Význam slova "zvo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 53 výsledkov (1 strana)
-
zvod -u m.
1. zvedenie, zvádzanie, odvádzanie niečoho zhora dolu al. na iné miesto: premyslieť z. vody zo strechy
2. prostriedok na takéto zvedenie: dažďový, anténový z., z. elektrického prúdu
3. obyč. mn. zvádzanie (význ. 5): podľahnúť, vzdorovať z-om
4. obyč. mn. prostriedok na zvádzanie, lákadlo: z-y veľkomesta;
-
zvodca -u mn. -ovia m. kto niekoho zvádza, zviedol (význ. 5, 6): z. mladých dievčat, z. mládeže;
-
zvodcovský príd.
-
zvodidlo -a -diel s. konštrukcia, kt. zamedzuje vozidlám vyjsť z vymedzeného dopravného pása: oceľové z.
-
zvodkyňa -e -kýň ž.;
-
zvodnatieť -ie -ejú dok. stať sa vodnatým: víno z-lo
-
zvodne prísl.: z. pozerať;
-
zvodnica -e -níc ž. žliabok, priekopa na odvádzanie vody, rigol
-
zvodnosť -i ž.
-
zvodný príd. kt. zvádza (význ. 5, 6), príťažlivý, vábivý: z-é pery, reči, z-á krása, z. pohľad;
-
zvodový príd. k 1, 2: z. kanál, z-á rúra;
-
zvoľa -e ž. bezohľadné konanie, svojvôľa; násilie: ľudská, fašistická z.
-
zvolací príd. gram.: z-ia veta kt. vyj. silnú citovú reakciu podávateľa
-
zvoľakadiaľ zám. vymedz. príslov. odkiaľsi, odniekiaľ: z. zaznela hudba
-
zvolať dok.
1. prenikavo vysloviť obyč. v citovom rozpoložení; skríknuť, zakričať, vykríknuť: prekvapene z-l: o ničom neviem!
2. zavolať na niekoho (význ. 3): z. na brata
3. zavolaním zhromaždiť: z. rodinu na oslavu
4. zorganizovať uskutočnenie rokovania, konferencie ap.; pozvať na túto akciu: z. zasadnutie miestnej samosprávy;
z. členov lektorského zboru; -
zvolávací príd. určený na zvolávanie (význ. 1): z. lístok
-
nedok. zvolávať -a
1. k zvolať (význ. 3, 4)
2. privolávať (niečo zlé): z. hromy-blesky na celú rodinu
-
zvolávateľ -a mn. -ia m. kto bol poverený zvolať schôdzku, zasadnutie ap.;
-
zvolávateľka -y -liek ž.
-
zvolebnievať sa -a nedok. neos. publ. schyľovať sa k voľbám
-
1. vybrať si z viacerých možností: z. (si) správnu cestu, z. si povolanie;
z. (si) priamku2. iba zvoliť uskutočniť voľbu, voľby: z-li ho za poslanca parlamentu, z. prezidenta, z. nový výbor
-
zvoľna prísl.
1. malou rýchlosťou, pozvoľna, pomaly: z. sa vzďaľovať, kráčať
2. pozvoľna (význ. 2), postupne, mierne: cesta z. stúpa, klesá
-
zvoľniť dok. zmenšiť rýchlosť, spomaliť: z. tempo, krok, chod motora;
-
nedok. zvoľňovať
// zvoľniť sa stať sa pomalším, pomalým, spomaliť sa: krok sa z-l;
-
nedok. zvoľňovať sa
-
zvon -a m.
1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y;
hlas, hlahol z-a;
z-y vyzváňajú2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om;
potápačský z.;
gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku;
sukňa do z-a šikmo strihaná● hlas ako z. silný, zvučný;
srdce ako z. zdravé;
srdce mu bije ako z. prudko; -
zvonár -a m.
1. kto vyrába zvony
2. kto má na starosti zvonenie (na kostolných zvonoch);
-
zvonárik -a mn. -ovia m. zdrob.
-
zvonárka -y -rok ž.;
-
zvonársky príd.: z. majster;
-
zvonárstvo -a s. zvonárske remeslo;
-
zvonček -a m.
1. zdrob. k zvon(ec)
2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;
-
zvončekovitý príd. kt. má podobu zvončeka: z. kvet
-
zvončekový príd.
-
zvoncovito prísl.
-
zvoncovitý príd. kt. má podobu zvonca: z-é kvety, okvetie;
archeol. kultúra z-ých pohárov; -
zvoncový príd.;
-
zvonec -nca m.
1. zdrob. k zvon
2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.
3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;
-
zvonica -e -níc ž. vežovitá stavba, v kt. sú zavesené zvony: obecná, drevená z.;
-
zvonička -y -čiek ž. zdrob.
-
opak. zvonievať -a
-
zvoniť nedok.
1. (o zvone, zvonci, zvončeku ap.) vydávať zvonivý zvuk, vyzváňať; cengať: kostolné zvony z-ia;
telefón, zvonček pri dverách z-í2. spôsobovať, aby zvon(ec), zvonček vydával zvuk, vyzváňať; cengať: ovce z-ia zvoncami;
z. pri bráne3. rozozvučaním zvon(c)a, zvončeka signalizovať: z. poludnie, z. na obed, na prestávku, z. na poplach;
umieračik z-í;
neos. z-í (v škole) je začiatok, koniec vyučovacej hodiny4. (o kovovom, sklenom predmete) vydávať zvonivý zvuk, cengať, štrngať: mince, poháre z-ia
5. spôsobovať zvonivý zvuk: z. príborom
6. (o hlase, smiechu ap.) zvonivo, zvučne znieť, zvučať: hlas jej príjemne z-l;
neos. z-í mu v uchu; -
zvonivo prísl.: z. sa smiať
-
zvonivý príd.
1. kt. znie čisto, jasne, zvučne, jasný, zvučný: z. hlas, smiech, zvuk
-
zvonka, zvonku prísl.
1. smerom z vonkajšieho priestoru, op. z(v)nútra: z. sa ozýva smiech
2. z priestoru, z územia, kt. je mimo dačoho, op. z(v)nútra: zasahovanie, pomoc z.;
nebezpečenstvo, vplyvy z.3. z vonkajšej strany, na povrchu, op. z(v)nútra: vybieliť dom z., zaklopať na okno z.
-
zvonkať nedok. expr. zvoniť (význ. 2, 4, 5): ovce z-li zvoncami;
z-nie spiežovcov -
zvonohra, zvonkohra -y -hier ž. krátka melódia zahratá na zvon(ček)och; súbor zvon(ček)ov na zahratie takejto melódie
-
zvonovec -vca m. huba majúca zvoncovito klenutý klobúk, bot. Entoloma: z. veľký (olovový) prudko jedovatý druh tejto huby
-
zvonovito prísl.
-
zvonovitý príd. kt. má podobu zvona: z. záhyb;
-
zvonový príd.
1. k zvon: z. povraz;
z-é šaty -
zvoz -u m. zvozenie, zvážanie (význ. 1, 2): z. úrody, sena, dreva
-
zvoziť dok.
1. zviezť (význ. 1, 2): z. obilie, guľatinu
2. hovor. expr. vyhrešiť, skritizovať: učiteľ z-l žiaka;
kritika z-la predstavenie