Význam slova "voľa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 24 výsledkov (1 strana)
-
vôľa -e ž.
1. schopnosť slobodne sa rozhodovať: slobodná v., konať podľa vlastnej v-e
2. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: v. zvíťaziť, dobrá v. pomôcť
3. výsledok rozhodovania, požiadavka: v. väčšiny, presadiť svoju v-u;
posledná v. testament4. možnosť slobodne sa rozhodovať, voľnosť: nechať mladým v-u vo všetkom
5. hovor. nálada (význ. 1): mať dobrú v-u;
byť bez v-e zle naladený6. tech. medzera umožňujúca voľný pohyb dvoch súčiastok: v. ložiska, volantu
● ani pri najlepšej v-i za nijakých okolností;
byť po v-i, proti v-i (ne)vyhovovať;
užiť niečoho do v-e do sýtosti; -
voľačí zám. privl. neurč. niečí, čísi: (stratilo sa) v-ie dieťa
-
volací príd. určený na volanie (význ. 5): v. prístroj, v. signál
-
volačka -y -čiek ž. hovor. predvoľba
-
voľačo -čoho zám. neurč. niečo (význ. 1 -3), dačo, čosi: v. sa muselo stať;
také v.! je o v. mladší; (vziať si) v. peňazí;
expr. tí sa ho v. naspomínali! -
voľajako, hovor. voľáko zám. neurč. príslov. nejako, dajako, akosi: v. si už poradíme
-
voľajaký, hovor. voľáky zám. neurč. nejaký (význ. 1, 2), dajaký: nájde si v-é zamestnanie;
potvory v-é! akési -
voľakade zám. neurč. príslov. niekade, dakade, kadesi: v. musel prejsť
-
voľakde zám. neurč. príslov. niekde (význ. 1 – 3), dakde, kdesi: bude v. v záhrade;
v. odbehol kamsi -
voľakedajší príd. niekdajší: v-í absolventi, zvyšky v-ej slávy
-
voľakedy zám. neurč. príslov. niekedy (význ. 1, 3 – 5), dakedy: bolo to v. na jar;
neviem, že by bol v. chýbal;
aj on to v. skúsi -
voľaktorý zám. neurč. niektorý, daktorý: v-í (ľudia) neprišli;
zavolaj v. deň raz, v ktorýsi deň -
volán -u m. naberaný al. skladaný pásik látky použ. na ozdobu: v. okolo výstrihu, v-y na záclonách;
-
volánik -a m. zdrob.
-
volánový príd.: v-é zakončenie;
-
volant -u/-a m. kormidlo na niekt. motor. vozidlách: otočiť v.;
sedieť za v-om i pren. viesť vozidlo; -
volantový príd.
-
volať nedok.
1. silným hlasom (na diaľku) oznamovať, kričať (význ. 2): v. z veľkej diaľky, v. na záprah, v. za odchádzajúcimi, počuť v-nie o pomoc
2. (o niekt. vtákoch) ozývať sa (význ. 1), ohlášať sa: prepelica v-á, v-nie divých husí
3. hlasom, vyslovením mena ap. upútavať pozornosť: v. (na) známych, v. deti domov;
choď, v-jú ťa! v. niekoho posunkami;4. (úradne) žiadať prítomnosť niekoho: v. pohotovosť, políciu;
v. priateľa na svadbu, za svedka pozývať5. tech. prostriedkom nadväzovať spojenie, dávať popud ap.: v. známym telefonovať;
v-l, že odchádza;
v. výťah privolávať6. kniž. dožadovať sa, dovolávať sa: v. po náprave, po pomste
7. používať meno niekoho, niečoho; oslovovať (nejakým) menom; nazývať, menovať: v-li ho (náš) starý;
toto miesto v-me zátišie;
v-li sa dôvernými menami● do neba v-úca krivda veľká;
kniž.: → hlas v-úceho, v-úci na púšti;
v. na zodpovednosť niekoho robiť zodpovedným;
ako sa do hory v-á, tak sa z hory ozýva; -
opak. volávať -a
// volať sa mať meno, nazývať sa, menovať sa: ako sa v-š? táto súčiastka sa v-á guľkové ložisko;
-
opak. volávať sa
-
volavčí príd.: v-ie perie
-
volavka -y -viek ž. vodný vták príbuzný bocianovi, zool. Ardea;
-
voňať -ia -ajú nedok.
1. vydávať, šíriť vôňu: kvety v-jú, v. po jahodách, v. zemou;
v-ia tu novotou je tu všetko nové2. vdychovať (význ. 1), ovoniavať, privoniavať: v. výpary éteru