Význam slova "ãƒâ žã â â i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kašička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. ku kaša: dať dieťaťu k-u

2. materská k. výlučok včiel pre včeliu matku použ. ako liek, v kozmetike ap.

každučký, každučičký zám. vymedz. expr. každý: k. deň

klbčiť sa nedok. expr. biť sa, zápasiť: chlapci sa k-ia (o loptu)

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krepčiť nedok. expr. poskakovať (pri tanci); tancovať, dubasiť: veselo k.

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

kročiť nedok. urobiť krok, stúpiť: niet kde k. i pren. je málo miesta

krúžiť -i nedok.

1. pohybovať v kruhu: k. zápästím;
k. zástavkami pri signalizácii ap.

2. pohybovať sa v (čiastočnom) kruhu: lietadlo k-i nad mestom

kupčiť nedok. priekupnícky obchodovať: k. s drevom;

kynožiť nedok.

1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz;
expr. vojna k-í ľudí

2. (nadarmo) míňať, márniť: k. potraviny

kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

lajdáčiť -i nedok. pejor. byť lajdákom, správať sa ako lajdák: l. v robote, žiak l-i

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

lepšiť sa nedok. zlepšovať sa: počasie sa zo dňa na deň l-í

líčiť -i nedok.

1. natierať farbou, vápnom, bieliť (obyč. steny): l. izbu

2. farbiť, maskovať účinkujúcich (v divadle ap.): l. hercov, l. sa pred vystúpením

3. zastar. opisovať: l. dojmy

liečiť -i nedok.

1. zbavovať choroby, uzdravovať: l. chorých (na chrípku ap.)

2. liekmi, liečebnými opatreniami odstraňovať chorobu: l. angínu (penicilínom);

// liečiť sa podrobovať sa liečeniu: l. sa zo zranenia, l. sa v nemocnici;

líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom

literárčiť -i nedok. hovor. obyč. pejor. byť literárne činný

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lumpáčiť -i nedok. hovor. expr. lumpovať

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lyžička -y -čiek ž. zdrob.: kávová l.

● expr. v l-e vody by ho utopil nenávidí ho

mačička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

mäkčiť nedok.

1. zmäkčovať: m. vodu;
lingv. m-enie spoluhlások palatalizácia

2. hovor. mäkko vyslovovať

mäkušiť nedok. expr. mädliť, húžvať, žmoliť: m. v rukách čiapku

máličko, máličičko čísl. zákl. neurč. a prísl. expr. veľmi málo

maličký, maličičký

I. príd. expr. veľmi malý: m-é zrnko;

mátožiť nedok. expr.

1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li;
čosi tu m-í;

2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha;
v hlave mu m-í otázka

mládenčiť nedok. hovor. prežívať al. využívať mládenecký vek

množiť nedok.

1. zväčšovať počet al. rozsah, rozmnožovať: m. slová, m. biedu

2. biol. zvyšovať počet jedincov, rozmnožovať: vegetatívne m-enie rastlín

// množiť sa

1. stávať sa početnejším, hromadiť sa, pribúdať: starosti, výdavky sa m-ia

2. biol. plodiť sa, rozmnožovať sa: bunky, baktérie sa m-ia

● m. sa ako huby po daždi veľmi

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan;
m. žemľu v mlieku;
m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

mračiť nedok. mraštiť, vraštiť, chmúriť: m. čelo, tvár

// mračiť sa

1. oblačiť sa, chmáriť sa, chmúriť sa, zaťahovať sa: obloha sa m-í;
neos. m-í sa

2. tváriť sa nevľúdne, chmúriť sa, zazerať: stále sa (na nás) m-í

mrzačiť nedok. robiť mrzákom, kaličiť: m-enie detí;
m. si nohy;

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

nabažiť sa dok. expr. uspokojiť túžbu, mať dosť, nasýtiť sa: n. sa zábavy, nevie sa n. vnuka

nacvičiť dok.

1. cvičením naučiť: n. s deťmi tanec, n. hru

2. i nacvičiť sa, nacvičiť si cvičením si osvojiť, naučiť sa: žiaci n-li ľudový tanec, n. sa úlohu, n. si pohyby;

naddĺžiť -i dok. predĺžiť: n. sukňu

// naddĺžiť sa: tiene sa n-li

nádenníčiť -i nedok. expr. ťažko, tvrdo pracovať

nadľahčiť dok. nadvihnutím, uvoľnením urobiť ľahším: n. si bremeno, perinu;
n. sa v sedle;

nadložiť dok.

1. nadstaviť (význ. 1): n. dlaň, ruku;
nadlož tanier!

2. pridaním predĺžiť, zväčšiť: n. stoly;
aby skončil robotu, n-í večery;

nadšiť -je -jú dok. predĺžiť prišitím ďalšieho kusa materiálu: n. šaty;

nadskočiť dok. trocha vyskočiť, podskočiť: bicykel n-l na hrbolci;
tresol, až taniere n-li;

nadstrčiť dok. nadstaviť, nadložiť, nastrčiť: n. ruku, líce, tanier

● n. uši usilovať sa počuť;

nadužiť -je -jú dok. kniž. príliš využiť, zneužiť: n. dôveru, ochotu niekoho;

nafajčiť -jč/-i! dok. fajčením narobiť veľa dymu: v izbe je n-ené

nahučký, nahučičký príd. expr. nahý

naježiť dok. zježiť: n. srsť, fúzy

// naježiť sa: vlasy sa mu (od strachu) n-li;
expr. pre tie slová sa n-l

naklíčiť -i dok. poľnohosp.

1. trocha vyklíčiť: zrno, semeno n-lo

2. vyvolať začiatok klíčenia (pred siatím): n. pšenicu, zrno;

nakopčiť dok. kopcovito naplniť, nahrnúť, navŕšiť, nakopcovať: n. tanier rezancami;
n-ená zem

nalíčiť -i dok.

1. natrieť (bielou) farbou, vápnom, nabieliť: n. steny

2. namaľovať, namaskovať (účinkujúcich v divadle ap.): n. herca, n. sa pred vystúpením

naložiť dok.

1. umiestniť (s cieľom prepraviť), naklásť: n. uhlie na auto, do vagóna, n. si batoh na chrbát

2. dať, umiestniť, naklásť (v istom množstve): n. drevo do pece, n. si na tanier

3. naplniť nákladom: n. auto (uhlím), n. loď

4. konzervovať v roztoku: n. uhorky

5. prikázať, uložiť: n-l mu učiť sa, aby sa učil

6. urobiť niečo s niečím, zachovať sa istým spôsobom: n. s niekým, niečím podľa ľubovôle;
dobre n. s peniazmi

● expr. n-l mu na chrbát zbil ho;

namnožiť dok. množením zväčšiť počet, rozsah: n. stromčeky

// namnožiť sa: n-lo sa hmyzu

namočiť dok.

1. ponoriť do tekutiny: n. uterák do vody;
n. bielizeň (pred praním);
hovor. ide sa n. (do jazera) okúpať;

2. navlhčiť, omočiť, zamočiť: n. si pery (vo víne, do vína);

napaprčiť dok. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať, napáliť: odvrávanie ho n-lo

// napaprčiť sa: ľahko sa n-í

naplašiť dok. vyvolať strach, naľakať, poplašiť: n. deti

// naplašiť sa dostať strach, naľakať sa, poplašiť sa: ľudia sa n-li

naprášiť -i dok. spôsobiť zvírenie prachu a jeho usádzanie: n. pri zametaní;
je tu n-ené

// naprášiť sa neos.: n-lo sa mu do bytu, do očí napadal, vnikol prach

narafičiť dok. expr. pripraviť (význ. 1), nastrojiť: všetko n-l tak, aby uverili

naručiť dok. prikázať, nakázať: n-l mu odísť, aby odišiel;

narušiť dok. trocha, čiastočne porušiť; pokaziť: n. ticho, disciplínu;
n-ené zdravie;

našiť -je -jú dok.

1. šitím pripevniť na povrch, prišiť: n. vrecká, ozdoby

2. šitím pripraviť, nahromadiť (isté množstvo): n. uteráky, n. šiat;

naskočiť dok.

1. skokom sa dostať, vyskočiť: n. na vlak, do autobusu

2. odrazu sa objaviť: n-la mu hrča;
od zimy mu n-li zimomriavky

3. (skokom) zaútočiť, napadnúť: pes n-l naňho

4. hovor. začať fungovať: motor n-l;

nasršiť dok. expr. nahnevať, nazlostiť, najedovať, napajediť: n-í ho aj maličkosť

// nasršiť sa: n. sa pre hlúposť

nastrašiť dok. vyvolať strach, naľakať, prestrašiť: n-l deti, že ich potrestá

// nastrašiť sa: n-l sa, že stratil kľúče

nastražiť -í, nastrážiť -i dok.

