Význam slova "spã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 187 výsledkov (2 strán)
-
špásovne prísl.
-
špásovný príd. hovor. žartovný (význ. 1, 2): š. človek;
-
spásť spasie spasú dok.
1. pasením spotrebovať, vypásť: s. ďatelinu;
-
spať spí spia nedok.
1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.;
dobre sa mi s-lo2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom
3. expr. súložiť: s. s niekým;
s-li spolu● expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho;
s. ako v oleji dobre;
s. ako myš (na vreci) čujno;
spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo;
s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
chodiť s. so sliepkami včas;
kniž. s. na → vavrínoch;
expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami;
žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle; -
späť prísl.
1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.
2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.
-
špatiť nedok. robiť špatným, hyzdiť, ohaviť: veľký nos ju š-í
-
spätiť dok. prudko, náhle zastaviť, zavrátiť: s. bežiaceho;
s. ovce// spätiť sa prudko sa zastaviť, cúvnuť: žrebec sa pred prekážkou s-l
-
spätkovať nedok. expr.
-
špatne prísl.: š. sa pozrieť;
-
spätne prísl.: s. pôsobiť na diváka
-
špatnosť -i ž.
-
spätný príd. smerujúci späť: s. pohyb;
vyplatiť dôchodok so s-ou platnosťou;
s. pohľad retrospektívny;
s-é zrkadlo v kt. vodič vidí za seba;
s-á väzba a) odb. spojenie prvkov nejakého systému, pri kt. tieto prvky vzájomne na seba pôsobia b) publ. vzájomne pôsobiaci opravný činiteľ; -
späto prísl.;
-
spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením
-
spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou;
veda s-á s praxou; -
nedok. spávať -a
-
spavosť -i ž.
-
spavý príd. kt. rád (a veľa) spí; kt. sa prejavuje nadmerným spaním: s-é dieťa;
s-á choroba; -
nedok. spíjať sa -a;
-
opak. spíjavať sa -a
-
spíker, pôv. pís. speaker -kera/-kra m. hlásateľ (význ. 2): televízny s.;
-
spíkerka -y -riek ž.;
-
spíkerský príd.;
spíkersky prísl.
-
spíliť -i -ľ! dok. pílením odrezať: s. bučky, s-ené stromy;
-
spínač -a m. elektrotech. mechanizmus na zapínanie a vypínanie elektr. obvodu: samočinný, časový s.;
-
spínací príd. určený na spínanie: s. špendlík, s-ia sústava;
s-ie hodiny vybavené spínačom -
spínačka -y -čiek ž. zapínadlo zapínané vtlačením hornej časti do spodnej, patent(ka);
-
spínačkový príd.: s-é zapínanie
-
spínačový príd.
-
nedok. spínať sa, zopínať sa
-
nedok. spínať, zopínať -a
// zopnúť sa, zopäť sa
1. (o rukách) spojiť sa dlaňami, skrížením prstov: ruky sa z-li k prosbe
-
spísať -še -šu dok.
1. urobiť súpis: s. pôdu, s. inventár budovy
2. písomne zostaviť: s. záznam o nehode, s. protokol, obžalobu
3. napísať (lit. spôsobom): s. kroniku obce, súboru;
-
spískať -a dok. expr. pripraviť (význ. 1), zosnovať (niečo nepríjemné, nevhodné ap.): tú návštevu si s-la ty
-
spľasnúť -e -ú -sol, spľasknúť -e -ú -kol dok.
1. (o plnom, nafúknutom ap. predmete) naraz zmenšiť objem, scvrknúť sa: balóniky s-li;
s-tá lopta;
s. ako (mydlová) bublina i pren. stratiť dôležitosť2. s. rukami, dlaňami prudko dať dovedna i fraz. (nad niekým, niečím) veľmi sa začudovať
● expr. s-l mu hrebeň stratil sebavedomie
-
nedok. spĺňať -a
// splniť sa stať sa skutočnosťou: nádeje sa jej s-li;
moje slová sa s-li mal som pravdu; -
nedok. spĺňať sa
-
spôsob -u m.
1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania;
(je to) jediný možný s., ako si pomôcť;
istým s-om, na istý s.;
tým s-om tak2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života;
upraviť jedlo na rozličný s.;
gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;
(slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y;
nemá s-y nevie sa správať● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;
-
spôsobilo prísl.;
-
spôsobilosť -i ž.: odborná s., technická s. vozidla
-
spôsobilý príd. kniž. kt. má potrebné predpoklady, schopný, uspôsobený, súci: zdravotne, pracovne s. človek;
nie je s. na ťažkú prácu; -
spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť;
s. škodu, smrť; -
spôsobne prísl.: s. sedieť, jesť;
-
spôsobnosť -i ž.
-
spôsobný príd. kniž. (dobre) vychovaný, slušný; svedčiaci o tom: s-é deti;
s-é správanie; -
nedok. spôsobovať
-
spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny
-
nedok. spŕchať -a
-
spŕchnuť -e -u -chol dok.
1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď;
neos. v noci s-lo2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;
-
spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.
spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);
-
spúšťač -a m. tech. mechanizmus na spúšťanie strojov, motorov ap., štartér: riadiaci s.
-
spúšťací príd.
1. určený na spúšťanie (stroja ap.): s. mechanizmus
2. zariadený na spúšťanie: s. most padací
-
spúšťadlo -a -diel s. žľab na spúšťanie dreva
-
nedok. spúšťať -a
// spustiť sa
1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie);
s. sa do doliny zísť;
s. sa na kolená;2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď
3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa
4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad
5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;
-
nedok. spúšťať sa
-
spúšťový príd.
-
spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
-
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
-
spýtať sa -a dok. dať otázku, opýtať sa: s-l sa ho na zdravie;
s-l sa, ako sa má;
čí si? s-l sa; -
spýtavo prísl.
-
spýtavý príd. spytujúci sa, skúmavý: s. pohľad, hľadel naňho s-m zrakom;