Význam slova "úza" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úzadie -ia s.

1. priestor vzadu, pozadie: dvor so stodolou v ú-í

2. menej dôležité miesto: ustúpiť do ú-ia, držať sa v ú-í

uzákoniť dok. urobiť zákonom; zákonne ustanoviť, kodifikovať: u. ústavu;
u. povinnú školskú dochádzku, päť týždňov dovolenky;
u-enie spisovnej slovenčiny;

nedok. uzákoňovať

uzamknúť -e -ú -kol dok. zamknúť (význ. 1, 2): u. zásuvku;
cennosti u-té v trezore;

nedok. uzamkýnať -a, uzamykať

úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.

úžasne prísl.: expr.: ú. trpieť veľmi;
ú. pekný, milý veľmi

užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu

užasnuto prísl.

užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad;

úžasný príd.

1. vzbudzujúci úžas, ohromujúci: ú. výjav;
ú. výkrik strašný

2. expr. veľmi veľký, nesmierny: ú. strach, ú-á rýchlosť, ú-é tempo rozvoja

3. expr. znamenitý, vynikajúci, výborný: ú. človek, ú-é jedlo;

uzatvárací príd. uzavierací: u. ventil

nedok. uzatvárať -a

1. k uzatvoriť: u. zmluvu, dohodu

2. usudzovať, uzavierať: z toho možno u., že neprídu

// uzatvoriť sa uzavrieť sa: u. sa pred svetom;

nedok. uzatvárať sa

uzatvoriť dok. uzavrieť (význ. 1 – 5): dôkladne u. obloky zatvoriť, zavrieť;
u. prístup;
u-ený komplex;

uzáver -u m. uzavierací mechanizmus: otočný u., patentný, vzduchotesný u., stlačiť u.

uzávera -y -ver ž. odb. úr. opatrenie zamedzujúce voľný prístup: cestná ú., u. hraníc;
colná u., protipožiarna u.

uzavierací príd. určený na uzavieranie, uzatvárací: u. stroj (na konzervy) zatvárací;
u. príklop

nedok. uzavierať -a

1. k 1 – 5

2. usudzovať, uzatvárať

// uzavrieť sa

1. utvoriť celok, spojiť sa: rady pochodujúcich sa u-li

2. stať sa neprístupným: u. sa do seba, u. sa pred ľuďmi

● → kruh sa u-l;

nedok. uzavierať sa

uzávierka -y -rok ž.

1. uzáver: u. potrubia

2. skončenie termínu dodania, uskutočnenia niečoho: u. súťaže, redakčná u.

3. účt. zisťovanie hosp. výsledku vyrovnaním strán účtu

uzavreto prísl. k 3;

uzavretosť -i ž.

uzavretý príd.

1. kt. má zamedzený prístup, prechod, neprístupný, zatvorený, op. otvorený: u. priestor, hermeticky u-á nádoba;
u-á cesta vylúčená z premávky

2. tvoriaci celok oddelený od okolia: u. systém;
u. kruh i pren. bezvýchodisková situácia;
u-á spoločnosť prístupná iba istému okruhu ľudí;
elektrotech. u. elektrický obvod neprerušený

3. neprístupný, upätý: u. človek;
u-á povaha

4. rozriešený, vyriešený, skončený, op. otvorený: u. prípad;

uzavrieť -ie -ú dok.

1. zatvoriť (význ. 1, 2), zavrieť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. všetky miestnosti;
u. prívod plynu

2. znemožniť prechod, zahradiť, prehradiť, uzatvoriť: u. ulicu;
u. hranice zatvoriť, zavrieť, op. otvoriť

3. urobiť súvislým, spojiť, uzatvoriť: u. kruh, u. obvod

4. zakončiť (význ. 1), dokončiť, zavŕšiť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. diskusiu, u. účty

5. dosiahnuť dohodu, dohodnúť; uzatvoriť: u. zmluvu;
u. manželstvo;

anabáza -y -báz ž. dlhý a namáhavý ústup, návrat vojska;

analýza -y -lýz ž. rozbor, op. syntéza: a. chýb a nedostatkov;
chem. zisťovanie chem. skladby látok

□ robiť a-u analyzovať;

anamnéza -y -néz ž. lek. predchorobie

apoteóza -y -óz ž. nadšená oslava, chválospev: a. domova

arcidiecéza -y -céz ž. arcibiskupstvo;

artérioskleróza -y ž. lek. skleróza tepien

askéza -y ž.

1. sústavné cvičenie sa v odriekaní a cnostiach s cieľom dosiahnuť vnútornú dokonalosť

2. zdržanlivosť, striedmosť;

avitaminóza -y ž. lek., veter. chorobný stav spôsobený kritickým nedostatkom vitamínov

blúza -y blúz ž.

1. ľahká horná časť žen. oblečenia: hodvábna b.

2. horná časť prac., šport. obleku al. uniformy: vojenská, skautská b.;

celulóza -y ž.

1. stav. látka rastlinných buniek

2. buničina: technická c.;

cirhóza -y -hóz ž. lek. zatvrdnutie orgánu: c. pečene

databáza -y -báz ž. inform. báza dát;

devíza -y -víz ž.

1. obyč. mn. platobný prostriedok v zahraničnej mene použ. v medzinárodnom účtovaní: hodnotné d-y;
hospodáriť s d-mi

2. zásada, princíp: základná d. umenia;

diagnóza -y -nóz ž. určenie choroby; určenie vôbec: včasná d.;
potvrdiť d-u;
d. spoločnosti;

diecéza -y -céz ž. (v kat. cirkvi) cirk. oblasť, ktorú spravuje biskup, biskupstvo;

dokázať -že -žu dok.

1. podať dôkaz, doložiť dôkazmi: d. platnosť poučky, d. niečiu nevinu;
d. svoju oddanosť dosvedčiť

2. vedieť, vládať (urobiť): uvidíme, čo d-e v živote ako sa uplatní;
d-e robiť vo dne v noci vládze;

domŕzať -a nedok. expr.

1. znepokojovať, dráždiť: začali d. komáre

2. naliehavo, neodbytne žiadať, vymáhať: d-l otca, aby ...;
deti d-li (otázkami);

dóza¹ -y dóz ž. hovor. schránka, nádoba, škatuľa: nasypať cukor do d-y

dóza² -y dóz ž. odb. dávka (lieku)

dýza -y dýz ž. tech. zariadenie regulujúce prítok kvapaliny al. plynu: vstrekovacia d.;
d. karburátora;

elektroanalýza -y ž. chem. rozbor pomocou elektr. prúdu

elektrolýza -y ž. chem. rozklad látok elektr. prúdom;

emfáza -y ž. odb. citový dôraz v reči; citové vzrušenie;

expertíza -y -tíz ž. znalecký posudok;

extáza -y -táz ž. mimoriadne vzrušenie, uchvátenie, vytrženie: náboženská, ľúbostná e.;
byť v e-e;

fáza -y fáz ž. časovo vymedzený úsek, obdobie; stupeň priebehu: f-y výrobného procesu;
vývinová f. štádium;
astron. f. Mesiaca stupeň jeho osvetlenia;
elektrotech. stav smeru a veľkosti striedavého prúdu;

fotosyntéza -y ž. bot. (v rastlinách) premena kysličníka uhličitého na org. látky (pôsobením svetla a vody)

fráza -y fráz ž.

1. ustálený slovný zvrat;
lingv. frazeologizmus s vetnou al. súvetnou stavbou: zdvorilostná f.

2. obyč. mn. myšlienkovo chudobné a ošúchané slová a výrazy: hovoriť, omieľať f-y

fréza -y fréz ž.

1. rotačný obrábací nástroj

2. stroj na úpravu pôdy, odstraňovanie snehu ap.: snehová f.;

fruktóza -y ž. chem. ovocný cukor

gáza -y ž. riedka obväzová tkanina: sterilná g.;

genéza -y ž. vznik, pôvod; začiatok: g. človeka, ľudových zvykov;

glukóza -y ž. chem. hroznový cukor

heréza -y -réz ž. cirk. tvrdošijné popieranie al. pochybovanie týkajúce sa istej kat. dogmy, blud

hrôza

I. -y hrôz ž.

1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y

2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny

3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí

● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné

hrúza -y hrúz ž. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrôza: h. ľudí, snehu

hydrolýza -y ž. chem. rozklad zlúčenín vodou;

hypnóza -y -nóz ž. stav podobný spánku, v kt. umelo uspatý čiastočne podlieha vôli hypnotizéra;

hypofýza -y -fýz ž. anat. žľaza s vnútornou sekréciou na spodnej časti mozgu, mozgový podvesok

hypotéza -y -téz ž. vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor; predpoklad, domnienka;

ionoforéza [i-o-] -y ž. lek. zavádzanie liekov do tela cez pokožku jednosmerným elektr. prúdom

katalýza -y -lýz ž. urýchľovanie chem. pochodov katalyzátorom;

katechéza -y ž. cirk. výchova detí, mládeže a dospelých vo viere, najmä vyučovaním kresť. náuky: venovať sa k-e;
snúbenecká k. poučenie kat. snúbencov pred sobášom, katechizmus;

kázať -že -žu -uc -uci nedok.

1. dávať pokyn, rozkazovať, prikazovať: lekár mu k-l ležať, aby ležal;
čo nám k-li, urobili sme;
(robiť,) ako zákon, tradícia k-e podľa zákona, tradície;
robiť, ako srdce k-e podľa citu

2. hlásať nejaké (náb.) učenie: k. evanjelium;
k. v mnohých krajinách

3. mať kázeň (význ. 1): k. od oltára;
k. o morálke, k. proti neprávosti

● → vodu k-e, víno pije

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate);
neos. k-e sa je klzko

kombinéza -y -néz ž. ochranný prac. oblek z blúzy a nohavíc spojených do celku

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

laktóza -y ž. chem. mliečny cukor

lízať -že -žu -uc -uci nedok.

1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku;
l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;

2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ

● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa;
(holú) → labu l.;
l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho;
cez → sklo med l.;

majonéza -y -néz ž. hustá zmes zo žĺtkov a oleja použ. na šaláty ap.;

maltóza -y ž. chem. sladový cukor;

markíza¹ -y -kíz ž.;

markíza² -y -kíz ž. stav. ochranná strieška nad vchodom al. oblokom

medúza -y -dúz ž. morský rôsolovitý živočích, zool. Aurelia

metalíza -y ž. hovor. povrch plechu (automobilu, motocykla) pokrytý vrstvou kovu (metalizovaním): strieborná m.

metamorfóza -y -fóz ž. odb. premena (niečoho na niečo): m. hornín;
m. orgánov

metastáza -y -táz ž. lek. rozšírenie choroboplodných zárodkov z ložiska na ďalšie miesta;

mimóza -y -móz ž. cudzokrajná rastlina citlivá na dotyk, bot. citlivka Mimosa;

múza -y múz ž.

1. M-y v gréc. mytológii bohyne a ochrankyne umenia

2. kniž. umenie: adept m-y, holdovať m-e;
ľahká m. opereta, populárna hudba ap.

3. kniž. inšpirácia; nadanie: hudobná, básnická m.

● expr. m. ho kopla dostal umel. nápad;

nedok. nahrýzať -a

nakázať -že -žu dok. prikázať, nariadiť, rozkázať: n. deťom, aby sa vrátili skoro;

nedok. namŕzať -a

narkóza -y -kóz ž. znecitlivenie, uspanie narkotikami: prebrať sa z n-y, operovať pacienta v n-e;

nedok. nazízať -a

neuróza -y ž. lek. choroba spôsobovaná poruchou vyššej nervovej činnosti;

nitrocelulóza -y ž. tech. plastická látka použ. na výr. strelného prachu, filmov ap.;

oáza -y oáz ž. obývateľné miesto v púšti okolo vodného zdroja;

nedok. obhrýzať -a

oblízať -že -žu dok.

1. prejsť jazykom po niečom (obyč. viac ráz), olízať: o. si prsty i fraz. byť spokojný;
pes o-l chlapcovi tvár

2. lízaním odstrániť, zlízať: o. kvapky medu, smotany

● expr. mohol by si všetkých päť, desať → prstov o.;

nedok. odhrýzať -a

odkázať -že -žu dok.

1. poslať odkaz: čo o-š rodičom? o-li po chlapcovi, že prídu;
o-l, aby ste čakali

2. poradiť niekomu, kde sa môže informovať: o. niekoho na úrad, na riaditeľa

3. byť odkázaný byť závislý od niekoho: deti sú o-é na rodičov;
byť o. sám na seba, na milosť niekoho

4. poručiť (význ. 1): o. deťom majetok;

nedok. odmŕzať -a

nedok. ohrýzať -a, ohryzovať

olízať -že -žu dok. oblízať (význ. 1): o. si ruku, o. ranu;

nedok. omŕzať¹ -a

1. k omrzieť: o-a ma tu stáť

2. hovor. domŕzať, pokúšať: stále ho o-l otázkami

nedok. omŕzať² -a

paradentóza, paradontóza -y ž. lek. ochorenie ďasien a zubného lôžka

parafráza -y -fráz ž.

1. voľné spracovanie cudzej (hud., lit.) predlohy

2. voľné tlmočenie cudzích myšlienok

paralýza -y ž. lek. ochrnutie, obrna: progresívna p.;

parentéza -y -téz ž. lingv. samostatná vsuvka, vložka vo vete;

pavéza -y -véz ž. hist. obdĺžnikovitý štít s končitou hornou stranou

perifráza -y -fráz ž. štyl. opisné vyjadrenie;

polonéza -y -néz ž. poľ. národný tanec v trojštvrťovom takte; hud. skladba v tomto rytme

ponahrýzať -a dok. postupne al. viackrát nahryznúť: pandravy p-li hľuzy, p-ný krajec

poobhrýzať -a dok. na viacerých miestach, dookola obhrýzť;
i distrib. k obhrýzať: zajace p-li stromy

poukázať -že -žu dok.

1. upozorniť na niečo, zdôrazniť, pripomenúť niečo: p. na úspechy, na chyby

2. dať vyplatiť poukážkou: p. peniaze, mzdu;

povyhrýzať -a dok. distrib. k vyhrýzať: myši p-li diery do vriec

pozamŕzať -a dok. distrib. k zamŕzať: potoky, rybníky p-li

nedok. prehrýzať -a

// prehryznúť sa, prehrýzť sa

1. hryzením sa cez niečo dostať: myš sa p-la cez dlážku

2. expr. prebiť sa, prebojovať sa, prepracovať sa: p. sa k pravde, p. sa cez ťažkosti;

nedok. prehrýzať sa

nedok. premŕzať -a

preukázať -že -žu dok.

1. dať najavo, prejaviť: p. lásku, statočnosť, schopnosti

2. urobiť, vykonať v niečí prospech: p. niekomu službu, dobrodenie;

prikázať -že -žu dok.

1. dať príkaz, nariadiť, rozkázať: p-l mu vstať, aby vstal

2. kniž. prideliť (význ. 2), určiť: p. miestnosť škole;

nedok. primŕzať -a