Význam slova "paľ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

páľa -e ž. expr. páľava, horúčava, horúčosť: bola veľká p.

palác -a m. veľká reprezentatívna budova; vo feud. panské sídlo v meste: kráľovský p., prezidentský p., Primaciálny p.;
justičný, športový p.;

palacinka -y -niek ž. tenký múčnik z liateho cesta pripravovaný na panvici: p. s tvarohom;

palacinkáreň -rne ž. plytká panvica s rúčkou na pečenie palaciniek

palacinkový príd.: p-é cesto

palácový príd.: p-á stráž;
p. prevrat, p-á revolúcia sprisahanie majúce za cieľ výmenu vládnucich osôb;

palatalizácia -ie ž. lingv.

1. artikulovanie hlások na prednom podnebí (napr. pri ď, ť, ň), mäkčenie

2. hist. zmena k, g, ch na č, ž, š/s;
c, dz: praslovanské p-ie

palatín -a m. najvyšší kráľovský úradník vo feud. Uhorsku, zástupca kráľa

páľava -y ž. horúčava, horúčosť, páľa: letná p.

paľba -y -lieb ž. hromadná streľba: delostrelecká p., zastaviť p-u;

palcát -u m. stredoveká bojová zbraň s kovovou hlavicou na rukoväti: husitský p.

palček -a m. zdrob.

palčiak -a obyč. mn. m. rukavice len s 1 prstom na palec: vlnené p-y

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

palcový príd.: p-é titulky nápadne veľké;

palebný príd.: p-é postavenie

palec -lca m.

1. najhrubší prst ruky al. nohy: držať ceruzku medzi p-om a ukazovákom

2. časť rukavice určená na palec: mať deravý p.

3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.

● byť, ostať (sám) ako p. celkom sám;
→ držať niekomu p., p-e;

pálené s. hovor. pálenka

pálenica -e -níc ž. výrobňa pálenky, menší liehovar

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

paleograf -a mn. -i m. odborník v paleografii;

paleografia -ie ž. veda o písomných pamiatkach a vzniku i vývine písma;

paleografický príd.

paleografka -y -fiek ž.;

paleolit -u m. geol. staršia kamenná doba;

paleolitický príd.

paleontológ -a mn. -ovia m. odborník v paleontológii;

paleontológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa výskumom skamenelín;

paleontologička -y -čiek ž.;

paleontologický príd.

palestínsky príd. k Palestínčan, Palestína

paleta -y -liet ž.

1. doštička, na ktorej maliar mieša farby;

2. podložka, plošina na premiesťovanie al. uskladňovanie tovaru;

paletizácia -ie ž.

1. preprava al. skladovanie tovaru na paletách

2. zavádzanie tohto spôsobu prepravy a skladovania

paletka -y -tiek ž. zdrob. k 1

paletový príd.;

palica -e -líc ž.

1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u;
vychádzková p.;
hokejová p. hokejka;
lyžiarske p-e;
biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci;
chodiť o p-i

2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u;
p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

palička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y;
čipkárske p-y;

paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky

paličkovitý príd. podobný paličke

paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

palicovať nedok. (za feud.) vykonávať trest údermi palicou: p. nevoľníkov

palicový príd.;

opak. pálievať -a

palina -y -lín ž. bylina horkej chuti, ktorej odvar sa používa ako liek pri zažívacích ťažkostiach, bot. Artemisia;

palinový príd.: p. odvar

palisáda -y -sád ž. hist.

1. kôl v obrannom vale

2. obyč. mn. hradba z kolov;

palisádový príd.: p-á pevnosť

páliť -i páľ! nedok.

1. vydávať veľké teplo, horúčosť, veľmi silne hriať: slnko p-i ako oheň

2. spôsobovať pri dotyku pocit pálčivej bolesti: horúci pohár p-i prsty, horúci čaj p-i v ústach;

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim: mráz p-i líca, pálenka príjemne p-la;
oči p-ia od dymu pálčivo bolia

4. ničiť ohňom; spaľovať (kvôli teplu, svetlu): p. raždie, p. drevo, p. petrolej v lampe;
p. čarodejnice upaľovať

5. spracúvať, pripravovať pôsobením ohňa, žiaru: p. tehly, p. slivovicu

6. rozkladať, zažíhať: na Jána p-li ohne

7. strieľať: guľomet p-i (do nepriateľa);
páľ! povel

8. hovor. expr. prejavovať záujem, túžbu: už dávno p-l za tým dievčaťom

● čo ťa nep-i, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka;
p. si prsty s niečím, pre niečo zasahovať do niečoho a tým si spôsobovať nepríjemnosti;
je, ani čo by p-l veľa;
p-i ma to na jazyku nutká ma povedať;

palivo -a -lív s. horľavina na spaľovanie s cieľom získať teplo al. pohonnú energiu: tuhé, tekuté, plynné p-á;
drevo, uhlie sú prirodzené p-á;

palivovo-energetický príd. súvisiaci so získavaním, výr. a spotrebou palív a energie: p-á základňa, p-é odvetvie

palivový príd.: p-é drevo, p-á nádrž

palma -y -liem ž. (sub)tropický strom s vysokým kmeňom a obrovskými vejárovitými listami (napr. kokosovník, datľovník)

● kniž. odniesť si p-u víťazstva zvíťaziť;

palmový príd.: p. háj, p-á ratolesť

paloš -a m. poet. šabľa, meč: vytasiť p., rúbať p-om;

palošík -a m. zdrob. expr.

palota -y -lôt ž. zastar. al. expr.

1. parádna sieň, sála

2. palác

paluba -y -lúb ž.

1. lodná plošina: umývať p-u

2. priestor pre osádku, cestujúcich a náklad v lietadle, kozmickej lodi

● hodiť niekoho cez p-u opustiť, obetovať;

palubný príd.: p-é prístroje;
p-á doska na kt. sú signalizačné, kontrolné, meracie a ovládacie prístroje (lietadla, vozidla);
let. p. zapisovač čierna skrinka

palubovka -y -viek ž. hovor.

1. dlážka z palubových dosák

2. palubová doska

palubový príd.: p-á doska užšia jednostranne hobľovaná doska použ. najmä na zhotovenie dlážky

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem;
pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

nedok. chápať² -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky;
ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce;
ch. sa velenia;

chápať¹ -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.;
ch. význam slova;
nech-m, čo tým myslíš neviem;
ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti

nedok. chápať sa

chlípať -e -u nedok. expr. sŕkavo piť al. jesť tekuté jedlo, sŕkať, chleptať;
hrub. piť, jesť tekuté jedlo vôbec: ch. polievku, horúci čaj;
ch. víno;

chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.

2. expr. (tvrdo) spať: ch-l celý deň

● expr. ch-e, akoby drevo pílil veľmi

chrúpať -e -u -uc/-ajúc nedok.

1. chrúmať (význ. 1, 2): ch. cukríky;
nahlas ch.

2. chrapčať, prašťať, vržďať: jablko mu ch-lo v ústach;

dorýpať -e -u dok. (silno) rozrýpať, rozryť: vŕtačkou d. chodník

doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li

húpačka, správ. hojdačka

húpať -a nedok.

1. zapadať, boriť sa, zabárať sa: h. do snehu

2. správ. hojdať, kolísať;

krúpa -y obyč. mn. krúpy krúp ž.

1. nahrubo zomleté zrno: jačmenné k-y

2. ľadovec: k-y padajú;

kúpa -y kúp ž. získanie (veci) za peniaze, kupovanie, op. predaj: výhodná k., k. domu, získať niečo k-ou;

kúpač -a m. kto chodí na veľkonočný pondelok oblievať, kúpať dievčence, ženy: mať veľa k-ov

kúpačka -y -čiek ž. hovor.

1. kúpanie: dobrá k. v rieke

2. oblievačka, polievačka: veľkonočná k.

kúpať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. ponorením do vody umývať: k. dieťa, k. psa

2. máčať v roztoku, v kúpeli: k. zapálené oči;
k. film

3. oblievať, polievať: k. dievčence (na Veľkú noc);

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

nacápať -e -u dok. hovor. expr.

1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz

2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát

narozsýpať -a dok. rozsypať (na väčšom priestore); porozsýpať: n. múku pri pečení;
n. smetí po izbe

nedok. oblápať -a

nedok. obsýpať sa, obsypávať sa

odlúpať -e -u dok. lúpaním pooddeľovať, olúpať: o. kôru;

nedok. odsýpať, odsypávať -a

// odsypať sa sčasti sa vysypať: z vreca sa o-lo zrno

okúpať -e -u dok.

1. umyť ponorením do tekutiny (obyč. vody), vykúpať: o. dieťa;
o. si oči v harmančeku

2. obliať, poliať na Veľkonočný pondelok: o. dievča

// okúpať sa ponoriť sa do vody s cieľom osviežiť sa, zaplávať si ap.: o. sa v potoku

olúpať -e -u dok.

1. lúpaním zbaviť kôry, šupy ap., obieliť, očistiť, ošúpať: o. pomaranč, vajce;
o. fazuľu vylúpať

2. odlúpať: o. kôru stromu;

orýpať -e -u dok.

1. rýpaním odstrániť: o. omietku

2. rýpaním zbaviť (omietky): o. stenu

ošúpať -e -u dok.

1. zbaviť šúp, olúpať, obieliť: o. kukuričný klas

2. odstrániť (šupu ap.), olúpať, obieliť: o. kôru

// ošúpať sa olúpať sa (význ. 1, 2)

Pa zn. pascal

pačesy -ov m. mn.

1. odpadové vlákna pri česaní ľanu al. konopí

2. hovor. expr. vlasy, štica: vytrhám ti p. vyhrážka

● chytili sa za p. začali sa biť

pačmaga -y -mág ž. pejor. opovržlivá nadávka: ty p. jedna!

paša¹ -e ž. pastva (význ. 1 – 4): statok sa vrátil z p-e;
vyhnať ovce na p-u;
šťavnatá, žírna p.;
expr. p. pre oči, pre uši

paša² -u mn. -ovia m. hist. titul vys. hodnostára v osmanskej ríši: turecký p.;
expr. žiť (si) ako p. blahobytne

pašák -a mn. -ci m. hovor. expr. chlapík: to sú p-i!

pašalík -a m. hist. územie spravované pašom: Budínsky p.

pašeráčka -y -čok ž.;

pašerácky príd.: p-e chodníčky;

pašeráctvo -a s. činnosť pašerákov, pašovanie

pašerák -a mn. -ci m. kto pašuje: p-i zlata;

pašie -ií ž. pomn. text evanjelia o Kristovom umučení; jeho hud. spracovanie, prednes: spievať p.;

pašiový príd.: p-é spevy, p-á hra

paškál -u m. cirk. veľká veľkonočná kostolná sviečka

● expr. vziať niekoho na p. prísne ho vypočúvať al. karhať

paškvil -u m.

1. výsmešný, urážlivý spis

2. nepodarená napodobnenina niečoho

pašovať nedok. i dok.

1. protizákonne prepravovať, prepraviť cez hranice: p. zbrane, p-ný tovar

2. tajne dod(áv)ať niečo zakázané: p. listy do väzenia

paštéta -y -tét ž. jedlo z pomletej pečene al. mäsa: pečeňová, hydinová p.;

paštétový príd.

paštrnák -a m. zelenina podobná petržlenu, bot. Pastinaca

paža -e ž. tel. ruka (význ. 1)

páža -aťa mn. -atá -žat s. vo feud. šľachtický mládenec vychovávaný u šľachtica ako os. služobník: kráľovské p.;

pažba -y -žieb ž. obyč. drevená zadná časť niekt. strelných zbraní (pušky ap.)

pažerák -a m. anat. časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom: pren. expr.: p. pece, p. smrti, noci;
vliezť nepriateľovi rovno do p-a natrafiť priamo naňho

● pejor. pchať niekomu niečo do p-a (nedobrovoľne) dávať nenásytnému koristníkovi;

pažerákový príd.

pažiť -e ž.

1. plocha s nižším trávnatým porastom: husi sa pasú na p-i, ležať na p-i

2. iba jedn. nižší trávnatý porast: hustá p.;

pažítka -y ž. cesnakovitá rastlina pestovaná pre chutnú vňať, bot. Allium Schoenoprasum: posekať p-u, zemiaky s p-ou;