Význam slova "vyc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 139 výsledkov (2 strán)

  • vyčačkať dok. expr. vyzdobiť (lacnými ozdobami), vycifrovať: v-ný byt

  • vyčakávať -a nedok. nepríjemne dlho čakať: v. na stanici, dá na seba v.

  • vyčalúniť -i dok. čalúnením obložiť: v. dvere, nábytok

  • výčap -u m.

    1. čapovanie (význ. 1): v. piva a vína

    2. miestnosť, kde sa čapuje (význ. 1): sedieť vo v-e;

  • výčapníčka -y -čok ž.;

  • výčapnícky príd.

  • výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

  • výčapný príd.: v-á miestnosť, v. pult

  • vyčaptať -ce -cú dok. expr. čaptaním vykriviť, vychodiť: v-né topánky

  • vyčarať, vyčarovať1 dok. hovor. vymeniť (význ. 2): v. cennosti za potraviny, omylom si v-li kabáty

    je ako v-ný celkom sa zmenil (v správaní ap.)

  • vyčariť, vyčarovať2 dok.

    1. (akoby čarami) vyvolať, spôsobiť: v. úsmev na tvári, mráz v-l kvety na oblokoch

    2. šikovne urobiť: v. hostinu zo skromných zásob;

  • nedok. vyčarúvať -a

  • vyčasiť sa dok. neos. vyjasniť sa (význ. 1): do rána sa v-lo

  • vycediť dok. do kvapky vyliať al. vypiť: v. zvyšok vína z pohára

    expr. v. krv za niekoho, niečo obetovať život;

  • vycementovať dok. pokryť, vyplniť cementom: v-ný chodník

  • vycengať dok. expr. nevhodne zverejniť, vyzradiť: už to museli všade v.

  • vycengúvať -a nedok. expr. vyzváňať (význ. 3): stále ktosi v-a

  • vycentrovať dok. uviesť do stredovej polohy: v. kolesá vozidla

  • vyceriť dok. expr. iba v spoj. v. zuby (na koho, na čo) ukázať (pri smiechu, hneve ap.);

  • vyčerpane prísl.;

  • vyčerpanosť -i ž.

  • vyčerpaný príd.

    1. vysilený: v. organizmus, nervovo v. človek

    2. čerpaním spotrebovaný: v-é zásoby, ložiská rudy;

  • vyčerpať dok.

    1. čerpaním odstrániť, odčerpať (význ. 2): v. vodu z nádrže

    2. čerpaním spotrebovať, minúť: v. všetky zásoby, sily

    3. zbaviť síl, vysiliť: námaha ho v-la;
    úplné v-nie organizmu

    4. celkom spracovať, obsiahnuť: v. problém, v. všetky body programu;

  • vyčerpávajúci príd.

    1. kt. vyčerpáva (význ. 3): v-a práca

    2. dôkladný, podrobný: v. referát;

  • vyčerpávajúco prísl.

  • nedok. vyčerpávať -a

    // vyčerpať sa

    1. čerpaním sa spotrebovať: prostriedky sa v-li

    2. námahou sa zbaviť síl, vysiliť sa: v. sa z posledných síl, nervovo sa v.;

  • nedok. vyčerpávať sa

  • vyčesať -še -šú dok.

    1. česaním odstrániť: v. nečistotu z hlavy

    2. takto zbaviť nečistoty, odpadu ap.: v. kone;
    v. ľan

    3. česaním upraviť: v. si vlasy dohora;

  • nedok. vyčesávať -a

  • vycestovací príd. umožňujúci vycestovanie: v-ie povolenie

  • vycestovať dok. odcestovať (za hranice): v. do cudziny

  • nedok. vychádzať -a, vychodiť2

  • vychádzka -y -dzok ž. chôdza, cesta konaná s cieľom osviežiť sa, navštíviť blízke miesta ap.: v-y po okolí, ísť na v-u, robiť v-y (na bicykli);
    hovor. dostať v-u možnosť vzdialiť sa (z kasárne, liečebne ap.);

