádže oštepom;
-
oštepárka -y -rok ž.;
-
oštepársky príd.
-
ošúchane, ošúchano prísl.;
-
ošúchanosť -i ž.
-
ošúchaný príd.
1. používaním opotrebovaný, obšúchaný, obdratý: o. kabát
2. častým opakovaním zunovaný, zovšednený, otrepaný: o-é frázy, slová;
-
ošúchať -a dok.
1. šúchaním (význ. 3) očistiť ap.: o. si topánky do trávy
2. používaním opotrebovať, obšúchať, obdrať: o. nábytok
// ošúchať sa
1. používaním sa opotrebovať, obšúchať sa, o(b)drať sa: farba sa o-la
2. častým opakovaním sa zunovať, zovšednieť, otrepať sa, obšúchať sa: pieseň sa rýchlo o-la
-
ošuchnúť sa -e -ú -chol dok. o(b)trieť sa: mačka sa o-la o múr
-
ošudiť dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošvindľovať: nedať sa o.
-
ošumelo prísl.
-
ošumelý príd.
1. ošúchaný, zodratý: o. oblek
-
ošúpať -e -u dok.
1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas
2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru
// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)
-
ošvindľovať dok. hovor. expr. oklamať, podviesť, ošudiť: nemôže ho o.
-
oťapiť dok. hovor. expr. ohúriť, omámiť: o-ený páľavou, vínom, byť ako o.
-
oťarchavieť -ie -ejú dok. (o žene) stať sa ťarchavou, otehotnieť
-
oťažieť -ie -ejú dok. stať sa ťažkým: taška mu naraz v ruke o-la;
ruky, nohy mu o-li;
strom o-ený plodmi;
hlava mu o-ie starosťou; -
nedok. oťažievať -a
-
oťukať dok. hovor. expr. opatrne preskúmať, zistiť (stav niečoho): o. protivníka, o. prostredie;
-
nedok. oťukávať -a: najprv sa iba o-li
// oťukať sa zvyknúť si na prostredie, udomácniť sa: musí sa najprv trocha o.;
-
nedok. oťukávať sa
-
nedok. ožarovať
-
oželieť -ie -ejú dok.
1. zmieriť sa so stratou: o. syna;
o. dovolenku -
oženiť dok. priviesť (muža) k ženbe: o-li syna proti jeho vôli našli mu nevestu
// oženiť sa (o mužovi) uzavrieť manželstvo, vziať si za ženu: pred týždňom sa o-l (s mladou učiteľkou)
-
ožiariť -i dok.
1. žiarou zaliať, osvietiť: slnko o-lo kraj;
2. vystaviť (umelému) žiareniu: o. sa horským slnkom
3. žiarou zasiahnuť: rádioaktívne o-enie;
-
nedok. ožierať sa -a
-
ožiť -je -jú dok.
1. nadobudnúť (znova) život (po strate vedomia ap.): zakliata princezná o-la (v rozprávke);
mŕtvy už neo-je;
chorý po lieku o-l;2. obnoviť sa; oživnúť: záujem o-l, spomienky o-li
3. oživnúť (význ. 2), oživieť: mesto o-lo, oči mu o-li (nadšením)
-
nedok. ožívať -a
-
oživene, oživeno prísl.: o. rozprávať
-
oživený príd. kt. oživel: o. záujem;
o-á tvár; -
oživieť -ie -ejú dok. oživnúť: o-enie výroby;
v spoločnosti nastalo o-enie -
oživiť dok.
1. urobiť živým: o. bábiku (v rozprávke)
2. obnoviť: o. si spomienky, o. záujem o šport
3. urobiť živším: o. výrobu zaktivizovať;
o. sortiment spestriť; -
oživnúť -e -ú -vol dok.
1. obnoviť sa, oživiť sa: spomienky o-li
2. stať sa živým, čulým, oživieť, ožiť, okriať: škola o-la deťmi;
-
oživotvoriť dok. kniž. oživiť, obnoviť: o-enie Matice slovenskej (r. 1919)
-
nedok. oživovať
// oživiť sa obnoviť sa, občerstviť sa, oživnúť: v pamäti sa o-l sen;
-
nedok. oživovať sa
-
oživovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto niečo oživuje: o. rodinných tradícií;
-
oživovateľka -y -liek ž.
-
ožltnúť -e -ú -tol ožltnutý dok. stať sa žltým, zožltnúť: lístie o-lo, o. od závisti
-
ožobráčiť -i dok.
1. obrať o majetok, zbedačiť: o. robotníkov;
vojnou o-ený národ -
nedok. ožobračovať
// ožobráčiť sa zmrzačiť sa, dokaličiť sa: o. sa pri havárii
-
ožranský príd.: o-á spoločnosť;
-
ožranstvo -a s. opilstvo
-
ožrať sa ožerie ožerú -tý/-ný dok. pejor. opiť sa, spiť sa: o-tý človek
-
peši, pešo, pešky prísl. na vlastných nohách: ísť p., chodiť p. do práce
● p. ako za vozom je to jedno;
žart. tam, kde aj kráľ chodí p. na záchod(e) -
prečo
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil;
obáva sa, p. sa nehlásia;
vysvetlil dôvody, p. neprišiel3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť
4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?
II. prečo neskl. s.: večné detské p.
-
šaľo -a mn. -ovia m. expr. pochábeľ, jašo, vetroplach (obyč. nadávka)
-
šašo -a mn. -ovia m.
1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov (panovníka, šľachtu), pajác: kráľovský, dvorný š.
2. klaun
3. expr. nevážne sa správajúci človek, pajác;
-
sopľoš -a m. pejor. sopliak
-
šošovica -e -víc ž.
1. strukovitá rastlina, bot. Lens
3. jedlo pripravené z týchto plodov
4. hovor. materské znamienko
● predať, vymeniť za → misu š-e;
-
šošovička -y -čiek ž. zdrob.
-
šošovicový príd.: š-á polievka;
-
šošovka -y -viek ž. priehľadné teleso s dvoma zakrivenými plochami, na kt. nastáva lom svetla: spojná, rozptylná š., š. mikroskopu, ďalekohľadu;
anat. časť oka, cez kt. prechádza obraz na sietnicu; -
šošovkový príd.
-
sotvačo zám. neurč. takmer nič, máločo: z peňazí mu s. ostalo;
už s. vidí -
sraľo -a mn. -ovia m. hrub. bojko, zbabelec, slaboch (obyč. nadávka)
-
šúľoček -čka m. zdrob.
-
sviečočka -y -čiek ž. zdrob.
-
sviežo prísl.: vyzerať s.;
s. napadnutý sneh; -
truľo -a mn. -ovia m. hovor. pejor. (obyč. v nadávke) hlupák, sprosták, chmuľo;
-
veľkoburžoázia -ie ž. vládnuca skupina buržoázie;
-
veľkoburžoázny príd.
-
voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali! -
všeličo -čoho zám. neurč.
1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať -
začo zám. opyt. príslov.
1. expr. i začože vyj. otázku zameranú na príčinu, prečo: z. sa mám ospravedlňovať?
2. uvádza vzťaž. vetu príčinnú: hral dobre, z. mu zatlieskali
-
zatiaľ čo spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú, za ten čas čo, medzitým čo, kým: z. čo spal, spŕchlo
2. kniž. nepravú časovú s odporovacím význ., kým: všetci sa zabávali, z. čo my sme tam len stáli
-
žúžoľ -a m. iba v prirovnaniach uhoľ; čierna farba: čierny ako, ani ž. veľmi;
oči ako ž. veľmi čierne; -
žúžoľový príd.: ž-é vlasy