Význam slova "ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výborný

I. príd. kt. má vynikajúcu akosť, úroveň ap., znamenitý, prvotriedny: v-é jedlá, v. žiak, v-á nálada, v-é výsledky

II. výborný m., výborná ž. 1. st. prospechu v škol. klasifikácii;

výborovka -y -viek ž. hovor. výborová schôdzka

výborový príd.: v-á schôdzka

výbrus -u m.

1. vybrúsenie (význ. 1), vybrusovanie; jeho spôsob: matný v., v. valcov;
v. briliantov

2. plocha vznikajúca brúsením: vyleštiť v.

výbuch -u m.

1. náhle uvoľnenie veľkého množstva energie; silný zvuk takto vyvolaný, explózia, detonácia: v. bomby, v. parného kotla, banský v., v. sopky;
ozval sa otriasajúci v.

2. prudký prejav, prudký rast niečoho: v. zlosti, smiechu;

výbuchový príd.

výbušne prísl.;

výbušnina -y -nín ž. výbušná látka: sklad v-ín

výbušnosť -i ž.

výbušný príd.

1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky

2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;

výčap -u m.

1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;

výčapníčka -y -čok ž.;

výčapnícky príd.

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výčapný príd.: v-á miestnosť, v. pult

východ -u m.

1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
(smerom) na v. od mesta východne

5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

východisko -a -dísk s.

1. miesto, z kt. sa vychádza: v. cezpoľného behu

2. základ, hľadisko ap., z kt. sa vychádza: spoľahlivé, správne v.;
lingv. v. vety časť, kt. obsahuje prvok známy z kontextu, zo situácie, op. jadro

3. spôsob riešenia istej situácie, problému: v. z núdze, nájsť v., niet iného v-a ako sa odsťahovať;

východiskový príd. k 1, 2: v. bod, v-é postavenie, v. podklad, projekt, v-é stanovisko;
v-á stanica východová

východne prísl.: v. od mesta na východ

východniar -a m. hovor. (pôv.) obyvateľ vých. Slovenska;

východniarka -y -rok ž.;

východniarsky príd. i prísl.: v-e pesničky;
hovoriť (po) v.

východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom;
v-é pobrežie;
v. vietor od východu;
v-é Slovensko, v-á Európa;
v-á kultúra, filozofia orientálna;

východoeurópsky príd. vzťahujúci sa na vých. Európu: v-e štáty

východoslovanský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovanov: v-é jazyky

východoslovenský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovensko: v-é nárečia, piesne

východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový;
žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;

východzí, správ. východiskový (bod), východový (stanica)

výchova -y ž.

1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u

2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
telesná, hudobná v., branná v.

3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;

výchovne prísl.: pôsobiť v.

výchovné s. peňaž. príspevok na výchovu nezaopatrených detí (u dôchodcov)

výchovno-vzdelávací príd. týkajúci sa výchovy a vzdelávania, výchovný a vzdelávací: v. proces

výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele;
v-é poradenstvo;
v. rez;

výchylka -y -liek ž. vychýlenie, odchýlka, odklon: v. magnetky

výčin -u obyč. mn. m.

1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov

2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y

výčitka -y -tiek ž. (slovný) prejav nespokojnosti, dohovárania: ostré v-y, nevyslovená v.

□ robiť v-y vyčítať, vyčitovať;
mať v-y (svedomia) vyčítať si

výčnelok -lka m. niečo vyčnievajúce, výbežok, výstupok: skalný v.

výcvik -u m. získavanie zručnosti, zdokonaľovanie cvikom: vojenský v., odborný v., plavecký v., podrobiť sa v-u, absolvovať v.;

výcvikový príd.: v. tábor

výdajka -y -jok ž. doklad o výdaji (tovaru)

výdajňa -e ž. miestnosť, miesto, kde sa niečo vydáva; výdaj (význ. 2): v. cestovných lístkov

výdatne prísl.;

výdatnosť -i ž.

výdatný príd. bohatý čo do množstva, akosti, hojný: v. dážď;
v. obed sýty;

výdavkový príd.

