Význam slova "naď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nad r-om → nadránom;

nad, nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa

2. zreteľ: drahší n. zlato;
soľ n. zlato;
n. jej muža niet

3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily;
žiť n. pomery veľmi nákladne;
teplota n. 30 °C;
majster n. majstrov vynikajúci majster

4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých

B. s I vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom;
hmla n. mestom

2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich

3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou

4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom

5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom;
nadvláda n. chudobou

naďabiť, naďapiť dok. expr. naraziť (význ. 2), natrafiť: n. na prekážku, na známeho

// naďabiť sa, naďapiť sa náhodou sa vyskytnúť: n-la sa mu príležitosť

nadácia -ie ž. fond, ktorého fin. prostriedky sa vynakladajú na dobročinné, kult., škol. ap. ciele; príslušný majetok a príjmy z neho, základina;

nadačný príd.: n-á listina

nadájať -a nedok.

1. dojčiť, pridájať: n. dieťa

2. expr. dávať (veľa) piť: n. niekoho vínom

naďalej prísl. aj v budúcnosti, ďalej: sú n. priateľmi

naďaleko prísl. do veľkej vzdialenosti, ďaleko: znieť, vidieť n.

nadanie -ia s. schopnosti, predpoklady na nejakú činnosť, vlohy, talent: hudobné n., n. na reči, na matematiku

□ mať n. byť nadaný

nadaný príd. majúci nadanie, talentovaný: n-é dieťa, n. maliar

nadarmo prísl.

1. bez úžitku, zbytočne, márne, darmo: nežiť n., n. čakal, n. míňať čas

2. bez príčiny, bez dôvodu: netrápil sa, nevypytoval sa n.

nadaromnicu prísl. hovor. nadarmo (význ. 1): n. rozprávať

nadať dok. povedať (niekomu) ostré, urážajúce slová, vynadať: n. niekomu za neporiadok;
n. niekomu do sprostých;

nedok. nadávať -a

1. k nadať: susedia si n-jú

2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu

nadávka -y -vok ž. urážajúce pomenovanie; hrubý výraz: zahrnúť niekoho n-mi, vykrikovať n-y

nadbehnúť -e -ú -hol dok.

1. predbehnúť al. dohoniť (kratšou cestou al. väčšou rýchlosťou): n-l ich cez park

2. dohoniť, dohnať (zameškané): musí n., čo v škole zameškal

3. prísť do cesty: n-l mu známy;
zajac n-l poľovníkovi;

nedok. nadbiehať -a

1. k 1 – 3

2. vnucovať sa do priazne, natískať sa, predchádzať si: dievča n-a chlapcom

// nadbehnúť si skrátiť si cestu; získať náskok: n. si skratkou;

nedok. nadbiehať si

nadbytočne prísl.;

nadbytočnosť -i ž.

nadbytočný príd. presahujúci normálnu al. potrebnú mieru, prebytočný: n-é zásoby, n-á informácia;

nadbytok -tku m. prebytok; hojnosť: n. tovaru;
mať n. energie, peňazí;
žiť v n-u

nadčas

I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y;

nadčasovo prísl.;

nadčasovosť -i ž. k 2

II. nadčas prísl. dlhšie, ako je záväzný čas: pracovať n.

nadčasový príd.

1. k nadčas: n-é hodiny, n-á mzda

2. kniž. nepodliehajúci času, presahujúci významom svoj čas, trvalý: n-é hodnoty, n-é umelecké dielo;

nádcha -y nádch ž. zápal nosovej sliznice spojený s vylučovaním hlienu: mať, dostať n-u;

nedok. nadchádzať -a, nadchodiť

nadchádzka -y -dzok ž. cesta predĺžená okľukou: urobiť si n-u

nadchnúť -e -ú -chol dok. vzbudiť sústredený záujem, priviesť do nadšenia; oduševniť, zapáliť: Tatry ho n-li, n. poslucháčov;
n. niekoho pre umenie, šport;

nadchod -u m. priechod pre chodcov nad komunikáciou: prejsť na druhú stranu ulice n-om

nádchový príd.: n. hlas

nedok. nadchýnať -a

// nadchnúť sa: n. sa krásou, je n-tý za, pre túto myšlienku;

nedok. nadchýnať sa

nadčlovek -a mn. -ľudia m. filoz. ideál človeka všestranne prevyšujúci bežného nedokonalého človeka (zneužitý nacistickou ideológiou)

naddĺžiť -i dok. predĺžiť: n. sukňu

// naddĺžiť sa: tiene sa n-li

nedok. naddvíhať -a, naddvihovať

// naddvihnúť sa: hruď sa mu n-la;

nedok. naddvíhať sa, naddvihovať sa

naddvihnúť -e -ú -hol dok. nadvihnúť: n. prikrývku, hlavu;

nádej -e ž.

1. viera, že sa splní niečo očakávané, želané: n. na víťazstvo, byť plný n-e, stratiť (poslednú) n.;
sklamať niečie n-e;
náb. jedna z troch božských cností

2. osoba (-y), javy ap., o kt. sa verí, že splnia očakávanie: mládež je naša n., futbalové n-e

□ mať n. dúfať

nádejať sa -a nedok. kniž. mať nádej, dúfať, veriť: n-a sa, že zvíťazí

nádejne prísl.;

nádejnosť -i ž.

nádejný príd. vzbudzujúci nádej, sľubný; prejavujúci nádej: n. spisovateľ, športovec, n. začiatok;
n. pohľad;

nadekrétovať dok. obyč. pejor. (administratívne) nariadiť, nanútiť, nadiktovať: lásku k práci nemožno n.

nadeliť -ľ! dok. dať, udeliť, prideliť: n. jedlo, jedla;
expr. život mu málo n-l uštedril;

nadeň [-d-] A zámena on, ono s predl. nad

nádenníčiť -i nedok. expr. ťažko, tvrdo pracovať

nádenníčka -y -čok ž.;

nádennícky príd. i prísl.: n-a práca;

nádenníctvo -a s. nádennícka práca

nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);

nadesiatovať sa dok. zjesť desiatu

nedok. nadhadzovať

nadháňač -a mn. živ. -i, neživ. -e m. kto al. čo nadháňa zver strelcovi;

nedok. nadháňať -a

nádhera -y ž.

1. nezvyčajná krása, veľkoleposť: n. prírody

2. prepych (v zariadení, obliekaní ap.): renesančná n., žiť v n-e

nádherne prísl.;

nádhernosť -i ž.

nádherný príd.

1. nezvyčajne krásny, prekrásny, veľkolepý: n. výhľad, n-á žena, noc

2. prepychový, luxusný: n-é šaty, stavby, zariadenie bytu

3. expr. skvelý, vynikajúci: n. výkon;

nadhľad -u m. pohľad zhora, op. podhľad (význ. 1): fotografia z n-u;

nadhlavník -a m. astron. zenit, op. podnožník, nadir

nadhmat -u m. odb. uchopenie (náradia, zbrane) zhora, op. podhmat

nadhnať -ženie -ženú dok.

1. nahnať (význ. 2): pes n-l poľovníkovi zver

2. expr. pomôcť niečo dosiahnuť, sprostredkovať: n. niekomu kupcov;

nadhodiť dok.

1. (trocha) hodiť al. trhnúť smerom hore: n. dieťa, n. si vrece, n. sa na stoličke

2. (v reči) načať, naznačiť, pripomenúť: n. otázku, riešiť n-ené problémy;

nedok. nadhodnocovať

nadhodnota -y -nôt ž. ekon. zvýšenie hodnoty majetku al. príjmu viazané na zahraničný prínos a vnútornú premenu tohto majetku (príjmu); v marxistickom chápaní zisk, kt. sa pridáva k výr. nákladom a zodpovedá zvýšeniu hodnoty vyplývajúcej z práce

nadhodnotiť dok. oceniť nad skutočnú hodnotu, preceniť: (pri predaji) n. dom;
n. potreby;

nadhviezdny príd. poet. nebeský, vesmírny: n-e výšiny

nedok. nadieľať -a, nadeľovať

nádielka -y -lok ž. dávanie darov; čo je darované: vianočná n.;
dostať n-u

nadieť, nadiať -deje -dejú dok.

1. (napevno) naplniť, napchať: n. jaternicu;
n-etá, n-iata perina

2. expr. obliecť, navliecť: n. si kabát, n. sa do kožucha;

nedok. nadievať -a

nadiktovať dok. k diktovať: n. pisárke list;
n. podmienky

nadir -u m. astron. myslený bod na oblohe kolmo pod pozorovateľom, podnožník, op. zenit, nadhlavník

nadísť -íde -ídu -išiel dok.

1. (o čase, udalosti) prísť, nastať, začať sa: n-la jar, noc;
n-l čas, aby ...

2. zmocniť sa, zachvátiť, ovládnuť: n-l ho strach, n-la ho myšlienka;

nadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, vynadívať sa (často v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): dosýta sa n.;
nevedieť sa, nemôcť sa (dosť) n. na niekoho, na niečo veľmi obdivovať

nadivo, pís. i na divo prísl. na divý spôsob: hovor. žiť n. bez sobáša

nadivoko, pís. i na divoko prísl. na divoký spôsob: mäso n. pripravené ako divina;
hovor. žiť n. bez sobáša

nadjazd -u m. prejazd nad inou komunikáciou: n. nad autostrádou

nedok. nadkladať

nadkolenie -ia s. časť nohy nad kolenom

nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
n. sa v sedle;

nedok. nadľahčovať: voda n-je ponorené telesá

nadlaktie -ia s. časť ruky nad lakťom

nadletieť -í -ia dok. trocha vyletieť, vzniesť sa: holuby n-li a sadli si;
sukňa jej n-la

nadlho prísl.

1. na dlhší čas, op. nakrátko: n. sa rozpršalo, odišiel n.

2. na väčšiu dĺžku, op. nakrátko: ostrihaný n.

nadložie -ia s. geol. vrstva hornín nad inou vrstvou;

nadložiť dok.

1. nadstaviť (význ. 1): n. dlaň, ruku;
nadlož tanier!

2. pridaním predĺžiť, zväčšiť: n. stoly;
aby skončil robotu, n-í večery;

nadložný príd.: n. tlak

nadľudskosť -i ž.

nadľudský príd. presahujúci ľudské miery, možnosti, schopnosti ap.; veľmi veľký, nesmierny: n-é rozmery (sochy);
n-á námaha, n. výkon;

nadľudsky prísl.;

nadmerne prísl.;

nadmernosť -i ž.

nadmerný príd. presahujúci normálnu al. určenú mieru: n-á spotreba, n. zisk, byt;
n-é veľkosti (v konfekcii);

nadmiera -y ž. množstvo presahujúce bežnú mieru, presila: n. úloh, informácií

nadmieru prísl. veľmi, príliš, mimoriadne: byť n. spokojný, n. piť

nadmorský príd.: n-á výška poloha na zemskom povrchu meraná od morskej hladiny

nadmúť sa -e -ú dok. kniž. vzduť sa, vypnúť sa, nadvihnúť sa, naduť sa: hruď sa mu n-la (hrdosťou);

nadnárodnosť -i ž.

nadnárodný príd. presahujúci národné, št. meradlo (rozsahom, významom ap.): n. celok, n-é hľadisko;
n-é monopoly;

nedok. nadnášať -a: vetroň je n-ný vetrom

// nadniesť sa: lietadlo sa n-lo nad mraky nadletelo;

nedok. nadnášať sa: n. sa pri chôdzi

nadnes prísl. na dnešný deň, na dnešok: lístky do kina n., schôdzka zvolaná n.;
to by bolo n. všetko

nadnesene prísl.;

nadnesenosť -i ž.

nadnesený príd. citovo vzrušený, patetický, zveličený: n. štýl, prejav;

nadniesť -nesie -nesú dok. trocha zdvihnúť, nadvihnúť: vietor n-l lístie;

nadnormálny príd. väčší ako normálny, nadpriemerný: n-e množstvo, n. stav vody

nadnormatívny príd. prevyšujúci normu, nadmerný: n-e zásoby väčšie ako pripúšťa norma

nádoba -y -dob ž. dutý predmet s dnom na tekutiny al. sypké hmoty: sklená, drevená n., n. na vodu, na smeti;
fyz. → spojené n-y

● človek je krehká n. podlieha pokušeniu ap.;

nádobka -y -biek ž. zdrob.

nadoblačný príd. poet. kt. je nad oblakmi: n-é výšiny

nadoblička -y -čiek obyč. mn. ž. anat. párová žľaza pripojená nad obličkou;

nadobličkový príd.

nadobro prísl. hovor. celkom, úplne, načisto: n. stratený

nedok. nadobúdať -a

nadobúdateľ -a mn. -ia m. práv. kto nadobúda (majetok ap.): n. pozemku;

nadobúdateľka -y -liek ž.;