Význam slova "pláť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 81 výsledkov (1 strana)

  • plat -u m. pravidelná peňaž. odmena za vykonávanú prácu: mesačný p.;
    mať dobrý p.;
    expr. žobrácky p. veľmi malý;

    plát -u m. niečo v podobe tenkého plochého útvaru: krájať mäso na p-y;

  • platan -a/-u m. mohutný cudzokrajný listnatý strom pestovaný v parkoch, bot. Platanus;

  • platanový príd.: p-á aleja

  • plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky;
    p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby;

  • platba -y -tieb ž. platenie: p. daní, p. v hotovosti;

  • platca -u mn. -ovia m. platiteľ

  • plátenka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. plátenná topánka

  • plátenko -a -niek, k 1 i plátence -nca -niec s. zdrob. expr.

  • plátenníčka -y -čok ž.;

  • plátennícky príd.: p. cech;

  • plátenníctvo -a s. plátennícke remeslo

  • plátenník -a mn. -ci m. v min. výrobca plátna al. kupec s plátnom: oravskí p-i;

  • platený príd. za kt. sa dáva plat: p-á dovolenka, p-á funkcia

  • platforma -y -riem ž. súbor zásad, základňa, východisko: spoločná politická p.;
    zotrvať, stáť na pôvodnej p-e

  • platidlo -a -diel s. prostriedok na platenie (obyč. peniaze)

  • platík -a m. zdrob. expr.

  • platina [-t-] -y ž. sivobiely drahý kov, chem. prvok, zn. Pt;

  • platinový príd.: p-á elektróda;
    p-é vlasy sivobiele ako platina;
    hovor. p-á blondína

  • platiť nedok.

    1. dávať (obyč.) peniaze za nejakú hodnotu (napr. za tovar, za prácu): p. nájomné, p. poplatky šekom, p. v hotovosti, p. v naturáliách;
    hovor. p. na dieťa

    2. dávať plat, odmeňovať (za prácu) platom: dobre p-ení zamestnanci, p. si externého učiteľa, v továrni dobre p-ia

    3. mať platnosť, byť v platnosti: vyhláška p-í od mája, tieto pravidlá už nep-ia, ešte stále p-í, že ...;
    táto minca nep-í nie je platná

    4. účinkovať, byť účinný: jeho slovo všade p-í;
    hovor. to naňho nep-í

    5. vzťahovať sa, týkať sa: pochvala p-la najusilovnejším

  • platiteľ -a mn. -ia m. kto platí, platca;

  • platiteľka -y -liek ž.

  • platňa -e ž.

    1. plochý tenší predmet podobný doske: kovová, mramorová p., štvorcová p.

    2. (gramofónová) p. disk so zvukovým záznamom: pustiť si p-u, prehrávať si p-e;
    obohratá p. i pren. expr. niečo veľa ráz opakované, zunované

    3. jedna z liatinových častí vrchnej plochy sporáka;

  • platne prísl.: p. uzavretá zmluva;

  • platnička -y -čiek ž.

    1. zdrob. k 1

    2. anat. chrupkovitý plochý útvar medzi stavcami;

  • platničkový príd.

  • plátno -a -ten/-tien s.

    1. tkanina z konopnej, ľanovej al. bavlnenej priadze: ľanové p., p. na šaty

    2. upravený kus takejto tkaniny: maliarske p., premietacie p.;
    strieborné p. film

    3. hovor. obraz maľovaný na plátne (význ. 2): Fullove p-a;

  • platnosť -i ž.: nadobudnúť, stratiť p., spätná, spiatočná p.

  • platňový príd.;

  • plátnový, plátenný príd.: p-ná košeľa, p-né topánky;
    text. p-á väzba;

  • platný príd.

    1. uznávaný, záväzný: p-é predpisy, zmluvy, nep-é platidlá

    2. majúci účinok, účinný: málo p-á pomoc, nie je to nič p-é;

  • platobný príd.: p. príkaz, p-á bilancia;
    p-á karta určená na výber peňazí prostredníctvom automatu, na bezhotovostné platby ap.;
    → druhotná p-á neschopnosť

  • plátok -tka/-tku m.

    1. zdrob.: tenké p-y slaniny

    2. pejor. podradná tlač (najmä noviny)

  • platonický príd.

    1. kt. je bez zmyselnosti: p-á láska

    2. nekonkrétny, formálny: prejaviť iba p. záujem;

    platonicky prísl.

  • platonik -a mn. -ci m. stúpenec platonizmu

  • platonizmus -mu m. učenie starogréc. filozofa Platóna;

  • platovo prísl.: p. zvýhodniť;

  • platový príd.: p-é zaradenie, p-é podmienky;

  • lážo-plážo subšt.

    I. prísl. nenáhlivo, pohodlne; nedbanlivo: ide si l.

    II. príd. neskl. nenáhlivý, pohodlný; nedbanlivý: l. zápas

  • náplň -e ž.

    1. látka, ktorou je niečo naplnené: n. náboja, pera, koláč s ovocnou n-ou

    2. obsah (význ. 4), zmysel: myšlienková, pracovná n., život bez n-e

  • pláca -e ž. odmena za dohodnutú prácu; plat, mzda

    aká práca, taká p.

  • plákať, pláchať -a nedok. prepieraním v čistej vode odstraňovať zvyšky pracieho prostriedku: p. bielizeň

  • plán -u m.

    1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel: životný p., mať, uskutočniť svoje p-y, prekaziť niekomu p-y

    2. vopred určený rozvrh činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ (najmä v min.): hospodársky, pracovný, mesačný p., splniť, prekročiť p.

    3. pôdorysné zachytenie terénu, stavby ap.: p. ulice, stavby

    4. odb. jedna zo stránok, zložiek celku: rytmický p. skladby, zvukový p. jazyka

    robiť p., mať v p-e plánovať

    kuť p-y;

    pláň -e ž. rozľahlá rovina: zasnežená p.

  • plánik -a m. zdrob. k 3, expr. k 1, 2

  • plánka -y -nok ž.

    1. planý, divý, neštepený ovoc. strom

    2. plod takého stromu: trpké p-y

    expr. oči ako p-y veľké;

  • plánkový príd.;

  • plánočka -y -čiek ž. zdrob.

  • plánovač -a m. kto pripravuje plán;

  • plánovací príd.

    1. týkajúci sa plánovania: p. rok, p-ie obdobie

    2. zaoberajúci sa plánovaním: p-ia skupina, p-ie oddelenie

  • plánovačka -y -čiek ž.

  • plánovaný príd.

    1. kt. je v pláne, naplánovaný, zamýšľaný: p. výlet, p-á cesta, úroda, splniť p-é práce

    2. spravovaný plánom (význ. 2): p-é hospodárstvo socialistické

  • plánovať nedok.

    1. zamýšľať uskutočniť niečo: p. výlet, p-me ísť do divadla

    2. robiť, zostavovať plán (význ. 2): p. finančné prostriedky, efektívne p-nie

  • plánovito, plánovite prísl.: p. postupovať;

  • plánovitosť -i ž.

  • plánovitý príd. (vy)konaný podľa plánu (význ. 2): p. postup, p-á výroba, p-é hospodárstvo;

  • plápolať nedok. kniž. blčať, planúť: oheň p-á;

  • plášť -a m.

    1. (ľahký) dlhý kabát: balónový p., pracovný p., p. do dažďa

    2. odb. vonkajší obal niečoho: p. pneumatiky, p. hodiniek, olovený ochranný p.;
    zool. ochranný obal tela niekt. živočíchov;
    geom. plocha povrchu telesa: p. valca

    kam → vietor, tam p.;

  • pláštenka -y -niek ž. plášť, pelerína z tenkej, obyč. nepremokavej (plastickej) látky: igelitová p.

  • pláštik -a m. zdrob.;

  • plášťový príd.: tech. p. plech;

  • plávací príd. určený na plávanie: p-ie blany medzi prstami nôh niekt. živočíchov

  • plávanie -ia s. plavectvo: venovať sa p-iu, vyučovať p.

  • plávať -a -ajú bud. i popláva nedok.

    1. (o živých organizmoch) vlastnými silami sa pohybovať na hladine vody al. vo vode: ryby, husi p-jú, pes vie p., plavci p-jú v bazéne;
    p. ako ryba výborne;
    expr. p-a ako sekera, ako motyka nevie plávať;
    p. proti prúdu i pren. byť v opozícii;
    p. po prúde i pren. byť bezzásadovo prispôsobivý

    2. (o plavidlách) pohybovať sa na hladine vody al. vo vode pomocou hnacieho mechanizmu: loď, ponorka p-a

    3. byť unášaný prúdom, voľne sa niesť na vode: drevo p-a v rieke;
    p. dolu vodou i fraz. upadať

    4. expr. byť zaliaty tekutinou: oči mu p-jú v slzách plače;
    halušky p-jú v masti;

    5. hovor. expr. neovládať niečo, nevyznať sa v niečom: p. v zložitej problematike;
    p. pri odpovedi nevedieť

    nechať niečo p. prestať sa starať o niečo

  • plávka -y -vok ž. lupeňovitá huba s krehkým klobúčikom rozlič. farieb, bot. Russula;

  • plávočka -y -čiek ž. zdrob.

  • pláž -e ž. piesočnaté pobrežie využívané na kúpanie: morská p.;

  • plážový príd.: p-é šaty nosené k vode;
    p. volejbal hraný na piesku v podobných podmienkach, aké sú na pláži

  • pléd -u m. veľká (vlnená) šatka: prehodiť si p. cez plecia;

  • plédový príd.

  • plénum -na s. súhrn všetkých členov istej organizácie, inštitúcie; ich zasadanie: p. Národnej rady Slovenskej republiky

  • plôška -y -šok ž. zdrob.

  • plôtik -a m. zdrob.

  • plť -e ž. jednoduché ploché plavidlo zo zviazaných kmeňov: zbíjať p.;
    plaviť drevo p-ami;

  • plťka -y -tiek ž. zdrob.

  • plťový príd.;

  • plúžik -a, plúžok -žka m. zdrob.

  • stíplčejs, steeplechase [stíplčejs] neskl. ž. (angl.) šport. náročné prekážkové dostihy, preteky

  • výplň -e ž.

    1. látka, kt. niečo vypĺňa: zvukotesná, laminátová v., v. operadiel

    2. vypĺňajúca časť plochy: sklená v. dvier

    3. náhradný prostriedok na vyplnenie, zaplnenie (textu, programu ap.), výplnok: zvuková v.;

  • výplňový príd.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV