Význam slova "istý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

istý istejší príd.

1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
i-é správy spoľahlivé;
je to viac ako i-é;
byť si i. víťazstvom

2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
i. hlas, mať i-ú ruku

3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť si i. pred nebezpečenstvom;
nebyť si i. životom byť ohrozený;
nikto nie je pred ním i.;
i-é miesto (v zamestnaní);
mať i. chlieb

4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu

5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
i. človek sa ma spýtal nejaký

číročistý príd. expr. číry (význ. 1, 2): č-é zlato;
č-á pravda

čistý príd.

1. kt. je bez špiny, op. špinavý: č-á voda, č. riad, byt, č-á bielizeň;
č. papier a) nezašpinený b) nepopísaný;
č-á pleť bez vyrážok

2. s ničím nepomiešaný, rýdzi, číry, pravý: č. lieh, č. vzduch;
č-á vlna, č. hodváb, chemicky č.;
č-é nebo bez oblakov;
č. tón;
č-á váha, hmotnosť (tovaru) netto, op. hrubá;
č-á mzda po odpočítaní zrážok;
č. zisk po odpočítaní výr. nákladov;
šport. č. čas bez prestávok

3. mravne bezúhonný, čestný, statočný: č-á láska;
žiť č-ým životom;
č. detský úsmev;
č-é svedomie;
robiť niečo s č-ým svedomím z presvedčenia;
z č-ho srdca nezištne, úprimne

4. úplný, číry, opravdivý: č-á pravda, č-á radosť;
č-á veda, teória

5. dobre, dôkladne urobený: je to č-á práca

● č. ako sneh;
expr. byť č. a) byť bez viny b) abstinovať;
hrať s niekým č-ú hru nepodvádzať ho;
mať č-é ruky nebyť vinný v niečom;
mať č. stôl všetky veci vybavené;
mať č. štít zachovať si bezúhonnosť;
šport. mať č-é konto a) výsledky bez straty bodu b) nemať dlhy;
(ne)byť si na č-om (ne)byť presvedčený o niečom;
→ naliať si č-ého vína;
mať č-ú hlavu, č. rozum a) byť duševne svieži b) byť triezvy;
vzduch je č. sú priaznivé okolnosti;
ako hrom z č-ho neba nečakane, nenazdajky;

končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;

nečistý príd.

1. špinavý, ušpinený, zašpinený: n-é telo

2. odb. obsahujúci nenáležité primiešaniny, nečistoty ap.: n. kov;
n-á pleť s vyrážkami ap.

3. mravne chybný, nečestný: n-é úmysly;
n. zákrok proti pravidlám;

taký istý zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť vlastností, rovnaký, zhodný: on je prchký a ty si t. i.;
t-é i-é podmienky

ten istý, tá istá, to isté zám. vymedz. vyj. totožnosť al. podobnosť osôb, vecí, javov; v porovnávacích vetách v súvzť. dvojiciach t. i. -ktorý, t. i. – čo, t. i. – ako;
pri dôraze v spoj. jeden a t. i.: bol to t. i. človek, viezol sa v tom istom vozni, robí tie isté chyby, ešte v tom istom roku;
bola to tá istá pieseň, ktorú hrali včera;
videl to isté čo oni, ako oni;
stále tvrdí jedno a to isté

územčistý príd. nižší a zavalitý: u-á postava