Význam slova "šud" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sud -a m. valcovitá nádoba s dvoma kruhovými dnami; jej obsah: obruče na s-e;
drevený s., s. na víno, na pivo, na kapustu;
váľať s-y i fraz. gúľať sa dolu svahom; robiť kotrmelce

● expr. tučný, bachratý ako s. veľmi;

súd -u m.

1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.;
okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR

2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.;
hovor. chodiť po s-och súdiť sa;
bibl. posledný s.

3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí

4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným

5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.;
log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;

sudba -y -dieb ž. kniž. osud, údel: krutá s.

sudca -u mn. -ovia m.

1. odborník majúci právomoc viesť a rozhodovať súdne spory: vyšetrujúci s., s. spravodajca, s. z povolania

2. kto hodnotí, posudzuje, rozhoduje; posudzovateľ: bol v rodine spravodlivým s-om

3. hovor. rozhodca (v športe): futbalový s.

□ robiť s-u rozhodovať (v spore);

sudcovať nedok. hovor. rozhodovať v šport. zápoleniach: s. dôležitý zápas

sudcovský príd.: s. úrad, talár;

sudcovstvo -a s. sudcovský stav

súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

šudiar, šudier -a m. hovor. pejor. klamár, luhár, podvodník;

šudiarka, šudierka -y -rok ž.;

šudiarsky, šudiersky príd. i prísl;

šudiarstvo, šudierstvo -a s.

sudička -y -čiek ž. mytol. žen. bytosť, kt. určuje osud novonarodenému dieťaťu

opak. súdievať -a

// súdiť sa viesť súdny spor: s bratom sa s-l o dedičstvo;

opak. súdievať sa

sudisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

šudiť nedok. hovor. pejor. klamať, podvádzať

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby;
zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý;
zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia);
podľa seba s-m teba;
čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

súdkovito prísl.

súdkovitý príd. majúci tvar súdka: s. pohár;

sudkyňa -e -kýň ž.;

súdne prísl.: s. trestaný;
s. vymáhať;
s. uvažovať;

súdnička -y -čiek ž. publ. žáner s dejom odohrávajúcim sa v súdnej sieni

súdnictvo -a s. súdna sústava, súdne orgány, justícia: civilné, vojenské s.

súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.

súdny príd.

1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo

2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ

● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy;
ani do s-eho dňa nikdy;
je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;

súdobý príd. kniž. jestvujúci, vyskytujúci sa v tom istom čase v min., súveký: barok a s-á hudba

súdoček -čka m. zdrob. expr.;

súdok -dka m. zdrob.;

sudovina -y ž.

1. drevo na výr. sudov: dubová s.

2. príchuť po sude: víno cítiť s-ou

sudovito, sudovite prísl.: s. tvarovaný

sudovitý príd. majúci podobu suda: s-á nádoba;

sudový príd.: s-é víno, pivo čapované zo suda;
s-á kapusta kvasená v sude;

súdruh -a mn. -ovia m. označenie a vzájomné oslovenie členov komunistickej al. socialistickej strany; občianske oslovenie v býv. soc. zriadení;
hovor. komunista;

súdružka -y -žiek ž.;

súdružskosť -i ž., súdružstvo -a s. súdružský vzťah

súdružský príd.: s-é vzťahy kolektívne;

súdružsky prísl.;

súdržne prísl.;

súdržnosť -i ž.

súdržný príd.

1. držiaci pohromade, celistvý, kompaktný: s-á hmota, pôda

2. jednotný (význ. 1), jednoliaty, ucelený: s. kolektív, s-á rodina;

čudáčka -y -čok ž.;

čudácky príd. i prísl.: č-e spôsoby;
č. sa správať;

čudáctvo -a -tiev s.

čudák -a mn. -ci m. čudný, zvláštny človek: stal sa z neho č. a samotár;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

ľud -u m.

1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.;
je to človek z ľ-u;
cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev

2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u

ľudáčka -y -čok ž.;

ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;

ľudáctvo -a s. ľudácka politika

ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;

nekľud, nekľudný, správ. nepokoj, nepokojný

odľud -a mn. -ovia m.

1. expr. samotár, čudák: nie som nijaký o.

2. pejor. zlý človek, surovec

odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
o-enie umenia;

nedok. odľudšťovať

// odľudštiť sa: svet sa o-l, o-ená morálka;

nedok. odľudšťovať sa

poľudštiť -šť/-i! dok. urobiť človekom; urobiť ľudskejším, ľudským: p. svet, podmienky života;

nedok. poľudšťovať

nedok. preľudňovať

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

nedok. vyľudňovať

// vyľudniť sa: v-ené ulice;

nedok. vyľudňovať sa

nedok. zaľudňovať

// zaľudniť sa zaplniť sa ľuďmi: ulice sa z-li;

nedok. zaľudňovať sa

zľudštieť -ie -ejú dok. stať sa ľudskejším, ľudským: jeho postoj k nám z-l

zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;

nedok. zľudšťovať

// zľudštiť sa stať sa ľudskejším, ľudským: jeho správanie sa z-lo;

nedok. zľudšťovať sa