výdavok -vku obyč. mn. m. peniaze vynaložené na zaplatenie niečoho, trovy, op. príjem: bežné, drobné v-y, príjmy a v-y;
v-y na zbrojenie;

výdobytok -tku obyč. mn. m. čo je vydobyté, vymoženosť: v-y civilizácie, nový v. techniky

výdoj -a m. množstvo nadojeného mlieka

výdrž -e ž. odb. vydržanie (význ. 1 – 4): hud. hlasová v., v. tónu;
tel. zastavenie pohybu pri cviku: v. na hrazde

výdych -u m. vydýchnutie, op. vdych, nádych;

výdychový príd.: odb. v. prúd

výfuk -u m. súčasť mechanizmu na odvádzanie plynov al. na prenášanie ľahkého materiálu prúdom vzduchu: v. auta;

výfukový príd.: v-é plyny

výherca -u mn. -ovia m. kto získal výhru: šťastný v.;

výherkyňa -e -kýň ž.

výherný príd.: v-á listina;
v-á vkladná knižka

výhľad -u m.

1. dobrá viditeľnosť na okolité miesta, vyhliadka, rozhľad: z vrchu je pekný v., v. na mesto, zacláňať v.

2. nádeje (význ. 1), perspektíva, vyhliadka: v-y do budúcnosti

□ mať niečo vo v-e a) zamýšľať b) očakávať;

výhľadový príd.: v. plán perspektívny

výhoda -y -hod ž. okolnosť, situácia priaznivejšia pre niekoho, niečo vo vzťahu k niekomu, niečomu inému: materiálne v-y, byť vo v-e oproti ostatným, poskytovať v-y;
v-y veľkovýroby prednosti

výhodne prísl.: v. nakúpiť;

výhodnosť -i ž.

výhodný príd. poskytujúci výhodu, op. nevýhodný: v-á pozícia, v-á kúpa;
pokladal to za v-é;

výhonok -nka/-nku m. novo narastená časť rastliny: zelený v., bočné v-y, v-y viniča;

výhovorka -y -riek ž. nepravá, vymyslená príčina: naivná v., nájsť si v-u

● žart. dobrá v. stojí groš ani dobrá výhovorka neobstojí

výhra -y -her/-hier ž.

1. vyhratie (význ. 1); víťazstvo, op. prehra: v. nad ťažkým súperom, v športovej súťaži, v súdnom procese

2. peniaze, predmet, cena ap. získaná v hre: získať hlavnú v-u;

výhrada -y -hrad ž. obmedzujúca námietka al. podmienka: kritické v-y (k návrhu), súhlasiť bez v-d

□ mať v-y

výhradne prísl. výlučne, iba, len: o tom rozhoduje v. súd;

výhradnosť -i ž.

výhradný príd. kt. bol niekomu prisúdený al. vyhradený: v-é právo predaja, v-á moc;

výhražne prísl.: v. zdvihnutá päsť

výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad;

výhrevnosť -i ž. schopnosť vydávať teplo

výhrevný príd. vydávajúci teplo, vyhrievajúci, hrejúci: v-é palivo;
(málo) v-é kachle;

výhybka -y -biek ž. mechanizmus umožňujúci prechod vlaku, električky, vozňa ap. na inú koľaj bez prerušenia chodu;

výhybkár -a m. kto obsluhuje výhybky;

výhybkárka -y -rok ž.

výhybkový príd.

výjav -u m. kniž. príbeh, udalosť, scéna: v-y zo života, z histórie

výjazd -u m.

1. vyjdenie, vychádzanie (motor.) vozidlom: v. povolený

2. miesto, kade sa vozidlom vychádza: úzky v. z garáže, v. z autostrády;

výjazdový príd.: v-á plocha;
v-é zasadnutie, rokovanie vlády mimo sídla

výkal -u L -e mn. -y m. zvyšky strávenej potravy vylučované z organizmu;

výkalový príd.: v-é látky;
v-á jama

výkaz -u m. prehľadný súpis údajov: štatistický v., v. práce, zostaviť polročný v.

výklad¹ -u m. zasklený priestor obchodu, do kt. sa vykladá tovar, výkladná skriňa: v-y obchodného domu, v. s konfekciou, aranžovať v., pozerať si v-y;

výklad² -u m.

1. objasnenie zmyslu, vysvetlenie: v. zákona, v. významu slova (v slovníku), účelový v. dejín

2. (obsiahlejšia) prednáška o istej veci, probléme; takto koncipovaný slohový útvar: (počúvať) odborný v. profesora;
v. z literárnych dejín;
únavný v. rozprávanie;

výkladisko -a -dísk, výkladište -a -díšť s. miesto, na ktorom sa vykladá: v. nafty

výkladný, výkladový¹ príd.: v-ná skriňa, v-vé sklo

výkladový² príd.: v. postup;
lingv. v. slovník jednojazyčný slovník s výkladmi význ. slov

výklenok -nku m. miesto vyhĺbené v stene: socha vo v-u

výklepky -ov m. mn. hovor. výklepové vajcia

výklepový príd.: v-é vajcia vyradené pre poškodenie, vytriedené vajcia

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výklopný príd. kt. sa dá vyklopiť: v. vozík, v-é dvere

výkon -u m.

1. množstvo práce vykonanej za časovú jednotku; výsledok takejto práce, činnosti: (nad)priemerný v., v. stúpa, pokles v-u;
v. stroja, v. turbíny;
podávať vrcholné v-y (v športe)

2. vykon(áv)anie istej činnosti; realizácia istej úlohy: v. povolania, brániť vo v-e povinností;
v. trestu, v. uznesenia;

výkonne prísl. k 2: v. pracovať;

výkonnosť -i ž. množstvo práce vykonanej za jednotku času: v. motora, pokles v-i;

výkonnostné s. príplatok k mzde za zvýšený prac. výkon

výkonnostne prísl.: v. klesať

výkonnostný príd.: v-á trieda, v-á skúška;
v. príplatok za vyššiu výkonnosť;

výkonný príd.

1. kt. vykonáva istú zverenú činnosť: v. redaktor;
v. výbor, orgán;
v. umelec interpret, op. tvorivý;
v. športovec aktívny;
v-á moc daná zákonom a vykonávaná orgánom

2. kt. je schopný podávať veľký prac. výkon: v. pracovník, v. stroj;

výkonový príd. k 1: v-á norma

výkop -u m.

1. vykop(áv)anie: začať stavbu v-om;
v. zeminy vykopávka

2. takto vzniknutý priestor: zavalený v.

3. (vo futbale) uvedenie lopty do hry: v. od brány;

výkopový príd.: v-é práce;
v. priestor

výkovok -vku m. tech. výrobok získaný kovaním: oceľové v-y, odliatky a v-y

výkres -u m.

1. kreslením znázornený obraz: v-y žiakov, technický v.

2. hovor. papier na kreslenie: kúpiť si v-y, čistý v.;

výkresový príd.: v. formát

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výkrik -u m. vykríknutie: (ozval sa) prenikavý v., v-y radosti;

výkrm -u m. vykrmovanie: intenzívny v. ošípaných;

výkrmňa -e ž. poľnohosp. závod na vykrmovanie jatočných zvierat, hydiny

výkrmnosť -i ž. odb. schopnosť zvierat dosiahnuť za krátky čas požadovanú hmotnosť

výkrmný príd.: v-á diéta;

výkup -u m. organizovaný (a špecializovaný) nákup (od jednotlivcov): v. pneumatík, fliaš, liečivých rastlín;

výkupca -u mn. -ovia m. kto vykupuje (význ. 1); vykupovač: v. zberového papiera;

výkupkyňa -e -kýň ž.

výkupňa -e ž. miestnosť, stánok ap., kde sa robí výkup: v. fliaš, druhotných surovín

výkupné s. peniaze al. iné hodnoty odovzdané za vykúpenie (význ. 3): vysoké v., zaplatiť v.

výkupný príd.: v. podnik, v-á cena;

výkupový príd.: v-é plodiny

výkvet -u m. najlepšia časť spoloč. skupiny: v. národa, v. mládeže;
v. triedy často iron. najhorší žiaci