Význam slova "aú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

au cit. vyj. bolesť: a., to bolí

audiencia -ie ž. oficiálne prijatie a vypočutie u významnej osobnosti: ísť na a-iu (k ministrovi);

audienčný príd.: a-á sieň

audiokazeta -y -ziet ž. kazeta na zvukový záznam al. s takýmto záznamom

audiotechnika -y ž. tech. prostriedky na záznam a reprodukciu zvuku

audiovízia -ie ž. audiovizuálne prostriedky sprostredkúvajúce a šíriace umel., spravodajskú a pod. produkciu

audiovizuálny príd. sluchový a zrakový: a-e médiá

audit -u m. odb.

1. overenie správnosti účtovej uzávierky povolanou osobou, inštitúciou: a. účtu

2. audítorská správa

audítor -a m. odb.

1. člen vyššieho súdneho dvora

2. osoba splnomocnená vykonať al. vydať audit;

auditórium -ia D a L -iu s.

1. poslucháreň: veľké a.

2. poslucháčstvo: aplauz a-ia

audítorský príd.: a-á správa

augmentatívum -va -tív s. lingv. slovo so zveličeným význ. (napr. psisko)

august -a m. 8. mesiac v roku;

augustový príd.: a. deň

aukcia -ie ž. dražba: a. kníh, známok;

aukčný príd.: a-á sieň, a. katalóg

aula -y ául ž. slávnostná sieň: univerzitná a.

aura -y -í ž.

1. zried. aureola, svätožiara

2. neviditeľná vrstva obklopujúca telo vnímaná senzibilmi

3. lek. predzvesť epileptického záchvatu

aureola -y -ol ž. svätožiara, gloriola;

austrálsky príd. k Austrálčan, Austrália: a. svetadiel, a. obyvateľ

aut -u m. šport.

1. priestor za hraničnými čiarami ihriska: zahrať loptu do a-u

2. zahranie lopty von z ihriska: rozhodca odpískal a.;

autentickosť -i ž.

autentický príd. pôvodný, hodnoverný, pravý: a. text;
a-á správa;

autenticky prísl.;

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

auto -a áut s. automobil: osobné, nákladné a.;

autoalarm -u m. poplašný bezpečnostný mechanizmus na automobiloch: dať si namontovať a.

autobazár -a L -i mn. -e m. obchod s použitými automobilmi

autobiografia -ie ž. vlastný životopis;

autobiografický príd.: a. román

autobus -u/-a m. veľké motor. vozidlo na hromadnú dopravu;

autobusový príd.: a-á stanica;
a-á doprava

autocenzúra -y ž. cenzúra samého seba: novinári podliehajú iba a-e

autochtónnosť -i ž.

autochtónny príd.

1. týkajúci sa pôv. obyvateľstva, domorodý: a-e obyvateľstvo Ameriky

2. odb. nachádzajúci sa na mieste svojho pôvodu: a-e rastliny;

autodielňa -e ž. dielňa na opravu áut

autodoprava -y ž. automobilová, autobusová doprava

autodróm -u m.

1. skúšobná al. pretekárska trať pre motor. vozidlá

2. zábavný podnik s autíčkami na elektr. pohon

autogén -u m. autogénny prístroj: zvárať a-om;

autogénny príd.: a. prístroj na zváranie a rezanie kovov kyslíkom;
a-a vŕtačka

autogram -u m. vlastnoručný podpis: a. autora

autogramiáda -y -ád ž. hovor. ver. podpisovanie kníh ap. autorom (-mi)

autokar -u m. turist. autobus s príslušným vybavením;

autokarový príd.: a. zájazd

autokemping -u m.

1. táborenie motoristov v prírode, kemping

2. priestor na takéto táborenie, kemping: nocovať v a-u

autokolóna -y -lón ž. skupina áut za sebou

autokozmetika -y ž.

1. čistenie a konzervovanie motor. vozidiel

2. čistiace a konzervačné prostriedky na motor. vozidlá

autokros -u m. terénne automobilové preteky

automapa -y -máp ž. cestná mapa pre automobilistov

automat -u m.

1. prístroj samočinne vykonávajúci určené úkony: a. na plnenie konzerv, hrací a.

2. samopal: strieľať z a-u

● robiť ako a. a) rýchlo b) bezmyšlienkovite

automatickosť -i ž.

automatický príd.

1. samočinný: a. stroj, a-á práčka, a-é váhy

2. mimovoľný, neuvedomený: a. pohyb;

automaticky prísl.: stroj pracuje a.;

automatika -y ž. súhrn samočinných mechanizmov: telefónna a.

automatizácia -ie ž. (z)automatizovanie: a. výroby;

automatizačný príd.

automatizovať nedok. i dok. (u)robiť automatickým: a. výrobný proces;
a-ný systém riadenia

automechanický príd.: a-á dielňa

automechanik -a mn. -ci m. mechanik v odbore motor. vozidiel;

automobil -u m. dvojstopové cestné motor. vozidlo na prepravu osôb al. nákladov, auto: osobný, nákladný a.;
továreň na a-y;

automobilista -u m. vodič auta;

automobilistický príd.

automobilistka -y -tiek ž.;

automobilizmus -mu m. aut. doprava; aut. šport;

automobilka -y -liek ž. hovor. továreň na automobily

automobilový príd.: a. priemysel;
a-á doprava

automotoklub -u m. záujmová organizácia motoristov

autonómia -ie ž. samospráva, nezávislosť: politická, kultúrna a.;

autonómne prísl.;

autonómnosť -i ž. samobytnosť, nezávislosť

autonómny príd.: a. štát, a-a republika;
a. vývoj podľa svojich vnútorných zákonov;

autoopravovňa -e ž. opravovňa áut

autoportrét -u m. vlastný portrét: maliarov a.

autor -a m. pôvodca, tvorca: a. knihy, hry, sochy, myšlienky;

autorádio -ia D a L -iu s. rádio zabudované do automobilu: krádeže a-ií

autorita -y -rít ž.

1. iba jedn. uznávaná vážnosť, vplyv: rodičovská a.;
a. učiteľa;
získať si, stratiť a-u

2. uznávaný znalec, odborník; vplyvná osobnosť: odvolať sa na a-u

□ mať a-u byť uznávaný

autoritatívne prísl.;

autoritatívnosť -i ž.

autoritatívny príd. kt. má autoritu; založený na autorite; rozhodný, rázny: a. režim;
a-e rozhodnutie, tvrdenie;

autorizovaný príd.

1. pripravený s autorovým súhlasom: a. text, a-é vydanie

2. úradne oprávnený vykonávať istú činnosť: a. tlmočník

autorka -y -riek ž.;

autorskoprávny príd. týkajúci sa autorského práva: vyhrať a. spor

autorský príd.: a-é právo, a. honorár;
a. výtlačok;

autorstvo -a s.: dokázať a. diela

autosalón -a/-u m. výstava nových áut; predajňa áut

autoservis -u m. oprava a údržba motorových vozidiel; dielňa na tieto práce: odviezť auto do a-u;

autoservisový príd.

autoškola -y -škôl ž. škola na výcvik vodičov áut

autostop -u m. spôsob cestovania, pri kt. sa využíva auto zastavené konvenčným znakom: cestovať a-om

autostráda -y -rád ž. široká komunikácia s mimoúrovňovými križovatkami na diaľkovú aut. dopravu, diaľnica;

autostrádový, autostrádny príd.

autosugescia -ie ž. (v)sugerovanie si niečoho

autovakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka vypestovaná z choroboplodných zárodkov chorého

autový¹ príd.: a-á čiara

autový² príd.;

autožeriav -a m. žeriav upevnený na nákladnom aute

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra;
zasmial sa a odišiel;
prší a prší;
tak a tak, toľko a toľko;
dvaja a dvaja po dvaja;
a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde;
a → jednako;
a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A;
A-mužstvo;
vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér;
a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič;
od a po z od začiatku do konca

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

a i. skr. a iné, a iní, a inde

a pod., ap. skr. a podobne (-ý)

a priori prísl. (lat.) kniž. nezávisle od skúsenosti, vopred: odsúdiť niečo a p.

a. h. skr. ako hosť

ajhľa cit. kniž. vyj. upozornenie, poukázanie na niečo: a., kto mal pravdu!

arciknieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m. titul príslušníkov panovníckych rodov

ašpirácia -ie ž. kniž. úsilie dosiahnuť niečo, nároky na niečo: vedecké a-ie

□ mať a-ie, robiť si a-ie ašpirovať

ašpirant -a m.

1. uchádzač, čakateľ: a. na majstrovský titul

2. kto sa v ašpirantúre pripravuje na ved. prácu: interný a.;

ašpirantka -y -tiek ž.;

ašpirantský príd. k 2: a-é skúšky

ašpirantúra -y ž. ašpirantská príprava; ašpirantské miesto: skončiť a-u;
uchádzať sa o a-u

ašpirovať nedok. kniž. robiť si nároky, ašpirácie, uchádzať sa: a. na funkciu riaditeľa

až

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie;
dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije;
b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu;
c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať

2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy;
zakričal, až sa v hore ozvalo

II. čast.

1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať

2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra

3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada;
bol to utiahnutý človek až čudák

4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy;
čísla 1 až 30

III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného;
až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

ažurita -y ž. admin. vykonanie práce v určený deň

□ publ. byť v a-e mať vybavené veci načas

babizňa -e ž. pejor. babisko

babraňa -e ž. hovor. expr. žena, kt. sa babre s robotou, babra

babuľa -e -búľ ž. hypok.

1. oslovenie dievčaťa, ženy

2. hus, húska (pri privolávaní);

bača -u mn. -ovia m. hlav. pastier oviec, gazda na salaši;