1. nachystať (nástrahu), pripraviť: n. úklady, prekážky, n. pascu na myši

2. nastaviť (význ. 1), nadstaviť: pes n-l uši

● n. niekomu → pascu;
n. uši, oči zbystriť pozornosť

nastrčiť dok.

1. navliecť (význ. 1), natiahnuť, nastoknúť: n. si na ruku maňušku

2. nastaviť (význ. 1), nadložiť, natrčiť: n-l dlaň a pýtal peniaze

3. expr. dať namiesto náležitého niečo iné, podstrčiť (význ. 2): n. iného namiesto seba, n-ené dôkazy

● n. uši pozorne počúvať;
n-ená figúrka vykonávateľ vôle iného;

nasušiť dok. sušením upraviť, nahromadiť (väčšie) množstvo: n. sena, n. ovocie

natlačiť dok.

1. tlačením umiestniť, natisnúť, napchať: n. šaty do tašky, n. kapustu (do suda)

2. tlačou rozmnožiť isté množstvo, vytlačiť: n. učebnice, n. plagátov

3. tlačou umiestniť, vytlačiť: n. adresy (na obálky);

natočiť dok.

1. nakrútiť (význ. 1 – 3): n. vlasy (na natáčky);
n. exteriéry filmu;
n. prejav, pieseň

2. naliať, načapovať: n. pivo, piva (do pohára)

3. takto naplniť: n. pohár (piva);

natrčiť dok. otrčiť: n. ruku, dlaň, n. tanier;

naučiť dok.

1. poskytnúť vedomosti, učením vštepiť: n. (deti) písať, n. pravopis, n. po anglicky, n. hrať na klavíri

2. učením vštepiť návyk, vlastnosť, navyknúť na niečo: n. (deti) poriadku, na poriadok, n. poslúchať;
expr. veď ťa ja n-m! pohrozenie

● expr. n-m ťa po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku

// naučiť sa

1. učením si osvojiť vedomosti: n. sa počítať, tancovať, n. sa po rusky;
n. sa (báseň) naspamäť

2. učením získať návyk, vlastnosť, navyknúť si: n. sa poriadku, na poriadok, n-l sa pravidelne cvičiť

● čo sa zamladi n-š, na starosť akoby si našiel

navážiť -i dok.

1. vážením odmerať (väčšie) množstvo: n. maku, mak do vreciek

2. vychýliť, nachýliť, nakloniť: n. bremeno dozadu;

navidomoči prísl. viditeľne, zreteľne, očividne: sneh sa n. tratí

navláčiť -i dok. expr. nanosiť, naznášať: n. domov blata, n. zásoby

// navláčiť sa

1. veľa nosiť, naznášať: n. sa nákupov, n-l sa im darov

2. veľa sa vláčiť (význ. 3), mať dlhú známosť: dosť sa s ním n-la pred svadbou

3. (postupne) vniknúť, vojsť: do izby sa n-li deti

navlhčiť -č/-i! dok. urobiť (trocha) vlhkým, zvlhčiť: n. látku, n. si pery;

navŕšiť -i dok.

1. naklásť do výšky, nakopiť: n. drevo (na hŕbu), n. skália

2. tak vytvoriť: n. kopec hliny;

navýšiť -i dok. admin. slang. zväčšiť, zvýšiť: n-enie kapitálu

nažiť si -je -jú dok. žitím získať skúsenosti, poznatky ap., prežiť: čerpá z toho, čo si n-l;
mať to osobne n-té

naznačiť dok. náznakom dať najavo; nepriamo oznámiť, nadhodiť, napovedať: gestom n. bezradnosť;
n. postup práce;
n-l mu, aby mlčal;

nevražiť nedok. kniž. cítiť nepriateľstvo, nežičlivosť, nenávidieť: susedia n-ia na seba

nežičlivec -vca m. nežičlivý človek, neprajník

nežičlivo prísl.: n. sa správať;

nežičlivosť -i ž.

nežičlivý príd.

1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek;
n. postoj

2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz;
zbrane hromadného n-enia

nivočiť nedok. obyč. expr. ničiť, pustošiť: n. prírodu, zariadenia

novinárčiť -i nedok. hovor. pracovať ako novinár

novučko, novunko, novučičko, novulinko prísl.

novučký, novunký, novučičký, novulinký príd. expr. veľmi nový: n. dom;
n. nový (pri zdôraznení);

nožička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. jedna časť páru (párkov, klobások);

o. i. skr. okrem iného

obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto;
dostať sa z nepriateľského o-enia;
deti o-li otca;

obkročiť dok.

1. obomknúť nohami: o. koňa

2. urobiť krok okolo al. ponad: o. tanečníka;
o. kameň, mláku;

oblačiť sa nedok. často neos. pokrývať sa oblakmi; mračiť sa, chmáriť sa, zaťahovať sa: podvečer sa začalo o.;
nebo sa o-í

obľahčiť dok.

1. urobiť ľahším, zmierniť ťarchu: o. konštrukciu, konštrukcii

2. uľahčiť (význ. 1): o. niekomu prácu

3. uľahčiť, zmierniť: o. niekomu utrpenie;

oblažiť dok. kniž. urobiť blaženým, obšťastniť: úspech ho o-l;

obložiť dok. pokryť dookola al. na povrchu, obklásť: o. steny drevom, o. kuchyňu kachličkami;
mäso o-ené zeleninou;
o-ený chlebíček s maslom, syrom, údeninou ap.;
o. sa vankúšmi;

obmäkčiť dok. urobiť poddajným: o. niekoho slzami;
to musí o. aj skalu

// obmäkčiť sa obmäknúť: otec sa o-l

obnažiť dok. zbaviť pokrývky, odhaliť; odokryť: o. si krk;
o-ené plecia nahé;
o. sa do pása;
o. korene stromu;

obšiť -je -jú dok.

1. šitím obrúbiť: o. gombíkovú dierku, o. čiapku kožou

2. šitím opraviť, pozašívať, poplátať: o. šaty;

obslúžiť -i dok.

1. preukázať (osobnú) službu, poslúžiť (význ. 1): o. zákazníka;
prosím, o-žte sa! vezmite si!

2. postarať sa o dobrý stav, ošetriť, opatriť: o. chorého

3. postarať sa o riadny chod ap.: vedel stroj o. sám;

obťažiť dok. zastaráv. obťažkať (význ. 1), zaťažiť: ruka o-ená prsteňmi;

obtlačiť dok. urobiť obtlačok;

obtočiť dok.

1. o(b)krútiť, o(b)motať, ovinúť: hlavu o. šálom;
burina o-la stromček

2. obklopiť, obkolesiť: námestie o-ené domami;

ochotníčiť -i nedok. hovor. byť ochotníkom: dlhé roky o-l

očičko -a -čiek s. zdrob. expr. k 1, 2

odbočiť dok.

1. pustiť sa iným smerom, zabočiť, zahnúť: o. z cesty, o. vpravo

2. nepridŕžať sa (témy ap.), odchýliť sa: o-l od predmetu rozhovoru;

oddlžiť dok. admin. úkonom zbaviť (organizáciu) dlžoby, zadlženosti: vláda o-la vybraté štátne podniky

oddojčiť -jč/-i dok. dojčením odchovať: o. dieťa

odľahčiť dok.

1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu

2. uľaviť, uľahčiť: o. svedomiu;

odlíšiť -i dok.

1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu

2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;

odložiť dok.

1. dať nabok: o. lyžicu;
o-m mu z koláča;

2. dať na miesto, uložiť, uschovať: o. si veci, kabát;
o. (si) pár korún ušetriť

3. odsunúť (význ. 3): o. zápas, oslavu, cestu;

odlúčiť -i dok.

1. oddeliť: vojna ich o-la (od seba)

2. odstaviť (mláďa);

odmočiť dok. máčaním vyvolať isté vlastnosti (zmäknutie, uvoľnenie sa): o. prihoreninu

// odmočiť sa máčaním sa zbaviť nečistoty; máčaním sa uvoľniť: hrniec sa o-l;
špina sa o-la

odnaučiť dok. odučiť, odvyknúť: o. niekoho fajčiť

odplašiť dok. plašením odohnať, zaplašiť: o. vrabce;

odporučiť dok.

1. navrhnúť, poradiť: o-li mu ostať, aby ostal;
o. knihu na vydanie;
dostať o-enie

2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: o-la im svoje deti;
o. sa do ochrany niekoho;