Význam slova "ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výrokový príd.

výron -u m. vytekanie (význ. 1, 2), výtok: v. krvi (do mozgu), mať v. (v členku);
v. miazgy, lávy

výrub -u m. vyrúbanie, vyrubovanie: nepovolený v. stromov, plán v-u;

výrubový príd.

výš -e ž. meteor. tlaková v. oblasť vyššieho tlaku vzduchu

výsada -y -sad ž.

1. právne podopretá výhoda: hospodárske v-y, diplomatická, colná v.;
feudálne, mestské v-y privilégiá

2. akákoľvek výhoda, nárok, právo: vzdelanie nemôže byť iba výsadou bohatých, zrieknuť sa v-d;

výsadba -y -dieb ž. sadenie (význ. 1, 2), vysádzanie: v. zemiakov, ovocných stromčekov;
v. lesa;

výsadbový príd.

výsadkár -a m. príslušník výsadkového vojska; parašutista;

výsadkársky príd.: v. výcvik

výsadkový príd.: v-é vojsko, v. oddiel

výsadne prísl.;

výsadnosť -i ž.

výsadný príd.: v-é právo;

výsadok -dku m. vysadená voj. jednotka: tankový v.;

výsek -u m.

1. sekanie (význ. 1 – 3), vysekávanie (význ. 1, 3, 4): v. mäsa, v. porastu

2. výsledok tejto činnosti; vyseknutá časť: čistiny a v-y v hore;
geom. kruhový v. časť kruhu ohraničená dvoma polomermi

3. kniž. vymedzená časť, úsek: v. zo života;

výsekový príd. k 1, 2: v-é mäso

výsev -u m. vysievanie, vysiatie, sejba: v. kukurice;

výsevový, výsevný príd.

výšina -y -šin ž. kniž.

1. vyvýšené, vysoké miesto v teréne, kopec, vrch: na v-ách sa belie sneh

2. oblasť vysoko nad obzorom, obloha: lietadlo sa vznieslo do v-n

výšivka -y -viek ž. ručná al. strojová práca utvorená zoraďovaním stehov: ľudové v-y;

výšivkárka -y -rok ž. odborníčka vo výšivkárstve;

výšivkársky príd.: v-e družstvo

výšivkárstvo -a s. ľud. umel. výr. výšiviek;

výšivkový príd.

výška -y -šok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u;
geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m;
lietadlo naberá v-u;
šport. skok do v-y;
posunúť latku na v-u 230 cm;
vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

● byť na v-e mať vys. úroveň;

výškar -a m. pretekár v skoku do výšky;

výškarka -y -riek ž.;

výškarský príd.: v. sektor priestor na štadióne, kde sa skáče do výšky

výskať -a nedok. vydávať prenikavé vys. výkriky: v. od radosti, deti v-jú

výskok -u m. skok smerom hore, vyskočenie: prechod zo stoja do v-u

výškomer -a/-u L -e mn. -y m. palubný prístroj na meranie výšky lietadla (počas letu)

výskot -u m. výskanie: radostný v.

výškovo prísl.: v. rovnaký

výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let;
v-á budova stavaná do veľkej výšky;

výskum -u m.

1. organizované skúmanie, bádanie (na zákl. ved. metód): základný, laboratórny, botanický v.;
v. verejnej mienky prieskum

2. hovor. výskumné inštitúcie: pracovať vo v-e

3. hovor. výskumná cesta: ísť na v., byť na v-e

□ robiť v. skúmať;

výskumníčka -y -čok ž.;

výskumnícky príd.;

výskumníctvo -a s. sústavná výskumná činnosť

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výskumný príd.: v. ústav, v-é metódy, v-á úloha

výskyt -u m. vyskytnutie sa, vyskytovanie sa: hromadný v. škodcov, v. nerastov, miesto v-u;

výskytový príd.

výsledkový príd.: v-á tabuľa, listina

výsledný príd. kt. vyplýva z niečoho ako výsledok, konečný: v-á hodnota, známka, v. produkt

výsledok -dku m. čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo: pozitívne v-y, v. spoločnej práce, v-y pozorovania, v. (futbalového) zápasu;

výslnie -ia s. slnečné miesto, úslnie: domy na v-í;

výslovne

I. prísl.: v. zakázať niečo

II. čast. podčiarkuje platnosť výrazu: to sa muselo stať v. tebe

výslovnosť -i ž. spôsob vyslovovania hlások, slov ap., artikulácia: spisovná, chybná v., v. cudzích mien, pravidlá v-i;

výslovnostný príd.

výslovný príd. jasne, jednoznačne vyjadrený: v. príkaz, to je jeho v-é želanie;

výsluch -u m. súdny al. iný úr. úkon, pri kt. sa otázkami zisťujú isté skutočnosti: v. svedkov, podrobiť niekoho v-u

výsluha -y ž. práv. čas strávený v prac. al. služobnom pomere: dôchodok za v-u rokov;

výsluhový príd.: v. dôchodok

výslužba -y ž. dôchodok (význ. 3), penzia: odísť do v-y;
generál, profesor vo v-e

výslužka -y -žiek ž. jedlo zabalené ako dar z hostiny ap.: v. zo svadby, zo zakáľačky

výsmech -u m. vysmiatie, vysmievanie: z jeho slov cítiť v.;

výsmešne prísl.;

výsmešnosť -i ž.

výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;

výsosť -i ž. titul, oslovenie panovníka al. príslušníka vys. šľachty: vaša v., jeho, jej v. (v oficiálnom písomnom, obyč. dipl. styku Vaša V., Jeho V.)

výsostne prísl.

výsostný príd. zvrchovaný (význ. 1), suverénny: v-é právo;
v-é územie;

výstava -y -tav ž. vystavenie (význ. 1), vystavovanie predmetov; vystavené predmety: svetová v., poľnohospodárska v., v. obrazov, usporiadať v-u;
prejsť, vidieť celú v-u;

výstavba -y -vieb ž.

1. stavanie (význ. 1), budovanie, stavba: bytová v., v. sídlisk;
most je vo v-e stavia sa

2. usporiadanie niečoho, stavba, štruktúra: v. textu;

výstavbový príd.: v-é prvky

výstavisko -a -vísk s. miesto, kde sa usporadúva výstava; výstavná plocha: v. Agrokomplexu

výstavka -y -viek ž. zdrob.: školská v., v. detských kresieb

výstavne prísl.;

výstavníctvo -a s. organizovanie a usporadúvanie výstav: priemyselné, umelecké v.

výstavnosť -i ž.

výstavný¹ príd.: v. areál, v-á miestnosť;
v. exemplár ukážkový;

výstavný² príd. stavebne pozoruhodný; pekne vystavaný: v-á budova;

výstelka -y -liek ž. anat. epitel;

výstelkový príd.

výstižne prísl.: v. charakterizovať;

výstižnosť -i ž.

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

výstraha -y -rah ž. varovanie (význ. 1): vážna v., svetelná v.;
pokarhanie s v-ou;
na v-u ostatným

□ dávať v-u vystríhať;

výstražne prísl.

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

výstredne prísl.: v. sa obliekať;

výstrednosť -i ž.

výstredný príd.

1. odchyľujúci sa od priemeru, nápadný; extravagantný: v. vkus;
v. človek

2. odb. excentrický (význ. 1): v. čap;

výstrel -u m. vystrelenie (význ. 1, 2); zvuk vznikajúci pri tom: ohlušujúci v., zaznel v. z pušky

výstrelok -lku m. niečo prepiate, zveličené, výstrednosť: módny v.;
v-y mladosti

výstrih -u m. pri krku vystrihnuté miesto na (žen.) šatách: špicatý, hlboký v., pulóver s v-om

výstrižkový príd.: v. archív

výstrižok -žku m. niečo vystrihnuté (obyč. z novín): v-y z časopisov, lepiť v-y;

výstroj -a m. súhrn predmetov na vykonávanie istej (špeciálnej) činnosti; vystrojenie: horolezecký, poľovnícky, vojenský v.;
v. lietadla

výstuha -y -tuh ž. vložka vystužujúca niečo: (kosticová) v. goliera

výstup -u m.

1. vystúpenie (význ. 1, 2), vystupovanie: horolezecký v., v. na Kriváň, op. zostup;
umožniť v. (z autobusu)

2. miesto, kade sa vystupuje, kade niečo vystupuje: v. je vzadu východ;
odb. v. počítača miesto presunu informácií, op. vstup

3. vystúpenie pred verejnosťou: umelecký, sólový v.

4. časť div. dejstva, scéna: prvý, druhý v.

5. hádka, zvada, scéna: domáci v., robiť v-y

6. výsledok nejakého procesu (výrobného, výskumného ap.), op. vstup

výstupište -a -píšť, výstupisko -a -písk s. miesto, kde sa vystupuje (z hromadného dopr. prostriedku)

výstupný príd. určený na výstup: v. otvor, v-á stanica;
v-á kontrola (výrobkov) pri výstupe z výr. procesu, op. vstupná

výstupok -pku m. vystupujúca časť: v. skaly výčnelok;
murovaný v. steny

výstuž -e ž. konštrukcia, zložka vystužujúca niečo: banská v.;
oceľová v. betónu armatúra;

výstužový príd.

výsuvný príd. kt. sa dá vysúvať: v-á polica;
v-á podpera

výsyp -u m. drobné vyrážky na pokožke (ako sprievodný jav choroby): detský v.

výťah² -u m. zhustený (krátky) obsah, výpisok ap.: v. z článku, z referátu;
klavírny v. (orchestrálnej skladby) úprava pre klavír

výťah¹ -u m. mechanizmus na (vertikálnu) dopravu: osobný, nákladný v.;
banský v.;
sedačkový v.;

výťahár -a m.

1. kto vyrába výťahy

2. kto sa stará o údržbu a opravu výťahov;

výťahárka -y -rok ž.;

výťahársky príd.

výťahový príd.: v-á šachta

výťažnosť -i ž. odb. schopnosť poskytovať výťažok: les. v. dreva objem vyťaženého dreva

výťažok -žku m.

1. látka získaná vylúhovaním, extrakt: rastlinný v.

2. zisk (význ. 2), výnos: čistý v. hospodárenia

výter -u m.

1. vytretie (význ. 3, 4), vytieranie: v. hrdla;
v. rýb

2. vzorka takto získaná: dať v. pod mikroskop

výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie

výtlačok -čku m. (vytlačený) exemplár knihy, časopisu ap.: kontrolovať prvé v-y

výtlak -u m. množstvo vody vytlačené ponoreným telesom: v. lode

výtlk -u m. jama na ceste spôsobená dopr. prostriedkami a vplyvmi počasia

výtok -u m.

1. vytekanie (význ. 1): v. vody, močovky

2. sekrét, výlučok: hnisavý v.;

výtokový príd.: v. ventil

výtrus -u obyč. mn. m. bot. drobný rozmnožovací útvar nekvitnúcich rastlín;

výtrusný príd.: v-é rastliny kt. sa rozmnožujú výtrusmi

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;