Synonymá slova "zvo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 87 výsledkov (1 strana)

  • lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomestavábničkavnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlozvod: zvody mesta ma nelákajúzried. vábnik: ženský vábniknávnadanástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahyexpr. udicazried. zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné) • lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomestavábidlo: odolávať vábidlámvnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcichpokušenie: premôcť pokušenievábnička (Gráf)zried.: vábnik (Figuli)zvodidlo (Kukučín)poet. váb (Hviezdoslav)


    zvodca kto niekoho zvádza al. zviedol (na niečo zlé, nedovolené): zvodca mladých žienzvádzač: politickí zvádzači národazvodník: nehanebný zvodník ju oklamalzastar. zvoditeľ (Timrava)pokušiteľpodkušiteľ: prefíkaný pokušiteľ


    zvodidlo p. lákadlo, zvod


    zvoditeľ p. zvodca


    zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavývábivývábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmevzvádzajúcilákajúcivábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstavamámivýpútavýpríťažlivýatraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správaniezaujímavýsugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinokšarmantnýpôvabnýľúbeznýočarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľadpeknýkrásnyžiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosťkoketný (o žene): má koketnú priateľkuzastar.: zvodivýzvodlivý (Hviezdoslav)podmanivýpodmaňujúcipôsobivýefektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby


    zvodkyňa žena, ktorá niekoho zvádza al. zviedla (na niečo zlé, nedovolené a pod.): zvodkyňa mladých chlapcovpokušiteľkazried. zvodnica (Chrobák)expr. siréna (Jégé)


    priekopa umelá priehlbeň pozdĺžneho tvaru • hrádzazásek: vykopať hlbokú priekopu, hrádzu, hlboký zásekstruha (menšie umelé vodné koryto): zavodňovacia struhajarok (priekopa pri ceste): jarok sa naplnil vodouzvodnicarigolžliabok (priekopa na odvádzanie vody) • nár.: garádhrobľaškarpa: spadnúť do garáda, do hroble, do škarpyzákop (priekopa chrániaca vojakov v boji): opevnený zákopvoj. okop (samostatná priekopa v teréne): pripraviť okop na streľbu


    zvodnica 1. p. priekopa 2. p. zvodkyňa


    zvodník p. zvodca


    neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavývábivýpútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávačpríťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá ženačarovnýočarujúcifascinujúcikniž.: okúzľujúcikúzelnýpren.: magickýhypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické očiomamujúciomamnýopojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňaoslňujúcioslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene)zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava


    príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavýlákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponukavábivývábny: vábivá, vábna vôňa, hudbapekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná ženašarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný mužatraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjavsugestívnypodmanivýpodmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlasmámivýzvodný: mámivý, zvodný úsmevdémonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osobapren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníkapren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická ženapren. uhrančivý: uhrančivý úsmevsexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci

    p. aj pekný


    vábivý ktorý vábi, láka, priťahuje, zvádza • vábnylákavý: vábivé, vábne zvuky; vábne, lákavé predstavy, úsmevyzvodný: zvodné rečipríťažlivý: príťažlivé dievčamámivý: mámivá krásapútavý (vzbudzujúci záujem): pútavá knihapodmaňujúcipôsobivýsugestívny: podmaňujúca milota; pôsobivý, sugestívny hlasvnadný: vnadné biele líčka (Vajanský)atraktívny: atraktívny tovarkoketný (usilujúci sa vzbudiť pozornosť opačného pohlavia): koketné správaniezried. vnadivý


    svojvôľa bezohľadné, zlovoľné uplatňovanie vlastnej vôle: akt brutálnej svojvôlesvojvoľnosť: urobiť niečo zo svojvoľnostizvoľa: ľudská zvoľasamovôľa: panská samovôľakniž. zlovôľa: koristnícka zlovôľa


    zvoľa p. svojvôľa


    odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho al. smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta al. smeru • odkadesiodkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severuodniekiaľodniekadiaľodniekadeoddakadeoddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostaťskadesiskadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dedinyzdakadezdakadiaľzniekadezniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznámodvoľakadeodvoľakadiaľzvoľakadezvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba


    zvoľakade, zvoľakadiaľ p. odkiaľsi


    výkrik vydanie prenikavého, silného hlasu: bolestný výkrik, výkriky zo snazvolanie: ozvalo sa radostné zvolanie


    zvolanie p. výkrik


    pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbupovolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadkuzvolaťzozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odbojapopozývaťpozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinuprizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňahovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásilizastar. invitovať (J. Chalupka)predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd


    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

    2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných


    súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlasdovolenie: požiadať o dovoleniepovolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenieschválenie: čakať na schválenieodobreniekniž. placetkniž. zastar. zvolenie

    2. p. zhoda 1


    zvolenie p. súhlas 1


    postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

    2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

    3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

    4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

    5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    vybrať 1. vyhľadať z väčšieho množstva a rozhodnúť sa za to • vyvoliťvyvoliť sizvoliťzvoliť si: vybrať (si), zvoliť (si) vhodné topánkyvyhliadnuťvyhliadnuť sizried.: vyzrieťvyzrieť si (vybrať si pohľadom): vyhliadnuť (si) niekoho za partnerapovyberať (postupne): povyberali najlepšie kusy

    2. dať odniekiaľ von • vyňať: vybrať, vyňať list zo zásuvkyvytiahnuť (obyč. ťahaním vybrať): vytiahol z vrecka drobné; vytiahnuť z fľaše zátkuexpr. vysnovať: vysnovať z tela vnútornostivyloviť (vybrať z vody, z tekutiny): vyloviť bezduché telo; vyloviť muchu z polievkyvykopať (vybrať kopaním): vykopať zemiakyvybaliťhovor. vypakovať (vybrať z obalu): vybaliť si z vrecúška desiatuvyzdvihnúť (vybrať niečo uložené, deponované): vyzdvihnúť batožinuvyoperovaťvyrezať (chirurgicky vybrať): vyoperovať z tela úlomok; vyrezať slepé črevovysadiťzastar. vystaviť: vysadiť, vystaviť dvere z pántovpovyberaťpovyťahovaťpovybaľovať (postupne)

    3. vziať od jednotlivcov (obyč. peniaze) • zinkasovaťvyinkasovať: vybrať, zinkasovať za plyn, elektrinupovyberať (postupne): povyberali od kolegov na kyticu

    4. p. vziať 1, 3


    zvoliť, zvoliť si 1. p. vybrať 1 2. iba zvoliť p. pristať 1, porov. súhlasiť


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    zvoľna 1. p. voľne 1, 4 2. p. pomaly 1, 2 3. p. zľahka 1


    spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilozvoľniťstíšiťzmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilopribrzdiťzbrzdiťhovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovaťzdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu senazabrzdiťhovor.: zahamovaťzhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečohozried. zhatiťutlmiťstlmiťzoslabiť (rýchlosť, tempo)


    zvoľniť p. spomaliť


    stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmilpritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmilpritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

    2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sautíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšiloslabnúťzoslabnúťochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabolupokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojilzvoľniť saspomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

    p. aj stíchnuť 1


    zvoľniť sa p. stíšiť sa 2


    povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajnýmäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkkázhovievavýkniž. benevolentnýzried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičiaústupčivýústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahupejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina


    zvoľný p. povoľný


    guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holbazvon

    2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2


    zvon 1. kovový, obyč. bronzový nástroj v tvare obráteného kalicha, ktorý vydáva zvuk pri nárazoch kovového srdca na jeho steny: kostolné zvony, udrieť na zvonumieráčik (menší, obyč. kostolný zvon oznamujúci smrť niekoho): zvoní mu umieráčik

    2. p. guľa 1


    zvonár výrobca zvonov • zvonolejár


    zvonček p. zvonec 2


    zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonecspiežspiežovechrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcovliatovec: ovce zvonia liatovcami

    2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvončekcengáč: zatlačiť cengáč


    cengot zvonivý zvuk • cvengotcengcveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárovcingotbrinkotbrink: cingot, brinkot riaduzvoneniecilingotštrngotštrng


    zvonenie p. cengot


    cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

    p. aj štrngať


    rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngaťštrngotaťštrkaťštrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadomexpr.: brinčaťbrinkaťbrnkaťbrnčaťbrnkotaťdrnkaťdrnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetracvendžaťcvengaťcvengotať: mince cvendžiazvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili


    štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohamirinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčaloexpr.: brinkaťbrinčaťbrnkaťbrnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajúcvendžaťcvengotaťcengaťzried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincamizvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o taniernár. strundžať (Figuli)expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi


    zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

    2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

    3. p. zvučať


    zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko


    zvonivý ktorý svojím jasným tónom pripomína zvuk zvončeka • cengavýcengotavý: ozýval sa zvonivý, cengavý, cengotavý zvuk pohárovzunivýzvučnýjasný: zvonivý, zunivý dievčenský hlások; zvučný, jasný hlasklingavýklinkavý: klingavé spiežovcecinkavýcilingavý: ukladal cinkavé peniazeštrngavýštrngotavý: štrngotavé podkovičkystriebornýstriebristý (zvukom pripomínajúci striebro): strieborný smiechpoet.: striebrozvučnýstriebrozvukýkniž. hlaholivý: hlaholivá pieseňzried.: cvendžavýcvendživýcvengavýnár. cingavý: cvendžavé, cingavé dukátykniž. zvonnýzried. zvonovitý (Hurban)


    zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelýzvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlassýtyplný: ozvali sa sýte, plné tónysonórny: sonórny hlas, bashlasitýhlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spevjasnýostrýpren. kovový: jasný, kovový smiech

    2. príjemne znejúci • ľubozvučnýlahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč


    navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

    2. p. von 1


    zvonka smerom z vonkajšieho priestoru, z priestoru, ktorý je mimo dačoho; z vonkajšej strany (op. zvnútra, znútra) • zvonku: zvonka, zvonku prenikal pouličný ruch; škatuľu zvonka, zvonku oblepil obrázkamihovor.: odvonkaodvonku: dakto odvonka, odvonku zabúchal na obloknavonok: navonok, zvonka sa auto zdá v poriadkunár.: zvonkázvonky


    zvonkať p. zvoniť 1, 2, cengať


    zvonku, zvonky p. zvonka, navonok 1


    zvonný p. zvonivý


    zvonolejár p. zvonár


    zvonovitý p. zvonivý


    oblednúť stať sa bledým (najmä o tvári) • zblednúť: oblednúť, zblednúť od strachu, od závistiskriedovatieť (zblednúť ako krieda) • zried. zvoskovatieť (zblednúť ako vosk); (Chudoba)obelieť: od hrôzy celý obelelvyblednúťvyšedivieť (najmä pôsobením slnka, vekom): prestieradlo časom vybledlo, vyšedivelo; farba vybledla; spomienky po čase vybledlizosivieťosivieť (o tvári, pokožke): od strachu celý zosivelnár. vyplavieť (Kukučín)


    zvoskovatieť p. oblednúť


    zvoz dopravovanie zhora nadol al. sústreďovanie na jedno miesto vozením • zvážanie: zvoz, zvážanie dreva, obilia, papierazvážka: zvážka guľatiny, senahovor. zvážačka


    žatva 1. práce spojené so žatím obilia • zber: začal sa čas žatvy, zberu (obilia)zvoz: zvoz úrodykosba (kosenie obyč. sena, mládze)

    2. kniž. dobrý výsledok činnosti • úrodaziskkniž. zastar. žeň: básnická žatva, žeň; úroda bola tohto roku bohatá


    skritizovať kriticky zhodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky) • pokritizovať (trocha skritizovať): posedeli, pokritizovali pomeryhovor. expr.: zrezaťzosekaťzrýpať (veľmi skritizovať): skritizovať, zrezať nový filmodsúdiť (ostro odmietnuť): jeho postup všetci odsúdilihovor. expr.: zvoziťznosiťskresaťskosiť (veľmi, až neľútostne): autora v tlači zvozili, znosili pod čiernu zem


    vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)


    zviezť 1. vozením sústrediť na jedno miesto al. dopraviť zhora dolu: zviezť seno; zviezť vývraty z kopcazvoziťpozvážať (zviezť všetko, obyč. postupne): zvozili, pozvážali úrodu do stodolypozberaťzobraťvziať: tohto roku bolo treba pozberať, zobrať, vziať obilie z poľa veľmi zavčasuodviezťpoodvážaťzaviezť (vezením dopraviť niekde): slamu odviezli, poodvážali poza dom; vrecia sme už nestihli zaviezť do komory

    2. vziať niekoho, niečo na dopravný prostriedok • odviezť: zviezť, odviezť niekoho cestou do mestazaviezť: autom ma zaviezli až celkom po dompreviezť (obyč. cez niečo al. niekam): previezť zraneného do nemocnice


    zvoziť 1. hovor. expr. prejaviť sa voči niekomu, niečomu veľmi kriticky, nesúhlasne, obyč. až neľútostne • skritizovaťhovor. expr. znosiť: zvoziť, skritizovať autora, predstavenie; zvozili, znosili ma ako malé dieťahovor. expr.: skresaťskosiť: román mu v tlači nemilosrdne skresali, skosiliexpr. sfúknuť (dehonestujúco sa vyjadriť o niekom, niečom): vo svojom prejave sfúkol predrečníkasubšt.: spucovať • zrajtovať: spucovať, zrajtovať podriadeného

    p. aj vyhrešiť

    2. p. zviezť 1


Pozri výraz ZVO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV