Význam slova "vžd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 56 výsledkov (1 strana)
-
nedok. vzďaľovať sa
-
vzdať dok.
1. preukázať (význ. 1), prejaviť: v. vďaku, úctu, hold (niekomu)
2. šport. v. zápas, preteky skončiť (pre zranenie, poruchu stroja ap.);
-
nedok. vzdávať -a
// vzdať sa
1. podriadiť sa, podrobiť sa, kapitulovať, poddať sa: v-jte sa, ste obkľúčení!
2. (dobrovoľne) opustiť, zrieknuť sa: v. sa pôvodného plánu, v. sa nádeje;
v. sa funkcie; -
nedok. vzdávať sa
-
vzdelane prísl.;
-
vzdelanec -nca m. vzdelaný človek, intelektuál: vrstva v-ov;
-
vzdelanecký príd.
-
vzdelanie -ia s. rozvinutie duš. schopností štúdiom; takto získané vedomosti, vzdelanosť: všeobecné, odborné v., právo na v.;
nadobudnúť, doplniť si v., mať potrebné v. -
vzdelankyňa -e -kýň ž.;
-
vzdelanosť -i ž.;
-
vzdelanostne prísl.
-
vzdelanostný príd.: v-á úroveň;
-
vzdelaný príd. kt. má vzdelanie: v. človek, hudobne v-é publikum;
-
vzdelávací príd. určený na vzdelávanie: v-ia inštitúcia, v. program
-
nedok. vzdelávať -a
// vzdelať sa získať vzdelanie: v. sa vlastným pričinením, politicky sa v.;
-
nedok. vzdelávať sa
-
vzdialene, vzdialeno prísl.: hudba znela v. zďaleka;
v. podobný málo -
vzdialenosť -i ž.
1. dĺžka myslenej čiary al. rozmer medzi dvoma predmetmi: veľká v., v. zo Žiliny do Košíc, v. v kilometroch, prekonať v.;
fyz. ohnisková v. -
vzdialenostný príd. k 1: v. príplatok za vzdialenosť
-
vzdialený príd.
1. kt. je v istej vzdialenosti od niečoho: mesto v-é (na) 5 km, na hodinu cesty
2. kt. je vo väčšej vzdialenosti (priestorovej, časovej), ďaleký: v. bod na obzore, v-é hrmenie;
v-á budúcnosť3. menej súvisiaci, odľahlý: v. problém, v-á predstava;
v-á rodina nie pokrvná● to mu je v-é nezodpovedá to jeho povahe;
-
vzdialiť sa -i -ľ! dok.
1. dostať sa do istej (väčšej) vzdialenosti: v. sa na pár metrov;
predmety sa zdanlivo v-li -
vzdor -u m. (tichý) odpor ako reakcia na krivdu, priek: zaťatý v., zmocňuje sa ho v.
-
vzdorne prísl.: v. odvrknúť
-
vzdorný príd. vzdorovitý: v-í ľudia;
v. pohľad; -
vzdorovať nedok.
1. prejavovať vzdor, odporovať: v. vôli rodičov;
dieťa v-je2. odolávať: v. chorobe, nátlaku, nástrahám
-
vzdorovito prísl.: v. mlčať;
-
vzdorovitosť -i ž.
-
vzdorovitý príd. kt. rád vzdoruje; svedčiaci o tom; vzdorný, spurný, priečny: v-é dieťa;
v. postoj; -
vzduch -u m.
1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u;
v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u;
vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať● → lapať v.;
to je preňho v. nevšíma si to;
niečo → visí vo v-u; -
vzducholoď -e ž. lietadlo naplnené plynom
-
vzduchoprázdno -a s. vákuum
-
vzduchoprázdny príd. kt. je bez vzduchu; kt. má veľmi zriedený vzduch: v. priestor vákuum, vzduchoprázdno
-
vzduchotechnický príd.: v-é skúšky
-
vzduchotechnika -y ž. odb. tech. úprava a doprava vzduchu na rozlič. ciele; príslušný tech. odbor;
-
vzduchotesne prísl.: v. uzavretý;
-
vzduchotesnosť -i ž.
-
vzduchotesný príd. neprepúšťajúci vzduch: v-á kabína;
-
vzduchovka -y -viek ž. puška, z kt. sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom
-
vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna;
odb. v-á brzda pneumatická;
v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla) -
vzdušne prísl.;
-
vzdušnosť -i ž.
-
vzdušný príd.
1. týkajúci sa vzduchu: v. kyslík;
bot. v-é korene2. obsahujúci, prepúšťajúci dostatok (čerstvého) vzduchu: v. byt, v-á pôda
3. ľahký (ako vzduch): v. sneh;
v. účes● → stavať (si) v-é zámky;
-
vzduť -je -jú dok.
1. naduť (význ. 1, 2), nafúknuť: vietor v-l padák;
v-té brucho2. rozbúriť do výšky, do vĺn: víchor v-l povrch jazera;
v. vodnú hladinu zvýšiť (vzdúvadlami); -
vzdúvadlo -a -diel s. vodná stavba, ktorou sa dosahuje výškový rozdiel medzi dvoma hladinami;
-
vzdúvadlový príd.
-
nedok. vzdúvať -a
// vzduť sa:
1. záclona sa mierne v-la
2. hladina sa v-la;
-
nedok. vzdúvať sa
-
vždy, hovor. vždycky zám. vymedz. vyj. čas ako súhrn, za každých okolností, ustavične, stále: v. je dosť roboty, v. nebudeme mladí;
vlak v. mešká zakaždým -
vzdych -u m. citový prejav v podobe hlasného (nadýchnutia a) vydýchnutia: túžobné v-y, z pŕs sa mu vydral bolestný v.
-
vzdychať nedok.
1. vydávať vzdychy: utrápene v., v. od bolesti
-
opak. vzdychávať -a;
-
dok. vzdychnúť, vzdychnúť si -e -ú -chol
-
vždyzelený príd. zachovávajúci si zeleň po celý rok: v-é rastliny
-
švédčina -y ž. švédsky jazyk
-
v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...