  • vychádzkový príd.: v. oblek;
    v-á trasa

  • nedok. vychládať -a

  • vychladiť dok. (dôkladne) ochladiť (význ. 1): v. potraviny;

  • vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
    neos. v izbe v-lo;

  • nedok. vychládzať -a

    // vychladiť sa: pivo sa už v-lo;

  • nedok. vychládzať sa

  • vychlípať -e -u dok. expr. chlípaním zjesť: chytro v. polievku

  • vychlípiť sa, správ. (o viečku) vyduť sa, (o pučiacom lístí ap.) vytlačiť sa

  • vychmatnúť -e -ú -tol dok. expr. vychytiť (význ. 1), vytrhnúť, vydrapiť, vyšklbnúť: v. peniaze z ruky

  • východ -u m.

    1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

    2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

    3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

    4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
    (smerom) na v. od mesta východne

    5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

    6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

  • východisko -a -dísk s.

    1. miesto, z kt. sa vychádza: v. cezpoľného behu

    2. základ, hľadisko ap., z kt. sa vychádza: spoľahlivé, správne v.;
    lingv. v. vety časť, kt. obsahuje prvok známy z kontextu, zo situácie, op. jadro

    3. spôsob riešenia istej situácie, problému: v. z núdze, nájsť v., niet iného v-a ako sa odsťahovať;

  • východiskový príd. k 1, 2: v. bod, v-é postavenie, v. podklad, projekt, v-é stanovisko;
    v-á stanica východová

  • vychodiť1 dok.

    1. chodením vyznačiť: v. chodník;

    2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky

    3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz

    4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie

  • východne prísl.: v. od mesta na východ

  • východniar -a m. hovor. (pôv.) obyvateľ vých. Slovenska;

  • východniarka -y -rok ž.;

  • východniarsky príd. i prísl.: v-e pesničky;
    hovoriť (po) v.

  • východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom;
    v-é pobrežie;
    v. vietor od východu;
    v-é Slovensko, v-á Európa;
    v-á kultúra, filozofia orientálna;

  • východoeurópsky príd. vzťahujúci sa na vých. Európu: v-e štáty

  • východoslovanský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovanov: v-é jazyky

  • východoslovenský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovensko: v-é nárečia, piesne

  • východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový;
    žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;

  • východzí, správ. východiskový (bod), východový (stanica)

  • výchova -y ž.

    1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u

    2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
    telesná, hudobná v., branná v.

    3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;

  • vychovanosť -i ž.

  • vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;

  • vychovať dok.

    1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí

    2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov

    3. vykŕmiť: v. brava;

  • nedok. k 1, 2 vychovávať -a

  • vychovávateľ -a mn. -ia m.

    1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí

    2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;

  • vychovávateľka -y -liek ž.;

  • vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady

  • výchovne prísl.: pôsobiť v.

    výchovné s. peňaž. príspevok na výchovu nezaopatrených detí (u dôchodcov)

  • výchovno-vzdelávací príd. týkajúci sa výchovy a vzdelávania, výchovný a vzdelávací: v. proces

  • výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele;
    v-é poradenstvo;
    v. rez;

  • vychrániť -i dok. vyhrnúť (význ. 1), vyhrabať, vyškrabať: v. krm zo záčinu, lyžicou v. zvyšky z hrnca

  • vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien

    // vychriakať sa vykašľať sa

  • vychrliť dok. chrlením vydať, vyhodiť: sopka v-la lávu;

    // vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi

  • vychudnúť -e -ú -dol dok. veľmi schudnúť: v. na kosť;
    v-tá tvár

  • vychutnať dok.

