Význam slova "meň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 82 výsledkov (1 strana)
-
mena -y mien ž. peňaž. sústava istého štátu: cudzia, domáca m., stabilizácia m-y;
-
meňavo prísl.;
-
meňavosť -i ž.
-
meňavý príd. kt. mení farby, menistý: m. hodváb;
-
menáž, mináž -e ž. zastaráv. spoločná voj. al. väzenská strava
-
menčester -tru L -i m. tkanina s pozdĺžnymi prúžkami podobná zamatu;
-
menčestráky -ov m. pomn. subšt. menčestrové nohavice
-
menčestrový príd.: m-é nohavice
-
mendícky príd.
-
mendík -a mn. -ci m. v min. chudobný žiak ako pomocník na ev. fare;
-
menejcennosť -i ž.: komplex m-i
-
menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, závažnosť, ako je zvyčajné: m. tovar, m-é dielo;
-
meniareň -rne ž. stavba so zariadením na menenie (usmernenie) elektr. prúdu
-
menič -a m. elektrotech. prístroj na premenu fyz. stavov al. tech. vlastností: m. prúdu
-
meninový príd.: m. vinš
-
meniny -nín ž. pomn. sviatok krstného (rodného) mena: mať, oslavovať m.;
-
meniskus -u/-ku m. anat. chrupkovitá vložka v kĺboch
-
menisto prísl.
-
menistý príd. meňavý: m. povrch;
-
meniť nedok.
1. robiť z niečoho, niekoho niečo iné, nové: m. prírodu, m. postoje, m. človeka;
m. púšť na úrodnú pôdu2. nahrádzať niečím iným (toho istého druhu), striedať: m. si šaty, m. obrus, m. priateľov;
m. farby striedavo blednúť a červenieť i fraz. byť vzrušený3. dávať jednu vec za inú, zamieňať: m. byt, m. šilingy za koruny;
nem-l by s nikým je spokojný● to na veci nič nem-í;
m. kabát, dres zištne sa prispôsobovať// meniť sa
1. stávať sa iným, novým: príroda, človek sa m-í, kvantita sa m-í na kvalitu
2. striedať sa: predsedovia sa m-ia
3. hrať farbami, trblietať sa: hodváb sa m-í
● neos. m-í sa mu pred očami má závrat
-
menlivo prísl.;
-
menlivosť -i ž.
-
menlivý príd. kt. sa mení, podlieha zmenám, premenlivý; vrtkavý, kolísavý: m-é farby;
m-é podmienky;
m-é šťastie; -
menne prísl.
-
menný príd. k 1: m. register, op. vecný;
gram. m-é skloňovanie, m. tvar; -
meno -a mien s.
1. slovné označenie niekoho, niečoho, pomenovanie, názov: osobné m. meno a priezvisko;
krstné (rodné) m. prijaté pri krste (zápise);
miestne m.;
poznať niekoho iba podľa m-a nie osobne;
gram. → podstatné, → prídavné m.;2. (dobrá) povesť, vážnosť: kaziť niekomu dobré m.
3. hovor. meniny: blahoželať niekomu na m., na m-a
-
menoslov -u m. zoznam mien: m. žiakov, účastníkov podujatia;
zostaviť, napísať m. -
menovať nedok. i dok.
1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: m. niekoho na prvom mieste;
m. mestá;
admin. všetci m-ní (účastníci) nech sa hneď hlásia2. iba nedok. kniž. volať, nazývať: m. veci pravým menom
3. vhodnejšie vymenúvať, vymenovať: m. niekoho za predsedu;
dostať m-nie vymenovanie; -
menovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo pod zlomkovou čiarou, op. čitateľ;
mať spoločného m-a i pren. základ;
uviesť na spoločného m-a i fraz. zjednotiť -
menovec -vca m. kto má s niekým rovnaké meno: v triede má m-a;
-
menovite prísl.
-
menovitý príd. odb. zodpovedajúci číselným údajom: m-é napätie na kt. bolo elektr. zariadenie konštruované (nominálne);
m-á hodnota nominálna;
tech. m. výkon normálny; -
menovka -y -viek ž. štítok s menom: schránky s m-mi
-
menovkyňa -e -kýň ž.
-
menový príd.: m-á jednotka;
m-á rozluka rozdelenie býv. česko-slovenskej meny -
menšenec G a A -nca D -u mn. -e m. mat. číslo, od kt. sa odpočítava
-
menšina -y -šín ž. menšia čiastka celku, op. väčšina: národnostná m.;
-
menšinový príd.: m-é nadpráva
-
menšiteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, kt. sa odpočítava
-
menštruácia -ie ž. periodické krvácanie z maternice, perióda;
-
menštruačný príd.
-
mentalita -y ž. spôsob myslenia a zmýšľania: národná m., m. čitateľov
-
mentálne prísl.: m. zaostalý
-
mentálny príd. rozumový, myšlienkový, duševný: m-a úroveň, m-e poruchy;
-
mentieka [-ť-] -y -tiek ž. krátky podšitý kabát ako súčasť zemianskeho oblečenia;
-
mentiekový príd.
-
mentol -u m. chem. silica z mäty, eukalyptus;
-
mentolový príd.: m-é cukríky
-
mentor -a m. kto mentoruje, poučovateľ; mravokárca;
-
mentorovať nedok. (často a nevhodne) poúčať, karhať: m. deti, prázdne m-nie
-
mentorský príd.: m. postoj;
mentorsky prísl.;
-
mentorstvo -a s. (časté a neúspešné) poúčanie, karhanie
-
menu [-ü] neskl. s. (franc.)
1. zostava jedál podávaných obyč. pri slávnostnej príležitosti; jedálny lístok
2. zostava jedál podávaných v reštaurácii ako celok
3. inform. ponuka činností počítačového programu na počítačovej obrazovke
-
menuet -u m. starý franc. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;
-
menuetový príd.
-
opak. menúvať -a
// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?
-
menza -y menz ž. (študentská) stravovňa;
-
menzový príd.
-
čmeľ -a mn. N a A -e m. čmeliak, zool. Bombus: č. bzučí;
-
jačmeň -a m.
1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.
2. zrno tejto obilniny: vrece j-a
-
jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy -
krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.
-
meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.;
ostrý ako m.;● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou);
vymrieť po m-i muž. potomkami;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie; -
mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;
-
mečbal, pôv. pís. match ball -u m. (angl.) šport. rozhodujúce podanie v tenise a vo volejbale
-
mečík -a m.
1. zdrob. malý meč
2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus
3. tech. druh pilníka
-
mečový príd.;
-
meľa -e, mela -y ž. hovor. expr. trma-vrma, zmätok, chaos, bitka: strhla sa m.
-
mešec -šca m.
1. vrecko, kt. sa zatvára stiahnutím šnúrky: plátenný, kožený m., m. na tabak
2. expr. peňaženka: načrieť do m-a;
-
mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa
-
meškať nedok.
1. oneskorene ísť, oneskorovať sa: vlaky, hodiny m-jú
2. robiť neskoro, oneskorovať sa, omeškávať sa: m. s výrobou;
už mesiac m-te -
opak. meškávať -a
-
mešťan -a mn. -ia m. obyvateľ mesta; v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy;
-
meštek -a m. zdrob.
-
meštiačka -y -čok ž.;
-
meštiacky príd. i prísl.: m-e domy;
m-e spôsoby;
m. názor; -
meštiactvo -a s.
1. hromad. k 1 meštiaci
2. pejor. malomeštiactvo
-
meštiak -a mn. -ci m.
1. v min. príslušník vládnucej mestskej vrstvy: zbohatnutí m-ci
2. pejor. kto napodobňuje spôsob života vyšších vrstiev, kto z prestížnych dôvodov chce mať viac ako iní ap., malomeštiak, obmedzenec;
-
meštianka -y -nok ž.
1. k mešťan
2. hovor. v min. meštianska škola
-
meštiansky príd. i prísl.: m-a rodina;
m-a škola v min. typ nižšej strednej školy; -
meštianstvo -a s. hromad. mešťania