Význam slova "saã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hašteriť sa nedok. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa (pre bezvýznamné veci): h. sa s niekým o maličkosti, susedia sa h-ia

dok. hegnúť sa

hemžiť sa nedok.

1. hmýriť sa, mrviť sa: ľudia sa h-ia (ako mravce)

2. byť plný niečoho (pohybujúceho sa): ulice sa h-ia ľuďmi;
úloha sa h-í chybami

hihúňať sa -a nedok. expr. chichotať sa, chichúňať sa: ženy sa h-li

hlásať -a nedok. verejne dávať na vedomie, rozhlasovať: h. nové myšlienky, pravdu;
nápis h-a, že ...

opak. hlásievať sa

hmliť sa nedok.

1. neos. h-í sa tvorí sa, padá hmla

2. (o zraku) vlhnúť a tým sa zahmlievať, zakaľovať: neos. h-í sa mu v očiach

hmýriť sa -i nedok.

1. rýchle sa sem a ta pohybovať v množstve na obmedzenom priestore, mrviť sa, hemžiť sa: ľudia sa h-ia na poli;
h-ia sa ako mravce

2. (o predmete, veci) byť plný niečoho (pohybujúceho sa): rieka sa h-i rybami, úloha sa h-i chybami;
neos. h-lo sa tam deťmi

dok. hnúť sa: nevládze sa h.;
dieťa sa nehne od matky

hodiť sa² nedok. i dok.

1. byť vhodný, vhod, vyhovovať, zodpovedať: to sa mi (ne)h-í;
h. sa na nejakú prácu

2. (u)tvoriť súlad, svedčať, pristať: farby sa h-ia k sebe;
tí sa k sebe h-ia

opak. holievať sa

honosiť sa nedok. kniž. pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, hrdiť sa: h. sa titulmi, majetkom;
mesto sa h-í pamiatkami vyznačuje sa nimi

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

opak. hrávať sa

hrbatiť sa nedok. hrbiť sa

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrdiť sa nedok. pýšiť sa, vystatovať sa, honosiť sa: h. sa bohatstvom

opak. hrozievať sa

hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;

húkať sa -a (iba 3. os.) nedok. (o prasnici) mať čas párenia, páriť sa

húsa -aťa mn. -atá/-ence -sat/-seniec s. mláďa husi;

opak. hýbavať sa;

internacionalizovať sa nedok. i dok. st(áv)ať sa internacionálnym, medzinárodným: jazyky sa i-jú

jagať sa nedok. mihotavo sa blyšťať, jagotať sa, trblietať sa, ligotať sa, skvieť sa: drahokamy, hviezdy sa j-jú

jagotať sa -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. jagať sa: rosa sa na slnku j-ce

jahniť sa nedok. bahniť sa

jarabieť sa -ie -ejú, jarabiť sa nedok. javiť sa jarabým, pestrieť sa, pestriť sa: lúka sa j-ie, j-í kvetmi

jariť sa nedok. neos. j-í sa začína sa, prejavuje sa jar

jašiť sa nedok.

1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa

2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia

● žart. mať drobné j-enie vystrájať (pochabosti)

jasniť sa nedok. stávať sa jasnejším, jasným, jasnieť, vyjasnievať sa: obloha sa j-í;
neos. j-í sa začína byť svetlo;
tvár sa mu j-í;
neos. v hlave sa mu j-í začína chápať

jednať sa nedok.

1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. predaji: j. sa s kupcom o dom;
j. sa na trhu

2. neos. j-á sa o..., správ. ide o...

kajať sa -á/-a -ajú nedok. ľutovať hriechy, konať pokánie (v náb. zmysle);
expr. ľutovať svoje činy, previnenie ap.

opak. kamarátievať sa -a

kamarátiť sa -i nedok. priateliť sa: k. sa s niekým od detstva;

klaňať sa -ia -ajú nedok.

1. zohýnať hornú časť tela al. hlavu (na znak úcty): k. sa pri pozdrave, k. sa po pás;
herec sa pred oponou k-l;
zastaráv. k-m sa pozdrav

2. koriť sa pred niekým, niečím, skláňať sa; nábožensky si uctievať: k. sa kráse;
k. sa Bohu

● kniž. k. sa zlatému teľaťu vidieť v peniazoch najvyššiu hodnotu

klasiť sa nedok. tvoriť klasy (o obilí, kukurici): raž, kukurica sa už k-í

klbčiť sa nedok. expr. biť sa, zápasiť: chlapci sa k-ia (o loptu)

klenúť sa -ie -ú nedok. oblúkovite sa dvíhať, tvoriť klenbu: most sa klenie ponad rieku, k-úca sa obloha

klobása -y -bás ž. údenársky výrobok z pomletého mäsa naplneného do tenších čriev: domáca, čabianska, spišská k.;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kmásať -še -šu -uc -uci nedok. expr.

1. prudko mykať, drmať, lomcovať: k. niekoho za plece, víchrica k-e stromami

2. takto trhať, stŕhať, šklbať: k. papier, vietor k-e lístie, k. si vlasy (v zúfalstve);

knísať -še -šu -uc -uci nedok. kývať, kolísať: k. hlavou;
vietor k-e člnok

// knísať sa: konáre sa k-u vo vetre;
expr. k-e sa ako kačica knísavo kráča

kochať sa nedok. nachádzať záľubu, potešenie v niečom: k. sa pohľadom na krásy prírody, k. sa v predstavách

kojiť sa -í -a kniž. uspokojovať sa, utešovať sa: k. sa nádejou

kolísať -še -šu -šuc/-sajúc -šuci/-sajúci nedok.

1. pohybovať zboka nabok al. zhora nadol, hojdať, kolembať: k. dieťa v kolíske, v kočíku, vietor k-e konármi

2. nemať stálosť, byť menlivý: teplota, výška hladiny k-e, ceny k-u

3. byť nerozhodný, váhať: k. medzi dvoma možnosťami;
koncepčné k-nie

// kolísať sa hojdať sa, knísať sa, kolembať sa: k. sa v sedle, čln sa k-e na vode;
lavička sa k-e kýva sa;
expr. k-e sa na krátkych nohách kolísavo kráča

opak. konávať sa

opak. končievať sa

kontaktovať sa nedok. i dok. nadväzovať, nadviazať s niekým kontakt, spojenie: k. sa s výrobcom

// kontaktovať hovor. (koho, čo) nadväzovať, nadviazať s niekým styk, kontakt: k. známych, k. firmu

kopŕcať sa -a nedok. expr. robiť kotrmelce, prevaľovať sa: k. sa dolu svahom;

dok. kopŕcnuť sa -e -u -col

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

koriť sa nedok. prejavovať prepiatu úctu, pokoru, uctievať, klaňať sa: všetci sa mu k-li ako božstvu

kotiť sa nedok.

1. (o samiciach niekt. zvierat) privádzať na svet mláďa: ovca, mačka sa k-í

2. (o niekt. mláďatách) prichádzať na svet: k-iace sa šteňatá

● expr. peniaze sa mu (ne)k-ia samy sa (ne)množia

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

opak. krátievať sa

opak. krčievať sa

krenkovať sa nedok. hovor. zastaráv. trápiť sa, sužovať sa

krivoprísažne prísl.;

krivoprísažnosť -i ž.

krivoprísažný príd. krivo prisahajúci: k. svedok;

opak. kŕmievať sa

opak. krútievať sa

ksichtiť sa nedok. subšt. tváriť sa

kúdoliť sa -ľ! nedok. valiť sa v kúdoloch, kudliť sa: dym, para, hmla sa k-í

dok. k 1 kuknúť, kuknúť sa -e -ú -kol

opak. kúpavať sa

kutať, kutať sa -ce/-tá -cú/-tajú nedok. expr.

1. hrabať sa (význ. 5), kutrať (sa): k. (sa) v skrini, po zásuvkách;
k. (sa) v pahrebe, v zemi

2. iba kutať sa zakutávať sa, zamotávať sa: k. sa do deky

kutrať, kutrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať sa (význ. 5), kutať (sa): k. sa v taške, k. (sa) po zásuvkách, po vreckách;
k. sa v zemi kopať;
sliepky sa k-ú v prachu

kvasiť, kvasiť sa nedok.

1. (o niekt. org. látkach) pôsobením mikroorganizmov meniť svoje vlastnosti: mušt k-í v sude, kapusta sa už k-í;
odb. mliečne, octové k-enie

2. hovor. hnisať, zbierať sa: rana (sa) k-í

3. (o myšlienkach, dianí ap.) byť v pohybe, nepokoji, vrieť: v politickom živote (sa) všetko začalo k.

4. iba kvasiť vystavovať pôsobeniu mikroorganizmov: k. uhorky, kapustu nakladať, konzervovať

kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

opak. kývavať sa

lakomiť sa nedok. dychtiť, pachtiť sa za niečím; byť lakomý na niečo: l. sa na peniaze, na majetok, na cudzie

nedok. lapať sa

lengať sa nedok. expr. pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol, kolísať sa, hompáľať sa: lampa sa l-á

leniť sa -í nedok. neos.: l-í sa mu (vstať) nechce sa mu, ťaží sa mu

● komu sa nel-í, tomu sa zelení usilovnosť prináša prospech

lepšiť sa nedok. zlepšovať sa: počasie sa zo dňa na deň l-í

lesknúť sa -e -ú -kol nedok. mať lesk, ligotať sa: striebro, sklo sa l-e, oči sa l-ú;
l. sa ako zrkadlo;

liahnuť sa -e -u -hol -uc -uci nedok. (o živočíchoch) rodiť sa: kurence, húsenice, ryby, teľce, ovce sa l-u;
umelé l-tie;

lieniť sa -i iba 3. os. nedok.

1. (o niekt. živočíchoch) zbavovať sa kože, srsti ap.: had sa l-i

2. (o koži) zliezať, olupovať sa, šúpať sa: koža na nohách sa mu l-i

liepať sa -a nedok. expr. liezť, škriabať sa: l. sa na plot, po múroch;
deti sa l-jú na otca;
l-nie súťažná horolezecká disciplína

ligotať sa -ce/-tá -cú/-tajú -oc/-taj! -cúc/-tajúc nedok. v zábleskoch odrážať svetlo, lesknúť sa, blyšťať sa, trblietať sa, jagať sa: hviezdy, oči sa l-ú, rieka sa l-e;

líšiť sa -i nedok. odlišovať sa: l. sa veľkosťou;
jeden sa l-i od druhého;
l. sa navzájom

líškať sa -a nedok. usilovať sa získať si niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi náklonnosti, zaliečať sa, lichotiť: l. sa žene, nadriadenému, l. sa ako mačka

loďkovať sa nedok. člnkovať sa

lopotiť, lopotiť sa nedok. expr. ťažko pracovať, drieť, hrdlačiť: l. (sa) na poli, l. cudziemu

loptovať sa nedok. hovor. hrať sa s loptou

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lyžovať, lyžovať sa nedok.

1. pohybovať sa, spúšťať sa na lyžiach: chlapci sa l-jú;
vie (sa) dobre l. ovláda techniku jazdy na lyžiach

2. iba lyžovať profesionálne pretekať v lyžovaní: l-je za náš oddiel

máliť sa -i nedok. obyč. v 3. os. zdať sa málo, vidieť sa nedostačujúcim: suma sa mu m-i;
m-i sa mu stravy;
neos. m-i sa mu

mancovať sa nedok. hovor. zastaráv. hovoriť niečo iba naoko, zdráhať sa, predvádzať sa: čo sa toľko m-š!

opak. marievať sa -a

mariť sa nedok. javiť sa v neurč. obrysoch: m-ia sa mi predstavy;
neos.: m-í sa mi zdá sa mi;
v očiach sa mi m-í nejasne vidím;

opak. mávať sa

nedok. maznávať sa

mechriť sa nedok. expr. hniezdiť sa, mrviť sa: m. sa na stoličke

miestoprísažne prísl.

miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;

dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;

mihotať sa -ce/-tá -cú/-tajú nedok. mihať sa (význ. 1, 2): riadky sa mu m-li pred očami;
m-nie hviezd

milkovať sa nedok. zastaráv. obyč. pejor. prejavovať si lásku, nežnosť (obyč. v povrchnom ľúbostnom vzťahu): m. sa s dievčatami

dok. minúť sa

1. k 1, 2

2. obísť sa (význ. 1): m-l sa s kamarátom

● m. sa cieľa, s cieľom, účinku, s účinkom nemať potrebný účinok;
expr. m. sa na rozume zblázniť sa

mocovať sa nedok. expr. trápiť sa, namáhať sa: m. sa s robotou, s odpoveďou

opak. modlievať sa -a

modliť sa nedok. konať modlitbu: m. sa k Bohu, m. sa nahlas Otče náš (za niekoho);

mosúriť sa -i nedok. expr. byť mrzutý, namosúrený, mračiť sa (význ. 2), chmúriť sa: celý deň sa m-i;
m. sa na niekoho, na celý svet

opak. motávať sa -a

motkať sa nedok. expr. motať sa (význ. 1), tmoliť sa, obšmietať sa: m. sa okolo domu

opak. mrzievať sa

dok. myknúť sa

nedok. nabaľovať sa

nabažiť sa dok. expr. uspokojiť túžbu, mať dosť, nasýtiť sa: n. sa zábavy, nevie sa n. vnuka

nedok. naberať sa

nabiediť sa -i dok. zažiť veľa biedy: cez vojnu sa n-li

nedok. načahovať sa

načakať sa dok. stráviť veľa času čakaním: n. sa na vlak, čo som sa ťa n-l!

nacengať sa dok. hovor. expr. opiť sa: n-ný hosť

načertiť sa -rť/-i! dok. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa

nachmeliť sa -ľ! dok. hovor. expr. opiť sa: je n-ený

nachodiť sa¹ dok. veľa času stráviť chodením: n. sa po obchodoch, n-l sa k nám

nedok. nachyľovať sa