Význam slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã no" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

áno čast.

1. vyj. súhlas, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, hej: prídeš? – á.

2. vyj. hodnotiaci (kladný) postoj k vete, k výrazu, pravdaže: á., to bude najrozumnejšie;
ty si to zavinil, á. ty! ale á., prečo nie! ach á., príď!

3. hovor. expr. zdôrazňuje výzvu, žiadosť, prosbu: tak otvor už, á.! nechaj ma, á.?

● → ako á., ako nie

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

hlučno, hlučne prísl. i vetná prísl.: h. sa správať;
je tu h.;

jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

kasíno -a s.

1. podnik na spoloč. hry, schôdzky ap. uzavretej spoločnosti: dôstojnícke k.

2. herňa na hranie hazardných hier

krušno prísl. i vetná prísl.: k. doliehať;
je mu k. (na duši);

lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť;
l. striehnuť;

léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

maraskíno -a s. likér z plodov stredomorskej divej višne

mesačno vetná prísl. k 1: je m.;

možno

I. vetná prísl. s neurč., v min. a bud. so sponou bolo m., bude m. vyj. možnosť uskutočniť pripojený dej, je možné, dá sa: (nebolo) m. o tom hovoriť;
m. povedať, že ...

II. čast. i možnože pravdepodobne, asi, azda, hádam, môžbyť: m. už odišiel;
prídeš? m.

mračno¹ -a -čien s.

1. (veľký) tmavý oblak, mrak, chmára: búrkové, ťažké, olovené m.;
prietrž m-n;
m-á sa zbierajú i pren. hrozí niečo zlé;
je pod m-om zamračené

2. čo pripomína mračno, oblak: m. komárov roj;
m. prachu

● z toho m-a nebude dážď neuskutoční sa to (obyč. niečo zlé)

mračno², mračne prísl. i vetná prísl. k 1: je m.;
m. sa tváriť

nalačno prísl. na lačný žalúdok (obyč. pred raňajkami): vypiť liek n.

nekonečno -a s. priestor al. čas bez ohraničenia: dívať sa, šíriť sa do n-a;
mat. premenná veličina rastúca bez obmedzenia

nevoľne, nevoľno prísl. (o pocite) nepríjemne, zle: cíti sa medzi nimi n.;

nevoľno vetná prísl.: je mu n. cíti nevoľnosť, prišlo mu zle;

no

I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí;
skromné, no dobré jedlo;
usiluje sa, no (jednako) nestačí

II. čast.

1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš;
chceš? – no, čo ja viem;
no, pochlapil si sa;
i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať;
i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

● expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia;
no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie;
že len no, až no veľmi (dobre)

III. cit.

1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

nočná ž. pracovná zmena, služba v noci: ísť na n-ú, mať n-ú;

nočníček -čka m. zdrob.

nočník -a m. nádoba na teles. potrebu: posadiť dieťa na n.;

nočný príd.: n. čas, n-é ticho;
n. strážnik strážiaci v noci;
n. hmyz;
n-á lampa;
n-á košeľa;
n. podnik otvorený do neskorej noci;

noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nožíček -čka m. zdrob.;

nožička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. jedna časť páru (párkov, klobások);

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

nožisko¹ -a -žísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

nožisko² -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.

nožnice -níc ž. pomn. (ručný) nástroj na strihanie pozostávajúci z dvoch ostrí: krajčírske, hydraulické n., strihať n-mi

● otvárajú sa n. (v cene ap.) zväčšujú sa rozdiely;

nožničky -čiek ž. pomn. zdrob.: manikúrové n.

nožnicový príd.;

nožný príd. k 1: n. sval;
n-á brzda ovládaná nohou;

oblačno vetná prísl. k 1: je o.;

pianíno [-an-] -a -nín s. menší klavír so zvislo uloženými strunami

plánočka -y -čiek ž. zdrob.

polstránočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

poltopánočka -y -čiek ž. zdrob.

pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať;
p. sa hlásiť k svojmu rodu

ráno

I. -a rán s. časť dňa od úsvitu do predpoludnia: krásne letné r.;
od r-a prší celý deň;
dobré r.! pozdrav;
od rána do večera celý deň;
od večera do r-a celú noc

● r. je múdrejšie ako večer;

rúno -a s. ovčia vlna s kožou

rušno vetná prísl.: na ulici je r.;

rušno, rušne prísl.: nový deň sa začal r.;

sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

slnečno vetná prísl.: dnes je s.;

stránočka -y -čiek ž. zdrob. expr. k 3;

topánočka -y -čiek ž. zdrob.

únožmo prísl. tel. s unožením: met ú.

včasráno prísl. zavčasu ráno: v. odišiel

víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e;
omšové v. používané pri omši

● → naliať si čistého v-a;
→ vodu káže, v. pije;

voľno

I. vetná prísl.

1. a) je v. (voľné) miesto: v hľadisku je ešte v. b) voľná cesta, možnosť prejsť: semafor ukazuje v.;
vlak má v.

2. voľno! výzva vstúpiť (po zaklopaní), ďalej, vstúpte!

II. voľno -a s. voľný čas: služobné, náhradné v., chvíle v-a, mať v.

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
človeku je ž.