Význam slova "vã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výkyv -u m.

1. vychýlenie zo zákl. polohy: v. kyvadla, barometra

2. menšia zmena, kolísanie: v-y teploty, v. vo výkone, cenové v-y;

výkyvný príd.: v-é dvere kt. sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôv. polohy (obyč. dvojkrídlové)

výlet -u m.

1. (dlhšia) vychádzka al. (kratšia) cesta s rekreačným cieľom: nedeľný v., školský, podnikový v., ísť na dvojdňový v.;
(robiť) v-y do okolia

2. odb. vylietanie, vyletovanie: hromadný v. škodcov ovocných stromov, v. mladých z hniezda;

výletníčka -y -čok ž.;

výletnícky príd. i prísl.

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výletný príd. k 1: v-é miesto;

výletový príd. k 2: v. otvor

výlev -u obyč. mn. m. kniž. al. expr. citový prejav: v-y (básnikovej) duše;
nebudem počúvať jej v-y náreky

výlevka -y -viek ž. misovitá nádržka pri vodovode na odtekanie (použitej) vody: kuchynská v.;

výlevkový príd.

výliatok -tku m. liatím zhotovený predmet, výrobok ap.

výlisok -sku m.

1. tech. výrobok zhotovený lisovaním: kovový, plastový v.

2. zvyšok po lisovaní ovocia: hroznové v-y

výlov -u m. odb. vylovovanie (význ. 1, 2): jesenný v. kaprov;
v. rybníka

výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

výlučne čast. obmedzuje, zužuje platnosť výrazu, iba, len: vychovávala ho v. matka

výlučnosť -i ž.

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výlučok -čku m. sekrét: v-y slinných, potných žliaz

výluka -y -luk ž.

1. vylúčenie z premávky na istý čas: v. električiek;
žel. koľajová v.

2. hromadné prepustenie robotníkov z práce

výmaz -u m. admin. zápis, ktorým sa isté údaje rušia: v. z matriky, z knihy vlastníctva

výmena -y -men ž. vymenenie (význ. 1 – 3), vymieňanie: v. bytu;
v. stráže;
v. tovaru, v. skúseností

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmenníkový príd.: v-á stanica

výmenný príd.

1. založený na výmene: v. zájazd;
v. obchod

2. vymeniteľný: v. kotúč

výmenok -nku m. v min. zmluva, ktorou si roľník zaistil zaopatrenie po odchode na odpočinok: žiť, byť na v-u

výmer -u m. vymeranie (význ. 2); doklad o tom: v. trestu, povinností;
dostať, predložiť v.

výmera -y -mer ž. veľkosť, rozloha určená meraním: plošná v. pozemku, pôdy, v. bytu

výmoľ -a m. (vodou) vymleté miesto: hlboký v., v-e na ceste;

výmoľový príd.

výmurovka -y -viek ž. murované obloženie (vnútornej plochy): tehlová v., v. vysokej pece

výmysel -slu m. niečo vymyslené, nepravdivé: priezračné v-y, to je (holý) v., neverí jeho v-om

● od v-u sveta veľa rozličného

výmyselníčka -y -čok ž.

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

výnimka -y -miek ž.

1. odchýlka od normy, od platného pravidla, normálneho priebehu ap.: zriedkavá v., urobiť v-u

2. osoba, vec takto posudzovaná: všetci, všetko, okrem malých v-iek;
česť v-ám! ospravedlnenie pri negatívnom hodnotení

● v. potvrdzuje pravidlo;

výnimočne prísl.;

výnimočnosť -i ž.

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

výnos -u m.

1. úradne zverejnené rozhodnutie: v. ministerstva, súdu

2. zisk (význ. 2), výťažok: vysoké (hektárové) v-y;

výnosne prísl.;

výnosnosť -i ž.

výnosný príd. k 2: v-á pôda, v. podnik;

výpad -u m.

1. náhly, prudký pohyb dopredu: v. v šerme

2. náhly útok (vojska): nečakaný v. jazdy

3. ostrý (slovný) útok, napadnutie (v tlači) ap.: v-y opozície;

výpadok -dku m. náhly pokles v produkovaní niečoho: v. v dodávke energie, prúdu, v. vo výrobe

výpadovka -y -viek ž. hovor. výpadová cesta

výpadový príd.

1. k 1, 2: v-á noha;
v-é stanovište

2. v-á cesta (diaľková) cesta vedúca radiálne z centra mesta von, výpadovka

výpalné s. publ. poplatok násilne vyžadovaný od majiteľa podniku, prevádzkarne, obchodu ap. za vnútenú ochranu pod hrozbou ich zničenia (vypálenia)

výpalníčka -y -čok ž.;

výpalnícky príd.: v. spôsob, klan;

výpalníctvo -a s. činnosť výpalníkov

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výpar -u obyč. mn. výpary -ov m. zmes plynov, zápachov ap., kt. vzniká vyparovaním: kuchynské v-y, v-y benzínu, bahenné v-y

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výpek -u m.

1. pečenie (význ. 1): v. chleba

2. vypečená šťava: v. z mäsa

výpestok -tka/-tku m. vypestovaná (šľachtená) rastlina

výpis -u m. (doslovne vypísaná) časť (úr.) textu: v. z uznesenia, z registra trestov

výpisok -sku m. vypísaný úryvok textu: v-y z časopisu, robiť si v-y

výplach -u m. vypláchnutie, vyplachovanie: v. čriev;

výplachový príd.: v-á voda

výplata -y -lat ž.

1. vyplácanie, vyplatenie (peňazí): v. mzdy, deň v-y, peniaze pripravené na v-u;
v. podielov

2. mzda, plat: minúť celú v-u

3. expr. bitka (význ. 3): zaslúžil by si v-u;

výplatný príd. k 1, 2: v-á listina, v. deň;
v-é vrecko

výplet -u m. pletením zhotovená výplň plochy: v. (tenisovej) rakety;
operadlo, sedadlo s v-om

výplň -e ž.

1. látka, kt. niečo vypĺňa: zvukotesná, laminátová v., v. operadiel

2. vypĺňajúca časť plochy: sklená v. dvier

3. náhradný prostriedok na vyplnenie, zaplnenie (textu, programu ap.), výplnok: zvuková v.;

výplnkový príd.: v. materiál;
geom. v. uhol (k danému uhlu) rozdiel medzi priamym a daným uhlom

výplnok -nku m. prostriedok na vyplnenie niečoho, výplň: v-y medzier (v sadzbe);

výplňový príd.

výplod -u m. obyč. pejor. al. iron. výtvor: umelecký v.;
v. (chorej) fantázie

výpočet -čtu m.

1. vypočítavanie (význ. 1), vyratúvanie; jeho výsledok: v. cien, podklady na v-y;
zistiť chybu vo v-och, študovať štatistické v-y

2. odhad, predpoklad (možného zisku ap.): sklamať sa vo svojich v-och

3. zoznam, súpis: v. priestupkov;

výpočtový príd. k 1: v-á technika súhrn mechanizovaných al. automatizovaných prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov;
v-é stredisko pracovisko, kde sa spracúvajú informácie na samočinnom počítači

výpomoc -i ž.

1. príležitostná pomoc: susedská v., v. v domácnosti, prijatý na dočasnú v.

2. fin. príspevok, podpora: sociálna v.

výpomocne prísl.

výpomocný príd. určený, prijatý na výpomoc: v-é sily;

výpon -u m. tel. stoj, pri kt. váha tela spočíva na prstoch napnutých nôh

výpoveď -e ž.

1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
doručiť v.

□ robiť v. vypovedať²;

výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody

výpožička -y -čiek ž.

1. (vy)požičanie: dátum v-y

2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

výprask -u m. expr. bitka (význ. 3), výplata: dostať (zaslúžený) v.;

výprava -y -rav ž.

