Význam slova "sčš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sústruh -u m. stroj obrábajúci otáčajúci sa predmet posuvným mechanizmom, točovka: automatický s., s. na drevo

sústruhovňa -e ž. miesto, dielňa, kde sa sústruží

sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce

sústružníčka -y -čok ž.;

sústružnícky príd.: s-a dielňa, s. automat;

sústružníctvo -a s. zamestnanie sústružníka, tokárstvo

sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;

súťaž -e ž.

1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)

2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
anonymná s.;
vyhrať s.;
vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa;

súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.

súťažiaca ž.

súťažiaci

I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy

II. súťažiaci m. účastník súťaže: rozdiely medzi s-mi;

súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia

súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;

súťažiteľka -y -liek ž.;

súťažiteľský príd.

súťaživosť -i ž. ochota súťažiť, súťaženie; súperenie: zdravá s. športujúcej mládeže

súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok

sútok -u m. miesto, kde sa toky zlievajú, stok: s. Dunaja a Váhu;

sútokový príd.: odb. s-á šachta

súvaha -y -vah ž. súhrnné číselné zhodnotenie použitia hosp. prostriedkov k istému dátumu, bilancia;

súvahový príd.: s. účet

súveký príd. kniž. súdobý: Hviezdoslavov vzťah k s-ej sociálnej problematike

súvetie -ia s. spojenie dvoch al. viacerých viet tvoriace významový aj formálny celok, zložená veta: priraďovacie, podraďovacie s., jednoduché, zložené s.;

súvetný príd.

súvis -u m. vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť (vecí, javov): hľadať, nájsť s. s udalosťami;
rozprávať bez s-u

□ mať s. súvisieť;
dávať, uvádzať do s-u;

súvisieť -í -ia nedok. byť vo vzájomnom vzťahu, mať súvis: príčina a následok s-ia, úzko s. s niečím;
fakty (spolu) nes-ia

súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;

súvislosť -i ž.

1. k súvislý: s. čiary

2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.;
hľadať, nájsť s. medzi javmi;
v iných s-iach;

súvislý príd.

1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov

2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;

súvzťažne prísl.;

súvzťažnosť -i ž.: s. formy a obsahu

súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

súženie -ia s. teles. i duš. utrpenie, veľké trápenie, súžba; starosti, ťažkosti: prežívať radosť i s.

□ mať s. sužovať sa

súžiť -i nedok. spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: s-i ho choroba, bieda

// súžiť sa mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: s. sa pre milého

súžitie -ia s. kniž. spolužitie, spolunažívanie: s. muža so ženou, rodičov a detí

súzvučne prísl.;

súzvučnosť -i ž.

súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;

súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;

sýkorčí príd.: s-ie vajíčka

sýkorka -y -riek ž. drobný spevavý vták s farebným perím, zool. Parus;

sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov

sýrčina -y ž. sýrsky jazyk

sýrsky príd. k Sýrčan, Sýria: s. jazyk;

sýrsky prísl.

sýtič -a m. tech. mechanizmus na nasycovanie jednej látky druhou; pomocný karburátor na obohatenie zápalnej zmesi (pri štartovaní)

sýtiť -i nedok. kniž.

1. robiť sýtym, nasycovať, kŕmiť: s. hladné deti;

2. odb. nasycovať (význ. 3)

// sýtiť sa živiť sa, nasycovať sa: s. sa výživnou potravou;

sýtivosť -i ž.

1. schopnosť nasýtiť: s. mäsa

2. odb. schopnosť látok zlučovať sa s inými prvkami

sýto prísl.: s. sa najesť;
hlas znie s.;

sýtobelasý príd. belasý so sýtym odtienkom: s-á letná obloha

sýtočervený príd. červený so sýtym odtienkom: s-á ruža

sýtosť -i ž.: pocit s-i;
s. farieb

● do s-i (sa najesť, vynadívať) dosýta;
aby bol aj → vlk s., aj baran ostal celý

sýtozelený príd. zelený so sýtym odtienkom: s. trávnik

sýty príd.

1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;

2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava

3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas

● s. hladnému, lačnému neverí;

topás -u m. drahokam bledožltej farby;

trinásť, m. živ. i trinásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 13: t. členov, t-i členovia (komisie, výboru)

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

● stáť ako v-ený do zeme nehybne;

nedok. vyčísľovať

vyklásť -kladie -kladú dok. (postupne) vyložiť, povykladať: v. veci z košíka;

vypásť -pasie -pasú dok. spásť (význ. 1, 2): statok v-l trávu;
v. medzu;

vyrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom dosiahnuť výšku; rastom sa vyvinúť; narásť: chlapec za rok v-l o päť cm;
na medzi v-la tráva, zo semena v-ie strom

2. rastom dosiahnuť stav dospelosti al. stať sa niečím, nejakým: v-l na dedine, v-la nová generácia;
v-la na pekné dievča

3. rastom presiahnuť rozmery, funkciu odevu ap.: v. zo šiat, z topánok;
dieťa v-lo z plienok odrástlo

4. náhle vzniknúť, objaviť sa: za mestom v-lo sídlisko, v-li tu malé súkromné obchody

5. dosiahnuť vyššiu úroveň, zdokonaliť sa; rozrásť sa: odborne v., v. na dobrého podnikateľa;
družstvo v-lo na moderný závod

● akoby bol zo zeme v-l nečakane sa zjavil;
z toho sme už v-li to nás už prestalo zaujímať;
v. z detských topánok, nohavičiek dospieť;
v. ako huby po daždi vo veľkom množstve

nedok. vyúsťovať

vzísť vzíde vzídu vzíď! vzišiel obyč. iba 3. os. dok.

1. (po vyklíčení) vyrásť zo zeme, zísť: jariny v-li

2. kniž. vzniknúť, povstať: čaká, čo z toho v-e;

zahúsť -hudie -hudú dok. kniž. začať al. chvíľu húsť (význ. 1), zanôtiť: hudci z-li známu melódiu;

zaobísť sa -íde -ídu -íď! -išiel dok. môcť byť bez niečoho, niekoho, obísť sa: z. sa bez pomocníkov;
z. sa s trochou potravy vystačiť

zarásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. pokryť sa porastom: pole z-lo burinou;
z-ená tvár

2. hovor. zrásť; zahojiť sa: rana z-la

● z. → machom;

zísť² zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

zísť¹ zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku;
z. zo stromu zliezť;
z. z bicykla;
z. z vlaku vystúpiť;
z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka;
z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si;
z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
z-e z očí, z-e z mysle;

zísť sa² zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u;
z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si