Význam slova "kó" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koagulácia -ie ž. odb. zrážanie roztoku v podobe chumáčikov;

koagulačný príd.: k-á filtrácia

koalícia -ie ž. (polit.) zoskupenie, spojenie; spojenectvo: k. politických strán, vládna k.;

koaličníčka -y -čok ž.

koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;

koaličný príd.

koaxiálny príd. odb. súosový: k. kábel s dvoma sústrednými navzájom izolovanými vodičmi

kobalt -u m. kovový chem. prvok, zn. Co;

kobaltový príd.: k-á modrá;
k-á bomba na liečebné ožarovanie rádioizotopmi kobaltu

koberček -a m. zdrob.

kobercový príd.: k-á vzorka;
k. nálet súvislé bombardovanie (väčším počtom lietadiel)

● ísť na k. ísť sa zodpovedať (k vedúcemu ap.);

koberec -rca m. pokrovec: plyšový k., ručne tkaný k., prášiť k-e;

kobka -y -biek ž. tmavá klenutá cela: k-y pre odsúdencov

kobra -y -bier ž. tropický jedovatý had s telom za hlavou mierne rozšíreným, zool. Naja: k. indická okuliarnik indický

kobyla -e -býl ž. samica koňa: k. so žriebäťom;

kobylí príd.: k-ie mlieko

kobylka -y -liek ž.

1. zdrob. ku kobyla

2. lúčny skákavý hmyz, zool. Locusta

3. hovor. druh sarančí sťahujúci sa vo veľkých skupinách: mračno k-iek

4. súčasť (sláčikových) hud. nástrojov podopierajúca struny

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kochať sa nedok. nachádzať záľubu, potešenie v niečom: k. sa pohľadom na krásy prírody, k. sa v predstavách

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kocka -y -ciek ž.

1. geom. teleso ohraničené 6 štvorcami; vec, kt. mu je podobná: k. cukru, ľadu, dláždiť k-ami

2. hracia pomôcka tohto tvaru s očíslovanými stenami: hrať (v) k-y, hodiť k-u

3. obyč. mn. kocky det. hračka na skladanie, stavebnica

4. štvoruholníková vzorka na látke;
hovor. látka s takouto vzorkou: pestrá k.;
škótska k. (na sukňu)

● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne;
kniž. k-y sú hodené už je rozhodnuté;
k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kockovaný príd. kt. má kockovú vzorku: k-á látka, sukňa

kockový príd. k 1, 2, 4: k. cukor;
k-á vzorka;

kocôčka -y -čok ž. zdrob.

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

kocúr -a mn. N a A -y m. samec mačky: pren. expr. starý k. záletný muž

● maškrtný ako k. veľmi;

kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.

kocúrkovčina -y ž. expr. kocúrkovské pomery, názory

Kocúrkovo -a s. vymyslené mestečko so zaostalými, obmedzenými obyvateľmi;
i kocúrkovo obmedzené prostredie;

kocúrkovský príd.: k-é pomery;

kocúrkovsky prísl.

kód -u m.

1. inform. systém znakov na prenášanie informácie: číselný k.;
inform. dohodnutý systém pravidiel na priradenie významu k znakom al. signálom;
obch. čiarový k. identifikačný systém na označenie druhu tovaru a iných dôležitých údajov

2. genet. genetický k. súhrn vrodených vlastností uložených v chromozómoch

3. lingv. systém jazykových znakov: prepínanie k-ov prechod z jedného jazyka do druhého;

kodeín -u m. alkaloid použ. na utíšenie kašľa al. ako narkotikum;

kodeínový príd.

kodér -a L -i mn. -y m. kódovač (neživ.)

kódex -u m. kniž.

1. zákonník: občiansky k.

2. zbierka starých rukopisov

kodifikácia -ie ž. odb. kodifikovanie; jeho výsledok: k. práva;
výslovnostná k.;

kodifikačný príd.: k-á komisia

kodifikovať nedok. i dok. odb. uzákoňovať, uzákoniť: k. právnu, jazykovú normu

kódovač -a m. živ. kto kóduje;

kódovač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na tvorenie kódov, kódových skupín

kódovací príd. určený na kódovanie: k. kľúč

kódovať nedok. i dok. zostavovať, zostaviť podľa kódu: k-né správy

kódový príd.: k-á skratka;
k-é relé

koedukácia -ie ž. spoločná (škol.) výchova chlapcov a dievčat;

koedukačný príd.: k-á trieda

koeficient -u/-a m. odb. spoločný činiteľ, súčiniteľ;
mat. číselná konštanta pri premennej al. neznámej (veličine)

koexistencia -ie ž. kniž. spoločná, súčasná existencia rozlič. javov, faktov: k. štátov;
k. organizmov

kofa -y kôf ž. niž. hovor. trhovkyňa;

kofeín -u m. alkaloid vyskytujúci sa najmä v káve al. v čaji;

kofeínový príd.: k. účinok

kofola -y -fol ž. osviežujúci nealkoholický nápoj s prídavkom kofeínu

kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;

● červený ako k. od hnevu;
dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti;
expr. červený k. na streche požiar;

kohútí, kohutí príd.: k. spev, k-ie zápasy;

kohútik -a m.

1. mn. N a A -y zdrob. ku kohút: k-y a sliepočky

2. i kohút uzáver vývodu kvapaliny al. plynu v potrubí: vodovodný k.;
uzavrieť hlavný k.

3. súčiastka spúšťacieho mechanizmu niekt. strelných zbraní: stisnúť k.

4. vlasy dieťaťa vyčesané dohora: urobiť (dieťaťu) k., k-ka;

kohútisko -a -tisk s. i m. zvel.

kója -e ž.

1. vstavané lodné lôžko (v podpalubí)

2. oddelený malý priestor, kabína: nábytok vystavený v k-i

kojenec, správ. dojča;
kojenecký, správ. dojčenský

kojiť, správ. dojčiť, pridájať

kojiť sa -í -a kniž. uspokojovať sa, utešovať sa: k. sa nádejou

kojot -a mn. N a A -y m. amer. prériová šelma s hnedosivou srsťou, zool. Canis latrans

kokaín -u m. alkaloid použ. (v lekárstve) na miestne znecitlivenie a ako droga;

kokaínový príd.: k. prípravok

kokakola -y -kol ž. osviežujúci nealkoholický nápoj zo semien tropického stromu, obch. zn. Coca-Cola

kokarda -y -kárd ž. stužka zvinutá do ružice (na znak príslušnosti k niečomu): trojfarebná k., k-y brancov

kokeršpaniel -a mn. N a A -e m. poľovný pes s dlhšou jemnou srsťou a dlhými ovisnutými ušami

koketa -y -kiet ž. pejor. koketná žena: rozmarná k.;

koketka -y -tiek ž.

1. zdrob. ku koketa

2. koketa

koketne prísl.;

koketnosť -i ž.

koketný príd. koketujúci; svedčiaci o tom: k-á žena;
k. úsmev;

koketovať nedok.

1. (obyč. o ženách) nápadne sa správať s cieľom vzbudiť pozornosť, obdiv: k. s mužmi

2. expr. nezáväzne sa zaoberať, pohrávať sa: k. s myšlienkou na výhru

kokila -y -kíl ž. tech. kovová forma na odlievanie ingotov

kokos -u m. tvrdý guľovitý plod kokosovníka použ. na výr. rastlinného tuku ap.;

kokosovník -a m. palma rodiaca kokosy, bot. Cocos nucifera

kokosový príd.: k-á palma;
k-á múčka pomletá dužina kokosu;
hovor. k. orech kokos

koks -u m.

1. tuhý zvyšok po rozkladnej destilácii uhlia použ. ako palivo al. ako surovina

2. slang. kokaín;

koksáreň -rne ž. závod na výr. koksu;

koksárenský príd.: k. plyn

koksovať nedok. spracúvať na koks: uhlie určené na k-nie

koksovateľný príd. kt. sa dá koksovať: k-é uhlie

koksový príd.: k-á pec

koktail, kokteil -u m. (angl.)

1. nápoj namiešaný z viacerých (ne)alkoholických nápojov

2. popoludňajšia spoloč. príležitosť s občerstvením;

koktailový, kokteilový príd.: k. pohár;
k-é šaty

koktať -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. hovor. jachtať, zajakávať sa

koktavo prísl.;

koktavosť -i ž.

koktavý príd. hovor. zajakavý, jachtavý;

kokus -ka m. biol. guľovitá baktéria

kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

● expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

kolaborácia -ie ž. kolaborovanie

kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;

kolaborantka -y -tiek ž.;

kolaborantský príd.: k-é živly;

kolaborantstvo -a s. kolaborovanie

kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami

koláč -a m.

1. pečený múčnik v rozlič. úprave: makový, jablkový k., dať k. na plech

2. vec podobná koláču: plodový k. placenta;
krvný k. zrazenina

● expr. (dostať) z k-a dieru (nedostať) nič;
bez práce nie sú k-e;

koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y

kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom

koláčový príd.: k-é cesto;

kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

koľajnicový príd.

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

kolaps -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu vyvolané zlyhaním krvného obehu, zrútenie sa;

kolár², kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi