Význam slova "ces" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 41 výsledkov (1 strana)
-
česáč -a m. text. kto češe vlnu, priadzu ap.;
-
česací príd. určený na česanie (vlny, priadze): č-ie stroje
-
česačka -y -čiek ž. stroj na česanie ľanu, vlny, priadze
česáčka -y -čok ž.
-
česadlo -a -diel s. česák (význ. 1)
-
česák -a m.
1. nástroj na čistenie srsti domácich zvierat: konský č.
2. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny ap.
-
česať -še -šú nedok.
1. hrebeňom, kefou uhládzať vlasy, srsť; zbavovať nečistoty: rada sa č-e;
č. dcéru;
nečesané vlasy;
č. kone, psa2. česaním tvarovať: č. sa dohora, č. si pútec
3. česačkou čistiť, uhládzať ľan, vlnu ap.: č. konope, č-nie kúdele;
4. správ. zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ;
-
opak. česávať -a
-
česko-slovenský príd. český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko: č-é hranice;
bývalí č-í štátni občania;
č-é vzťahy;
dvojjazyčný č. slovník -
československý príd. hist. český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp v slovensko-českom vzťahu, skr. čs.: (jednotný) č. jazyk, národ
-
českosť -i ž. český ráz
-
český príd. k Čech, Česko, Čechy: č. národ, jazyk, č. štát;
česky prísl.: rozprávať (po) č.;
-
cesnak -u m. zelenina pestovaná pre podzemnú guľovitú časť, ktorej aromatické strúčiky sa používajú ako pochutina, bot. Allium;
-
cesnakovica -e ž. cesnaková polievka
-
cesnakový príd.: c-á vôňa, c-á polievka
-
česť cti ž.
1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.;
urážka na cti;
utŕhať na cti;
prisahať na svoju č.;
to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.;
pokladať si niečo za č.;
je to vec mojej cti;
č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému● nemá v tele ani kúska cti je nečestný;
všetka č. výraz kladného hodnotenia;
s kým mám č. koho mám pred sebou;
komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži -
cesta -y ciest ž.
1. užší pruh zeme upravený na premávku: asfaltová, poľná, prašná c., ísť po c-e;
bočná, vedľajšia c.;
astron. Mliečna c. galaxia2. dráha, trať na dopravu; priechod niekam: pozemná, vodná, letecká c.;
obchodné c-y;
raziť si c-u;
ukázať niekomu c-u;
postaviť sa niekomu do c-y, stáť v c-e i fraz. prekážať;3. cestovanie, chôdza, jazda, plavba za istým cieľom: c. na pracovisko trvá 20 min., c. vlakom, lietadlom;
c. po mori, c. do cudziny;
pracovná, študijná, svadobná c.;
byť stále na c-ách veľa cestovať;
šťastlivú, šťastnú c-u! pozdrav pri rozlúčke pred cestou;
vydať sa na dlhú c-u;4. postup, spôsob konania ap.: pokojná, mierová, revolučná c.;
odb. úradnou, diplomatickou c-ou úradným postupom, diplomaticky;
tech. chemickou c-ou chemicky● dieťa je na c-e má sa narodiť;
posledná c. pohreb;
→ zlatá stredná c.;
všetky c-y vedú do Ríma k cieľu sa dá prísť viacerými spôsobmi;
ísť c-ou-necestou bez ohľadu na ráz cesty al. iné okolnosti;
ísť vlastnou c-ou postupovať samostatne;
je to na dobrej c-e má to dobrý postup;
niet inej c-y je to jediné východisko; -
cestársky príd.: c-e práce
-
cestička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: lesné c-y chodníky;
hľadať, využívať bočné, postranné c-y i pren. nečestné spôsoby -
cestíčko -a -čok s. zdrob.
-
čeština -y ž. čes. jazyk; ako učebný predmet i čes. literatúra
-
čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;
-
čestnosť -i ž.
-
cestný príd.: c-á sieť, doprava, c-é spoje;
c-á správa;
šport. c. beh; -
čestný príd.
1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel;
č-á práca, č. boj;
č-é vyhlásenie2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul;
č-é uznanie;
č-á funkcia neplatená;
č. člen, č. doktorát;
č-á stráž, č-á rota● č-é slovo! výraz uistenia;
-
cesto -a ciest s.
1. polotuhá látka z múky, tekutiny a rozlič. prísad: kysnuté, chlebové c., miesiť, vaľkať c.
2. čo sa podobá na cesto: urobiť c. z hliny a vody
-
cestopis -u m. lit. dielo opisujúce dojmy a príbehy z ciest;
-
cestopisný príd.: c. román, c-á literatúra
-
cestovať nedok. bud. bude c./pocestuje konať cestu, byť na ceste (-ách): c. vlakom, lietadlom, autom, c. do cudziny, po svete, c. na dovolenku;
časté c-nie -
cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;
-
cestovateľka -y -liek ž.;
-
cestovateľský príd.: c-á vášeň
-
cestovina -y -vín ž. sušený tvarovaný výrobok z nekysnutého cesta: vaječné c-y;
zavariť c-u -
cestovka -y -viek ž. hovor. cestovná kancelária: dovolenkovať s c-ou
-
cestovné s.
1. poplatok za dopravu osôb ver. dopr. prostriedkom: polovičné c., zľava na c-om
2. suma na náhradu cestovných výdavkov na prac. ceste
-
cestovný príd. súvisiaci s cestovaním: c. poriadok, c. pas, c. rozkaz;
c-á kancelária;
c-á horúčka napätie pred cestovaním -
cestujúca ž.
-
cestujúci m. kto cestuje, pasažier;