Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výkyv -u m.

1. vychýlenie zo zákl. polohy: v. kyvadla, barometra

2. menšia zmena, kolísanie: v-y teploty, v. vo výkone, cenové v-y;

výkyvný príd.: v-é dvere kt. sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôv. polohy (obyč. dvojkrídlové)

výlet -u m.

1. (dlhšia) vychádzka al. (kratšia) cesta s rekreačným cieľom: nedeľný v., školský, podnikový v., ísť na dvojdňový v.;
(robiť) v-y do okolia

2. odb. vylietanie, vyletovanie: hromadný v. škodcov ovocných stromov, v. mladých z hniezda;

výletníčka -y -čok ž.;

výletnícky príd. i prísl.

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výletný príd. k 1: v-é miesto;

výletový príd. k 2: v. otvor

výlev -u obyč. mn. m. kniž. al. expr. citový prejav: v-y (básnikovej) duše;
nebudem počúvať jej v-y náreky

výlevka -y -viek ž. misovitá nádržka pri vodovode na odtekanie (použitej) vody: kuchynská v.;

výlevkový príd.

výliatok -tku m. liatím zhotovený predmet, výrobok ap.

výlisok -sku m.

1. tech. výrobok zhotovený lisovaním: kovový, plastový v.

2. zvyšok po lisovaní ovocia: hroznové v-y

výlov -u m. odb. vylovovanie (význ. 1, 2): jesenný v. kaprov;
v. rybníka

výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

výlučne čast. obmedzuje, zužuje platnosť výrazu, iba, len: vychovávala ho v. matka

výlučnosť -i ž.

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výlučok -čku m. sekrét: v-y slinných, potných žliaz

výluka -y -luk ž.

1. vylúčenie z premávky na istý čas: v. električiek;
žel. koľajová v.

2. hromadné prepustenie robotníkov z práce

výmaz -u m. admin. zápis, ktorým sa isté údaje rušia: v. z matriky, z knihy vlastníctva

výmena -y -men ž. vymenenie (význ. 1 – 3), vymieňanie: v. bytu;
v. stráže;
v. tovaru, v. skúseností

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmenníkový príd.: v-á stanica

výmenný príd.

1. založený na výmene: v. zájazd;
v. obchod

2. vymeniteľný: v. kotúč

výmenok -nku m. v min. zmluva, ktorou si roľník zaistil zaopatrenie po odchode na odpočinok: žiť, byť na v-u

výmer -u m. vymeranie (význ. 2); doklad o tom: v. trestu, povinností;
dostať, predložiť v.

výmera -y -mer ž. veľkosť, rozloha určená meraním: plošná v. pozemku, pôdy, v. bytu

výmoľ -a m. (vodou) vymleté miesto: hlboký v., v-e na ceste;

výmoľový príd.

výmurovka -y -viek ž. murované obloženie (vnútornej plochy): tehlová v., v. vysokej pece

výmysel -slu m. niečo vymyslené, nepravdivé: priezračné v-y, to je (holý) v., neverí jeho v-om

● od v-u sveta veľa rozličného

výmyselníčka -y -čok ž.

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

výnimka -y -miek ž.

1. odchýlka od normy, od platného pravidla, normálneho priebehu ap.: zriedkavá v., urobiť v-u

2. osoba, vec takto posudzovaná: všetci, všetko, okrem malých v-iek;
česť v-ám! ospravedlnenie pri negatívnom hodnotení

● v. potvrdzuje pravidlo;

výnimočne prísl.;

výnimočnosť -i ž.

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

výnos -u m.

1. úradne zverejnené rozhodnutie: v. ministerstva, súdu

2. zisk (význ. 2), výťažok: vysoké (hektárové) v-y;

výnosne prísl.;

výnosnosť -i ž.

výnosný príd. k 2: v-á pôda, v. podnik;

výpad -u m.

1. náhly, prudký pohyb dopredu: v. v šerme

2. náhly útok (vojska): nečakaný v. jazdy

3. ostrý (slovný) útok, napadnutie (v tlači) ap.: v-y opozície;

výpadok -dku m. náhly pokles v produkovaní niečoho: v. v dodávke energie, prúdu, v. vo výrobe

výpadovka -y -viek ž. hovor. výpadová cesta

výpadový príd.

1. k 1, 2: v-á noha;
v-é stanovište

2. v-á cesta (diaľková) cesta vedúca radiálne z centra mesta von, výpadovka

výpalné s. publ. poplatok násilne vyžadovaný od majiteľa podniku, prevádzkarne, obchodu ap. za vnútenú ochranu pod hrozbou ich zničenia (vypálenia)

výpalníčka -y -čok ž.;

výpalnícky príd.: v. spôsob, klan;

výpalníctvo -a s. činnosť výpalníkov

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výpar -u obyč. mn. výpary -ov m. zmes plynov, zápachov ap., kt. vzniká vyparovaním: kuchynské v-y, v-y benzínu, bahenné v-y

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výpek -u m.

1. pečenie (význ. 1): v. chleba

2. vypečená šťava: v. z mäsa

výpestok -tka/-tku m. vypestovaná (šľachtená) rastlina

výpis -u m. (doslovne vypísaná) časť (úr.) textu: v. z uznesenia, z registra trestov

výpisok -sku m. vypísaný úryvok textu: v-y z časopisu, robiť si v-y

výplach -u m. vypláchnutie, vyplachovanie: v. čriev;

výplachový príd.: v-á voda

výplata -y -lat ž.

1. vyplácanie, vyplatenie (peňazí): v. mzdy, deň v-y, peniaze pripravené na v-u;
v. podielov

2. mzda, plat: minúť celú v-u

3. expr. bitka (význ. 3): zaslúžil by si v-u;

výplatný príd. k 1, 2: v-á listina, v. deň;
v-é vrecko

výplet -u m. pletením zhotovená výplň plochy: v. (tenisovej) rakety;
operadlo, sedadlo s v-om

výplň -e ž.

1. látka, kt. niečo vypĺňa: zvukotesná, laminátová v., v. operadiel

2. vypĺňajúca časť plochy: sklená v. dvier

3. náhradný prostriedok na vyplnenie, zaplnenie (textu, programu ap.), výplnok: zvuková v.;

výplnkový príd.: v. materiál;
geom. v. uhol (k danému uhlu) rozdiel medzi priamym a daným uhlom

výplnok -nku m. prostriedok na vyplnenie niečoho, výplň: v-y medzier (v sadzbe);

výplňový príd.

výplod -u m. obyč. pejor. al. iron. výtvor: umelecký v.;
v. (chorej) fantázie

výpočet -čtu m.

1. vypočítavanie (význ. 1), vyratúvanie; jeho výsledok: v. cien, podklady na v-y;
zistiť chybu vo v-och, študovať štatistické v-y

2. odhad, predpoklad (možného zisku ap.): sklamať sa vo svojich v-och

3. zoznam, súpis: v. priestupkov;

výpočtový príd. k 1: v-á technika súhrn mechanizovaných al. automatizovaných prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov;
v-é stredisko pracovisko, kde sa spracúvajú informácie na samočinnom počítači

výpomoc -i ž.

1. príležitostná pomoc: susedská v., v. v domácnosti, prijatý na dočasnú v.

2. fin. príspevok, podpora: sociálna v.

výpomocne prísl.

výpomocný príd. určený, prijatý na výpomoc: v-é sily;

výpon -u m. tel. stoj, pri kt. váha tela spočíva na prstoch napnutých nôh

výpoveď -e ž.

1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
doručiť v.

□ robiť v. vypovedať²;

výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

výprask -u m. expr. bitka (význ. 3), výplata: dostať (zaslúžený) v.;

výprava -y -rav ž.