    1. s pôžitkom požiť, pochutiť si: v. dobré jedlo, v. dúšok vína

    2. expr. s pôžitkom prežiť; pokochať sa: v. nedeľný pokoj;
    v. krásy prírody;

  • nedok. vychutnávať -a

  • vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález;
    v-ený film;

  • nedok. vychvaľovať

    // vychvaľovať sa veľmi sa chváliť: v. sa do neba

  • vychýliť -i -ľ! dok. vyvolať zmenu pôv. polohy, vykloniť: v. rameno váh;

  • výchylka -y -liek ž. vychýlenie, odchýlka, odklon: v. magnetky

  • nedok. vychyľovať

    // vychýliť sa zmeniť pôv. polohu, vykloniť sa: v. sa z rovnováhy, magnetka kompasu sa v-la;

  • nedok. vychyľovať sa

  • vychýrenosť -i ž.

  • vychýrený príd. hovor. povestný, chýrny: v-á krásavica;

  • vychystať dok. vypraviť (význ. 1, 2), vystrojiť: v. deti do školy;

  • nedok. vychystávať -a

    // vychystať sa: v. sa na cestu;

  • nedok. vychystávať sa

  • vychytať dok. postupne (celkom) pochytať: v. všetky muchy i fraz. odstrániť drobné nedostatky

  • vychytenosť -i ž.

  • vychytený príd. expr. všeobecne obľúbený, vychýrený, chýrny: v. herec, román, šláger;

  • vychytiť dok.

    1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky

    2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ

    // vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať

  • vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;

  • nedok. vyčiarkovať

  • vycibriť dok. cibrením zdokonaliť, vybrúsiť: v. si sloh, v-ený vkus

  • vycicať, vycucať -ia dok.

    1. cicaním, cucaním dostať von: v. krv z rany, šťavu z citróna

    2. iba vycicať expr. zbaviť niečoho, vyčerpať: robota z neho v-ia všetky sily;
    v. peniaze od niekoho vydrieť, vydriapať

    expr. v. si niečo z prsta vymyslieť si;

  • nedok. vyciciavať, vycuciavať -a

  • nedok. vyciedzať -a

  • nedok. vycierať -a

    // vyceriť sa expr. usmiať sa (ukážuc zuby), vyškeriť sa;

  • nedok. vycierať sa: zlomyseľne sa v.

  • vycifrovať dok. hovor. ozdobiť, okrášliť: v. kone

    // vycifrovať sa vyobliekať sa: v-ní svadobčania

  • vycikať sa dok. det., hypok. vymočiť sa

  • výčin -u obyč. mn. m.

    1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov

    2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y

  • vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
    v. fígle stvárať

  • vyčísliť -i dok. číselne vyjadriť: v. škody;

  • vyčísliteľný príd. kt. sa dá vyčísliť: ťažko v-á strata

  • nedok. vyčísľovať

  • vyčistiť -sť/-i! dok.

    1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby

    2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom

    3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)

    v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;

  • nedok. vyčisťovať

    // vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

  • nedok. vyčisťovať sa

  • vyčítať1 -a dok.

    1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

    2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

    v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

    vyčítať2 -a nedok. i dok., vyčitovať2 nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
    kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
    do smrti si to bude v.

  • vyčítavo prísl.

  • vyčítavý príd. vyjadrujúci výčitku: v. pohľad, tón;

  • vycítiť -i dok. citom postrehnúť, vytušiť: v. nebezpečenstvo

  • výčitka -y -tiek ž. (slovný) prejav nespokojnosti, dohovárania: ostré v-y, nevyslovená v.

    robiť v-y vyčítať, vyčitovať;
    mať v-y (svedomia) vyčítať si

  • nedok. vyčitovať1

  • vycivene prísl.;

  • vycivenosť -i ž.

  • vycivený príd.

    1. zbavený síl, sviežosti, vychudnutý: v-é telo, v-á tvár

    2. zbavený hodnoty, využitý: v-á zem;

  • vyčkať dok.

    1. počkať na uskutočnenie, príchod niečoho; dočkať sa: v. na ďalšie rozkazy;
    v. noc, v. do konca

    2. počkať s niečím: ešte v-jme, netreba sa prenáhliť!

    v-j času ako hus klasu nebuď nedočkavý;

  • vyčkávací príd. založený na vyčkávaní: v-ie stanovisko, v-ia taktika

  • nedok. vyčkávať -a

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV