Význam slova "zvr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. zvracať -ia

1. k zvrátiť (význ. 1, 2)

2. správ. vracať²

// zvrátiť sa

1. prevrátiť sa (význ. 1), vyvrátiť sa: z. sa na chrbát

2. obrátiť sa (význ. 2), otočiť sa: zrak sa jej z-l k oblohe

3. (náhle) sa podstatne zmeniť: výsledok sa z-l;

nedok. k 1, 2 zvracať sa

zvráskavieť -ie -ejú dok. stať sa vráskavým: tvár z-ie, ruky z-ejú;
z-ené čelo, z-ená pokožka, koža

zvrásniť sa -i dok. stať sa nerovným, zvlniť sa: povrch zeme sa z-l;
z-ené pohorie;
geol. z-enie vlnovité ohnutie zemských vrstiev

zvraštiť -šť/-i! dok. zmraštiť: z. čelo, z-ená tvár;

zvrašťovač -a m. sval spôsobujúci sťahovanie: z. obočia

nedok. zvrašťovať

// zvraštiť sa zmraštiť sa (význ. 1 – 3): obočie sa mu z-lo;
pôda sa za sucha z-í;
z-ené listy;

nedok. zvrašťovať sa

zvrat -u m.

1. zmena polohy, smeru, obrat, obrátenie;
šport. krasokorčuliarska figúra, prvok v let. akrobacii ap.

2. (náhla) podst. zmena, obrat, zlom, prevrat: prudký, politický, dramatický z., z. v myslení, v živote, vo vývine udalostí

3. (ustálené) slovné spojenie; fráza, frazeologizmus: rečnícky, obľúbený z.;

zvrátene prísl.;

zvrátenosť -i ž.: ľudská, mravná, sexuálna z.

zvrátený príd.

1. kt. je založený na nesprávnom úsudku, popletený, pomýlený, pochybený: z. názor, z-é myšlienky, pojmy

2. kt. morálne klesol; svedčiaci o tom, úchylný, zvrhlý, nemorálny, neprirodzený: z. človek, z-á túžba;
z-é konanie;

zvrátiť -i dok.

1. vyvrátiť (význ. 1), prevrátiť; zakloniť: z. hlavu dozadu

2. zmeniť smer, obrátiť, otočiť: z. pohľad, oči k oblohe

3. spôsobiť (náhlu) podst. zmenu: z. proces demokratizácie, beh udalostí;
z. nepriaznivý výsledok;

zvratnosť -i ž.

zvratný príd. kt. smeruje, má tendenciu pôsobiť späť: z. pohyb;
gram. z-é zámeno osobné (seba/sa), privlastňovacie (svoj);
z-é sloveso s morfémou sa, si;

zvratok, zvratky, správ. vývratok, vývratky

zvratový príd.

zvrchník -a m. vrchný (dlhý) kabát, plášť: obliecť si z.;

zvrchníkový príd.

zvrchovane prísl.;

zvrchovanosť -i ž.: štátna z., rešpektovať z. národa;
Deklarácia z-i Slovenskej republiky;
z. šťastia

zvrchovaný príd.

1. ničím neobmedzený, nezávislý, suverénny, samostatný: z. štát, národ, orgán, z-á vláda, moc

2. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: z-é šťastie, blaho, z-é ovládanie nástroja

3. vrcholný (význ. 1), najvyšší, krajný: z. čas, z-á miera, chvíľa;

zvrchu

I. prísl.

1. smerom z priestoru, kt. je hore, zhora, op. zospod(k)u: letieť, zakričať z., zhodiť z. kamene;
pozerať, hľadieť z. na niekoho, niečo i fraz. povýšene, pohŕdavo

2. z vrchnej časti, strany, odvrchu: prikryť, posypať niečo z.

II. predl. s G vyj. smer z vrchnej časti, strany: spustiť sa z. skaly

zvresknúť -e -ú -kol, zvriesknuť -e -u -kol dok. prenikavo zakričať (v citovom pohnutí), skríknuť, zvrešťať: zlostne z., z. od bolesti;
z celej sily z-l na chlapca

zvrešťať -í -ia -šť/-i! dok. expr. zvresknúť, zavrešťať: z. od strachu, od bolesti, dievčence z-li a rozpŕchli sa

nedok. zvrhávať -a, zvŕhať -a

// zvrhnúť sa

1. zmeniť sa na horšie: zábava sa z-la, debata sa z-la na hádku

2. stať sa zvrhlým: v zlej spoločnosti sa úplne z-l;

nedok. zvrhávať sa, zvŕhať sa

zvrhlík -a mn. -ci m. zvrhlý človek, zhýralec

zvrhlo prísl.;

zvrhlosť -i ž.

1. k zvrhlý

2. zvrhlý čin, skutok

zvrhlý príd. zvrátený (význ. 2), nemorálny, nemravný, zhýralý; svedčiaci o nemorálnosti: z. človek;
z. čin, z-á morálka, z-é vzťahy;

zvrhnúť -e -ú -hol dok.

1. vrhnúť zhora dolu, zhodiť; zvaliť: z. dosku zo strechy, z. náklad do rieky, z. bomby na mesto;

2. násilím zbaviť vlády, zosadiť, zhodiť: z. vedenie, vládu;

zvrieť zvrie zvrú dok. zovrieť¹, vzkypieť: voda v hrnci z-la

● expr. → žlč v ňom z-la

zvrškový príd.

zvršok -ška/-šku m.

1. odb. vrchná, povrchová časť niečoho: z. vyvýšeniny;
žel. železničný z. koľajnice s podvalmi a štrkom;
obuv. časť topánky obopínajúca chodidlo zvrchu: pripevniť z. na podošvu

2. obyč. mn. zvršky práv., novšie hnuteľné veci;

nedok. zvŕtať -a

1. k 1, 2: z. valaškou;
z. volantom

2. vykrúcať v tanci, vrtieť

3. expr. rečou privádzať do nepríjemnej situácie, obracať; vyčítať, hrešiť: z-a syna, kde tak dlho bol

// zvrtnúť sa

1. obrátiť sa (význ. 1), otočiť sa: z. sa na podpätku

2. náhle zmeniť polohu, smer, obrátiť sa (význ. 2): sprievod sa z-l k rieke

3. expr. nečakane sa zmeniť, obrátiť sa: pomery sa z-li, situácia sa z-la, okolnosti sa z-li

● na tom sa všetko z-lo to rozhodlo;
→ kocka sa z-la;

nedok. zvŕtať sa

1. k zvrtnúť sa (význ. 1): z. sa pred zrkadlom

2. vykrúcať sa v tanci, vrtieť sa

3. expr. šikovne sa pohybovať (pri práci), vrtieť sa, krútiť sa: z. sa okolo sporáka, okolo hostí

zvrtnúť -e -ú -tol dok.

1. otočiť (význ. 1), skrútnuť: z. kľúč(om), z. vypínačom, z. hlavu

2. náhle zmeniť smer, otočiť, obrátiť: z. auto(m) doprava;

zvrúcnieť -ie -ejú dok. stať sa vrúcnejším, vrúcnym: hlas z-ie, pohľady z-ejú;

nedok. zvrúcnievať -a

zvrúcniť -i dok. urobiť vrúcnejším, vrúcnym: z. vzťahy, hlas