1. kolektívna cesta s istým zameraním; jej členovia, expedícia: horolezecká, polárna v., vojenská, trestná v.;
táborisko v-y

2. výtvar. znázornenie prostredia pri realizovaní (dram.) diela; súbor dekorácií k nemu: scénická v., filmová v.

výpravca -u mn. -ovia m. kto vypravuje vlaky;

výpravcovský príd.

výpravka -y -viek ž. návestná pomôcka výpravcu

výpravkyňa -e -kýň ž.;

výpravne¹ prísl.;

výpravne² prísl.;

výpravnosť¹ -i ž.

výpravnosť² -i ž.

výpravný¹ príd. odb. epický: v-á báseň, próza;

výpravný² príd. kt. má bohatú výpravu (význ. 2): v. film;

výpredaj -a m. dopredaj zlacnených výrobkov (po sezóne): jesenný v. obuvi

výpust -u m. odb. otvor upravený na vypúšťanie (obsahu niečoho): v. vysokej pece, v. kanála, rybníka

výr -a mn. N a A -y m. veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši, zool. Bubo

výrastok -tku m. neživ. vyrastený nepravidelný útvar (organizmu): v-y na koži, na chrbtici;

výrastok -tka mn. -ovia m. živ. obyč. pejor. dospievajúci chlapec: dvanásťročný v., bezočiví v-ia

výraz -u m.

1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: v. obdivu, úcty;
umelecký, herecký v.

2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duš.) stavu: starecký v., v. strachu, radosti na tvári

3. vyjadrovací (jazykový) prostriedok: správny, výstižný v., odborný v., používať vulgárne v-y;
matematický v. mat. úkon vyjadrený symbolmi

□ dať niečomu v. vyjadriť;

výrazne prísl.: v. sa prejaviť, odlišovať;

výraznosť -i ž.

výrazný príd.

1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: v-é črty tváre, v-é gesto, v. charakter

2. zreteľný, badateľný, jasný: v-á chuť;
v. úspech, rozdiel markantný;

výrazovo, výrazove prísl.: v. bohatý prejav;

výrazovosť -i ž.

výrazový príd.: v. prostriedok;

výrečne prísl.;

výrečnosť -i ž.

výrečný príd.

1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač

2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok;

výrez -u m.

1. vyrezaný otvor: (štvorcový) v. v doske

2. čo vzniklo rezaním, vyrezaná, vyňatá časť niečoho: v. fotografie;

výrezový príd.

výroba -y ž.

1. vyrábanie (význ. 1): strojová, pásová, sériová v., pridružená v.;
v. ocele, v. nábytku, v. kníh, urýchliť, zastaviť v-u

2. odvetvie zamerané na vyrábanie produktov: priemyselná, poľnohospodárska v., živočíšna v., chemická v., ľudová umelecká v.;
objem v-y

3. súhrn výrobkov (podniku, istej oblasti) za istý čas, produkcia: hrubá v., celková ročná v., zvýšiť v-u;

výrobca -u mn. -ovia m. kto vyrába: súkromní, remeselní v-ia;
(monopolný) v. svietidiel;

výrobkyňa -e -kýň ž.

výrobňa -e ž. výr. závod, dielňa ap.: v. panelov, polotovarov

výrobne prísl.: v. zabezpečený

výrobno-hospodársky príd. výrobný a hospodársky

výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie

výrobný príd.: v. postup, proces, cyklus, v-é náklady;
v-é nástroje;
v-á porada;
ekon.: v-é prostriedky prac. predmety a prac. prostriedky potrebné pri výrobe;
v-á kapacita;
v-á organizácia, v-é odvetvie;
v-é družstvo;
v-á cena, v-é číslo;

výrobok -bku m. vyrobená vec, látka ap., produkt: priemyselný v., poľnohospodársky, hutnícky v., mliečne v-y, luxusný v., expedovať v-y

výročie -ia s. deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: (prvé) v. svadby;
oslavovať v. vzniku republiky, vyhlásenia zvrchovanosti;
v. Slovenského národného povstania;
pripomenúť si sté v. narodenia umelca;

výročitý príd. arch. výročný (význ. 1, 2): v-é sviatky

výročný príd.

1. k výročie: v. deň

2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky

výrok -u m.

1. vyjadrenie myšlienky, názoru slovami: historický v., opakovať v-y iných;
známy, okrídlený v. sentencia

2. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: súdny v., vyniesť v.;