1. kolektívna cesta s istým zameraním; jej členovia, expedícia: horolezecká, polárna v., vojenská, trestná v.;
táborisko v-y

2. výtvar. znázornenie prostredia pri realizovaní (dram.) diela; súbor dekorácií k nemu: scénická v., filmová v.

výpravca -u mn. -ovia m. kto vypravuje vlaky;

výpravcovský príd.

výpravka -y -viek ž. návestná pomôcka výpravcu

výpravkyňa -e -kýň ž.;

výpravne¹ prísl.;

výpravne² prísl.;

výpravnosť¹ -i ž.

výpravnosť² -i ž.

výpravný¹ príd. odb. epický: v-á báseň, próza;

výpravný² príd. kt. má bohatú výpravu (význ. 2): v. film;

výpredaj -a m. dopredaj zlacnených výrobkov (po sezóne): jesenný v. obuvi

výpust -u m. odb. otvor upravený na vypúšťanie (obsahu niečoho): v. vysokej pece, v. kanála, rybníka

výr -a mn. N a A -y m. veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši, zool. Bubo

výrastok -tku m. neživ. vyrastený nepravidelný útvar (organizmu): v-y na koži, na chrbtici;

výrastok -tka mn. -ovia m. živ. obyč. pejor. dospievajúci chlapec: dvanásťročný v., bezočiví v-ia

výraz -u m.

1. vyjadrenie citového, myšlienkového stavu; jeho vonkajší prejav: v. obdivu, úcty;
umelecký, herecký v.

2. vonkajší vzhľad človeka ako prejav jeho (duš.) stavu: starecký v., v. strachu, radosti na tvári

3. vyjadrovací (jazykový) prostriedok: správny, výstižný v., odborný v., používať vulgárne v-y;
matematický v. mat. úkon vyjadrený symbolmi

□ dať niečomu v. vyjadriť;

výrazne prísl.: v. sa prejaviť, odlišovať;

výraznosť -i ž.

výrazný príd.

1. nápadne sa prejavujúci, osobitý, svojský: v-é črty tváre, v-é gesto, v. charakter

2. zreteľný, badateľný, jasný: v-á chuť;
v. úspech, rozdiel markantný;

výrazovo, výrazove prísl.: v. bohatý prejav;

výrazovosť -i ž.

výrazový príd.: v. prostriedok;

výrečne prísl.;

výrečnosť -i ž.

výrečný príd.

1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač

2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok;

výrez -u m.

1. vyrezaný otvor: (štvorcový) v. v doske

2. čo vzniklo rezaním, vyrezaná, vyňatá časť niečoho: v. fotografie;

výrezový príd.

výroba -y ž.

1. vyrábanie (význ. 1): strojová, pásová, sériová v., pridružená v.;
v. ocele, v. nábytku, v. kníh, urýchliť, zastaviť v-u

2. odvetvie zamerané na vyrábanie produktov: priemyselná, poľnohospodárska v., živočíšna v., chemická v., ľudová umelecká v.;
objem v-y

3. súhrn výrobkov (podniku, istej oblasti) za istý čas, produkcia: hrubá v., celková ročná v., zvýšiť v-u;

výrobca -u mn. -ovia m. kto vyrába: súkromní, remeselní v-ia;
(monopolný) v. svietidiel;

výrobkyňa -e -kýň ž.

výrobňa -e ž. výr. závod, dielňa ap.: v. panelov, polotovarov

výrobne prísl.: v. zabezpečený

výrobno-hospodársky príd. výrobný a hospodársky

výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie

výrobný príd.: v. postup, proces, cyklus, v-é náklady;
v-é nástroje;
v-á porada;
ekon.: v-é prostriedky prac. predmety a prac. prostriedky potrebné pri výrobe;
v-á kapacita;
v-á organizácia, v-é odvetvie;
v-é družstvo;
v-á cena, v-é číslo;

výrobok -bku m. vyrobená vec, látka ap., produkt: priemyselný v., poľnohospodársky, hutnícky v., mliečne v-y, luxusný v., expedovať v-y

výročie -ia s. deň, v ktorý sa každý rok opakuje dátum istej udalosti: (prvé) v. svadby;
oslavovať v. vzniku republiky, vyhlásenia zvrchovanosti;
v. Slovenského národného povstania;
pripomenúť si sté v. narodenia umelca;

výročitý príd. arch. výročný (význ. 1, 2): v-é sviatky

výročný príd.

1. k výročie: v. deň

2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky

výrok -u m.

1. vyjadrenie myšlienky, názoru slovami: historický v., opakovať v-y iných;
známy, okrídlený v. sentencia

2. rozhodnutie (význ. 1), rozsudok: súdny v., vyniesť v.;