Význam slova "kýľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mastičkárstvo -a s. činnosť mastičkára

mazák -a mn. -ci m. slang. skúsený vojak al. väzeň

maznák -a mn. -ci m. rozmaznaný človek, rozmaznanec (obyč. dieťa);

mečík -a m.

1. zdrob. malý meč

2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus

3. tech. druh pilníka

medík -a m. zdrob. expr.

medik -a mn. -ci m. poslucháč medicíny;

medník -a m.

1. bot. ústroj na rastlinnom kvete vylučujúci nektár

2. včel. časť úľa, kde včely ukladajú med;

medovník -a m. voňavé pečivo s prísadou medu;

medvedík, medviedik -a mn. N a A -y m.

1. zdrob. k medveď

2. detská hračka, macko

3. medviedik čistotný severoamer. šelma, kt. sa dobre škriabe a pláva, zool. Procyon lotor;

medzerník -a m. klapka na písacom stroji, ktorou sa robia medzery medzi slovami

medzník -a m.

1. hraničný kameň

2. predel, rozhranie: historický m., m. vo vývine;

mendík -a mn. -ci m. v min. chudobný žiak ako pomocník na ev. fare;

mesačník -a m. časopis vychádzajúci raz za mesiac

opak. meškávať -a

metrák -a m. hovor. metrický cent, meter: m. obilia;

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

milučký, milunký, milulinký príd. expr. veľmi milý: m-é dieťa;

mindrák -a obyč. mn. m. subšt. komplex (význ. 2)

□ mať z niečoho m-y

mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet

miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat

mizerák -a mn. -ci m. expr. naničhodník: m. mizerný

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

mladík -a mn. -ci m. mládenec, šuhaj: dospievajúci m.;

mnohouholník -a m. geom. rovina obmedzená niekoľkými stranami

modlitebník -a m. modlitebná knižka: m. a spevník

modručký, modrunký, modrulinký príd. expr. modrý

momentík -a m. zdrob. expr.

mopslík -a mn. N a A -y m. plemeno malých psov tvarovo podobných doge;

mostík, môstik -a m.

1. zdrob. k most: m. cez potok

2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu;

moták -a m. hovor. tajná správa z väzenia al. doň

mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;

mrzák -a mn. -ci m. človek s trvalou teles. chybou, kalika: byť m. na nohy;

mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;

mudrák -a mn. -ci m. expr. kto rád mudruje, mudrlant: dedinskí m-i;

mumák -a mn. -ci m. pejor. hlupák, trpák, chumaj (v nadávkach)

muškát -u m.

1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom

2. druh voňavého hrozna; víno z neho

3. muškátový oriešok;

muškátový príd.: m. oriešok voňavé korenie zo semena muškátovníka;
m. kvet korenie z oranžového obalu tohto semena

múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve

mužík¹ -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;

mužík² -a mn. -ci m. sedliak v cárskom Rusku: ruský m.;

náčelník -a mn. -ci m.

1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu

2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;

náčrtník -a m. zastaráv. skicár

nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);

nadhlavník -a m. astron. zenit, op. podnožník, nadir

nadporučík -a mn. -ci m. 3. st. hodnosti nižších dôstojníkov;

nadpráporčík -a mn. -ci m. najvyšší st. vyšších práporčíkov;

náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a;
n-i futbalového mužstva;

náhrdelník -a m. ozdoba nosená na hrdle: jantárový n.

náhrobník -a m. náhrobok

nájomník -a mn. -ci m.

1. kto má niečo v nájme: n. garáže

2. užívateľ bytu: prišli noví n-i, mať v byte n-a;

náklaďák -a m. subšt. náklad(n)iak

nákolenník -a m. chránidlo kolena (obyč. pri športoch)

námesačník -a mn. -ci m. námesačný človek;

námestník -a mn. -ci m. zástupca (vyššej funkcie): n. ministra, riaditeľa;

námorník -a mn. -ci m. člen posádky na (námornej) lodi;

naničhodník -a mn. -ci m. pejor. naničhodný človek, ničomník, darebák;

nedok. naočkúvať, naočkovávať -a

nápadník -a mn. -ci m. kto sa o niečo, o niekoho uchádza, uchádzač: dievča má n-a pytača;

napinák -a m. hovor. napínadlo, napínač: n. na topánky, na lyže

náplecník -a m. pásik (látky) na pleciach uniformy s označením hodnosti

náprstník -a m. liečivá bylina s lievikovitými kvetmi, bot. Digitalis

nárazník -a m. predmet na vozidle na zachytenie nárazov: predný, zadný n. auta;

národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.

násilník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa násilia;

následník -a mn. -ci m. kto nasleduje al. má nasledovať po niekom (ako panovník, vysoký funkcionár ap.), nástupca: n. trónu;

nasledovník -a mn. -ci m. nasledovateľ: mať n-ov;

nástupník -a mn. -ci m. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

násypník -a m. tech. zariadenie na nasýpanie: n. zemiakov, koksu

nátržník -a m. trváca rastlina s rozkonáreným podzemkom a žltými drobnými kvetmi, bot. Potentilla

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

neborák -a mn. -ci m. poľutovaniahodný človek, chudák, neborký: n. sused mal trápenie;

nebožká ž. nebohá

nebožký

I. príd. expr. nebohý: n. otec

II. nebožký m. nebohý;

nebožtík -a mn. -ci m. hovor. nebohý, nebožký: spomínali na n-a;
n. brat

nechtík -a m. zdrob.

1. k necht

2. záhradná liečivá rastlina so žltými al. pomarančovými kvetmi, bot. Calendula;

necudník -a mn. -ci m. necudný muž;

nehanebník -a mn. -ci m. nehanebný, podlý človek;

nehodník -a mn. -ci m. nehodný človek, naničhodník;

nemravník -a mn. -ci m. nemravný človek;

nenásytník -a mn. -ci m. nenásytný človek

neodborník -a mn. -ci m. kto o niečom nemá odb. vedomosti, laik;

nepárnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s nepárnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. kôň)

neposedník -a mn. -ci m. expr. neposedný človek;

neposlušník -a mn. -ci m. neposlušný človek;

neprajník -a mn. -ci m. neprajný človek, nežičlivec;

nerestník -a mn. -ci m. kniž. nerestný človek;

nervák -u/-a m. neživ. hovor. expr. čo spôsobuje nervové napätie, (veľké) rozrušenie: film bol n., prežívať n-y;

nervák -a mn. -ci m. živ. hovor. expr. nervovo nevyrovnaný človek

nešikovník -a mn. -ci m. hovor. nešikovný človek;

nespratník -a mn. -ci m. expr. nespratný človek, výtržník

nešťastník -a mn. -ci m. človek postihnutý nešťastím, úbožiak: topiaci sa n.;
expr. ty n. (jeden)! zvolanie v rozhorčení;

nestraník -a mn. -ci m. kto nie je členom nejakej strany, op. straník: celý život bol n-om;

nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;

neveľký príd. pomerne malý (význ. 1, 2), nepatrný: n. byt; n. príjem

neverník -a mn. -ci m. neverný človek;

nevinnučký príd. expr. nevinný: n-é oči

nevoľník -a mn. -ci m. za feud. poddaný človek pripútaný k feud. pôde;

nezbedník -a mn. -ci m. nezbedný mladý človek, lapaj, samopašník: hrešiť n-a;

ničomník -a mn. -ci m. pejor. ničomný človek, naničhodník, podliak: n. ničomný! nadávka;

nizučký, nizunký, nizulinký príd. expr. veľmi nízky: n. plot;

nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

nočník -a m. nádoba na teles. potrebu: posadiť dieťa na n.;

nosník -a m. nosná časť konštrukcie: mostný, oceľový n.;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

notesík, noteštek -a m. zdrob.

novousadlík -a mn. -ci m. kto sa usadil na novom mieste, nový obyvateľ: integrácia n-ov

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

občasník -a m. program, tlačový orgán zverejňovaný nepravidelne, občas: televízny o. o podnikaní; vydávať o.

obchodík -a m. zdrob.

obchodník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá obchodom ako živnostník: zahraniční o-i s naftou;
podomový o.;

obdenník -a m. noviny, kt. vychádzajú každý druhý deň

obedík -a m. zdrob. k 1

obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;

oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy;
letieť o-om;
mostný o., rebrový o.;
víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva;
geogr. karpatský o.;
elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;

obmäkčiť dok. urobiť poddajným: o. niekoho slzami;
to musí o. aj skalu

// obmäkčiť sa obmäknúť: otec sa o-l

obojživelník -a mn. N a A -y m.

1. živočích prispôsobený žiť na suchu i vo vode (napr. žaba);

2. hovor. obojživelné vozidlo;

obradník -a mn. -ci m. kto vykonáva (civilný) obrad: svadobný, pohrebný o.;

obratník -a m. geogr. rovnobežka vzdialená 23° 27′ južne al. severne od rovníka: o. Raka, o. Kozorožca

obrtlík -a m. otáčavé zariadenie (na uzavretie oblokov, dverí)