Význam slova "bŷ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bôľne prísl.: b. stonať

bôľny príd. kniž. bolestivý, bolestný, trpký: b. pohľad;
b-a myšlienka;

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

bôrik -a m. zdrob.

bórový príd.: b-á voda, b-á masť

borový, bôrový príd.: borový les, bôrové drevo

● expr. figu, šušku borovú (vieš, dostaneš ap.) nič;

bôžik -a mn. -ovia m.

1. pohanský boh: domáci b-ia;
b. lásky amor

2. jeho soška, modla: b. zo slonoviny

br, bŕ cit. vyj. pocit odporu, hnusu, zimy: bŕ, až ma striaslo

bŕkať -a nedok. expr. splašene lietať, behať: sliepky, vrabce b-jú

bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch

bú cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva hovädzí dobytok

● expr. nepovedal ani bú nič

búchačka -y -čiek ž. hovor. expr. strelná zbraň (puška, pištoľ)

búchať -a nedok.

1. spôsobovať silný tupý zvuk pri náraze: b. dverami, bagančami, kladivom;
nebúchajte!

2. vydávať zvuk pri náraze tvrdých predmetov ap., robiť buchot: dvere b-jú;
vozne b-jú (pri posúvaní);
zátky b-jú (pri otváraní fliaš)

3. udierať, tĺcť, búšiť: b. na dvere, b. päsťou do stola, srdce mu prudko búcha

4. biť, tĺcť: b. niekoho po chrbte, do chrbta

● expr. b. do sveta tárať;

búčok, bučok -čka, búčik -a m. zdrob.

● expr. spoza bučka, poza bučky od chrbta, zákerne

búda -y búd ž.

1. jednoduchý nízky (drevený) domček: strážna b., cigánska b., b. pre drevorubačov

2. drevený úkryt pre psa ap.: psia b.

3. pejor. (stará) budova: stará b.;

búdka -y -dok ž. zdrob. k 1, 2: telefónna b., vtačia b.;
šepkárska b. (v divadle)

búrací príd. určený na búranie: b-ie kladivo

búračka -y -čiek ž. hovor.

1. búranie, demolácia: b-y v starom meste

2. búranisko: tehly z b-y

3. subšt. havária

búranisko -a -nísk s. miesto, kde sa búra; stavba, ktorú búrajú: materiál z b-a

búrať -a nedok. rúcať, boriť: b. staré domy;

// búrať sa: jeho plány sa b-jú

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí

búrka -y -rok ž.

1. atmosférický jav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením (a dažďom): letná, snehová b., b. na mori, strhla sa b.;
chystá sa na b-u

2. expr. búrlivý prejav citu: b. potlesku, nadšenia, odporu

3. expr. (prudká) hádka, zvada: rodinná b.

● prišlo to ako b. náhle, nečakane;
b. v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu;
ticho pred b-ou napätie

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

búrlivo prísl.;

búrlivosť -i ž.

búrlivý príd.

1. sprevádzaný búrkami: b-é počasie;
b-á plavba

2. rozbúrený: b-é more;
b. vietor prudký

3. mohutne sa ozývajúci, burácajúci: b-é ovácie, b-é nadšenie, b. smiech

4. rýchlo, prudko prebiehajúci: b. vývoj, rast;
b. život;
b-á schôdzka rušná;
b-é časy, roky nepokojné

5. prudko sa prejavujúci: b-á radosť, túžba;
b. temperament;
b-á mládež buričská;

búrsky príd.: b-e oriešky arašidy

búšiť¹ -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕs

búšiť² -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca

bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie

bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe

bútľavý príd. práchnivý; dutý: b. strom, peň;
b-é drevo

bútoriť nedok. hovor. expr. budiť zo spánku, burcovať: b. spiacich na svitaní

búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

cíb -a m. dutá byľ cibule, cesnaku;

dráb -a m. za feud. vykonávateľ strážnej a poriadkovo-bezpečnostnej služby

džbán -a m. krčah: hlinený dž.;
dž. mlieka;

džbánček, džbánik -a, džbánok -nka m. zdrob.

eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu

hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;

hodváb -u m.

1. vlákno z výlučku hodvábnika al. vyrobené chemicky; tkanina z takých vláken: prírodný, umelý h.

2. niť vyrobená z takých vláken: h. na šitie

● (jemný) ako h.;

holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;

holúbäcí príd.;

holúbätko -a -tiek s. zdrob.

hríb -a m.

1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák

2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y

3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie;
atómový h. mrak po atómovom výbuchu

● iron. → starý h.;

Jób -a m. bibl. postava známa ako vzor trpezlivosti

● J-ova správa, zvesť veľmi zlá;

kaleráb -u m. zelenina pestovaná pre guľovitú dužinatú byľ, bot. Brassica oleracea gongylodes;
jedlo z nej: plnený, dusený k.;

kĺb -a/-u m.

1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov

2. ohybný spoj súčiastok mechanizmu: čapový k.;

koráb -a/-u m. v min. veľká drevená loď: Noemov k.;
publ. kozmický k. kozmická loď;

mikrób -a m. mikroorganizmus;

štáb -u m.

1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u

2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády;
volebný š., filmový š., organizačný š.;

šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y

● je ako š. dotieravý;
zaliezť ako š. dobre sa skryť

svíb -a m. drieň;

ťažbár -a m. pracovník v ťažbe

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

údržbárka -y -rok ž.;

údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;

údržbárstvo -a s.

vrúbľovať nedok. štepiť vrúbľom: v-nie ovocných stromčekov

vrúbľový príd.;