Význam slova "pór" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

porozpisovať dok. distrib. k rozpisovať: p. dane na jednotlivcov

porozposielať -a dok. distrib. k rozposielať: p. oznámenie

porozprávať -a dok. postupne (a obšírne) vyjadriť rozprávaním, rozpovedať, vyrozprávať: p-l nám celý príbeh, mnoho mu o sebe p-la

// porozprávať sa stráviť istý čas rozhovorom s niekým, pozhovárať sa: musíme sa rozumne, vážne p., od srdca sa s ňou p-l;
my sa ešte p-me (aj ako vyhrážka)

// porozprávať si vymeniť si názory, skúsenosti ap., pohovoriť si: stihli si už o všeličom p., p. si zážitky

porozprestierať -a dok. distrib. k rozprestierať: p. koberce po zemi

// porozprestierať sa: políčka p-né po úbočiach

porozpúšťať -a dok. distrib. k rozpúšťať: p. kocky cukru v káve

// porozpúšťať sa: pilulky sa p-li

porozsádzať -a, porozsadzovať dok. distrib. k rozsádzať, rozsadzovať: p. žiakov v triede

// porozsádzať sa, porozsadzovať sa: žiaci sa p-li po laviciach

porozsvecovať dok. distrib. k rozsvecovať: p. všetky svetlá

porozsýpať -a dok. distrib. k rozsýpať: p. múku, cukor

// porozsýpať sa: klince sa mu p-li

porozťahovať dok.

1. distrib. k rozťahovať: p. stoly, p-l knihy po celej pracovni

2. roztiahnutím zväčšiť: p. si sveter

// porozťahovať sa rozložiť sa (význ. 1, 2): hmla sa p-la po doline, p. sa s knihami po izbe;
p. sa na posteli

poroztĺkať -a dok. distrib. k roztĺkať: p. obloky, poháre

// poroztĺkať sa: vajcia sa p-li

poroztrácať -a dok. distrib. k roztrácať: chlapec p-l knihy

// poroztrácať sa: priatelia sa po jednom p-li

poroztriasať -a dok.

1. distrib. k roztriasať: p. slamu

2. roztriasaním upraviť: p. sukňu

poroztvárať -a dok. distrib. k roztvárať: p. obloky, p-né dvere

// poroztvárať sa: okná sa od prievanu p-li

porozumenie -ia s.

1. schopnosť postihnúť zmysel; pochopenie: hľadať p. u rodičov, dívať sa na niečo s p-m

2. vzájomné rešpektovanie stanovísk, zhoda názorov, dorozumenie: prispieť k medzinárodnému p-iu

□ mať, prejavovať p. (pre niekoho, niečo) rozumieť niekomu, niečomu, chápať ho

porozumieť -ie -ejú dok.

1. pochopiť (význ. 1): p. obsah(u) dokumentu, dieťa počúvalo a p-lo

2. vedieť pochopiť niečie správanie, prejavy, situáciu: p. pohľadu, p. básnickému dielu;
my si nep-me nikdy nezhodneme sa v názoroch

porozvážať -a dok. distrib. k rozvážať: p. chlieb, mlieko

porozväzovať dok. distrib. k rozväzovať: p. uzlíky

// porozväzovať sa:

● jazyky sa im p-li rozhovorili sa

porozvešiavať -a, porozvesovať -uje dok. distrib. k rozvešiavať, rozvesovať: p. siete, obrazy p-né po stenách

porozvláčať -a, porozvlačovať -uje dok. distrib. k rozvláčať, rozvlačovať: kravy p-li seno;

portál -u L -i mn. -y m. architektonicky upravený vchod (do budovy): renesančný p., p. chrámu;

portálik -a m. zdrob.

portálový príd.: p. oblúk;
p. žeriav otočný;

portefeuille [portföj, -fej] neskl. s. (franc.) iba v spoj. minister bez p. bez rezortu, bez kresla

portfólio -a s. odb. súbor cenných papierov, investícií a kapitálu vo vlastníctve právnickej al. fyzickej osoby: kapitálové p.; investičné fondy majú svoje p-á;

portfóliový príd.

porto -a port s. poštovné

portrét -u m.

1. (umel., fot.) podobizeň: detský p., maľovať p.

2. (verný) opis, charakteristika: dokumentárny p. krajiny, románový p.;

portrétik -a m. zdrob.

portrétista -u m. tvorca portrétov (význ. 1, 2): vynikajúci dobový p.;
p. mestského života;

portrétistka -y -tiek ž.

portrétovať nedok. zhotovovať portrét: p. postavu, dať sa p.

portrétový, portrétny príd.: p-ová (-na) štúdia, p-na maľba;

portský

I. príd. k Porto (mesto v Portugalsku): p-é víno druh ťažkého vína

II. portské s. portské víno

portugalčina -y ž. portugalský jazyk

portugalský príd. k Portugalec, Portugalsko: p. jazyk;

portugalsky prísl.: hovoriť (po) p.

portviš -a m. subšt. zmeták na dlhej rúčke: ometať steny p-om

porub -u m. ban. pracovisko, na kt. sa dobýva nerast;

porúbať -e -u dok. distrib. k rúbať: p. raždie;
zbojníci ich p-li

porubový, porubný príd.: p. vozík, p-á stena

nedok. porúčať -a

// porúčať sa zastaráv. odporúčať sa: po polhodine sa p-l;
p-m sa! pozdrav pri odchode

porúcať -a dok. distrib. k rúcať: p. figúrky

// porúcať sa: domy sa p-li

poručenec -nca m. práv. osoba zverená poručníkovi na ochranu a zastupovanie;

poručeno, poručenobohu čast. vyj. rezignáciu, odovzdanosť; nech je, ako chce: p., už je tak

poručenský príd.

1. k poručenec: p-á starostlivosť

2. polit. p-é územie kt. je pod správou iného štátu al. medzinár. organizácie;

poručenstvo -a s.

1. práv. ochranná moc nad poručencom, poručníctvo

2. polit. p. OSN správa OSN

porucha -y -rúch ž.

1. chyba v činnosti nejakého mechanizmu: mechanická p., p. stroja, opraviť p-u

2. nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie ap.: p. v zásobovaní;
duševná p., p. trávenia, p-y reči;

poruchovosť -i ž. priemerný počet porúch za isté obdobie: nízka p. strojov

poruchový príd.: p-á služba odstraňujúca poruchy;
p. stroj kt. máva poruchy;

poručíčka -y -čok ž.;

poručícky príd.

poručík -a mn. -ci m. 2. st. hodnosti nižších dôstojníkov: bol povýšený za p-a;

poručiť dok.

1. zanechať ako dedičstvo, odkázať: p. majetok synovi

2. zveriť, odovzdať: p. dieťa do niečej opatery, p. sa do ochrany niekoho

3. zastaráv. rozkázať, prikázať: p-l chlapom, aby ho nasledovali;
p-l priateľom po dve deci objednal;

poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;

poručiteľka -y -liek ž.;

poručiteľský príd.

poručníčka -y -čok ž.;

poručnícky príd.: p. pomer;

poručníctvo -a s. práv. postavenie poručníka, poručenstvo: vykonávať p. nad maloletým;

poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);

poruke vetná prísl. iba v spoj.: mať p. mať v blízkosti, mať k dispozícii, mať naporúdzi: mať materiál p.;
byť p. byť v blízkosti, byť k dispozícii, naporúdzi: výsledky ešte nie sú p., chcem vám byť p.;
ísť p. vychádzať v ústrety, pomáhať: všetci mi idú p.

porušiť dok.

1. (nepriaznivo) zmeniť pôv. stav, narušiť, poškodiť: p. obal, p-enie rovnováhy, p-ená funkcia mozgu

2. prestúpiť (význ. 5), nedodržať, nerešpektovať: p. zákaz, sľub, p-enie zákona, p. dopravné predpisy;

nedok. porušovať

// porušiť sa: pod vlhkým snehom sa p-la strecha;

nedok. porušovať sa

porušovateľ -a mn. -ia m. kto niečo porušuje: p. poriadku, pracovnej disciplíny;

porušovateľka -y -liek ž.

poruštiť -šť/-i! dok. dať rus. ráz;

nedok. porušťovať

// poruštiť sa dostať rus. ráz;

nedok. porušťovať sa

porúti sa bud. k rútiť sa

poruvať sa, poruť sa -ve/-je -vú/-jú -ruj! -val/-rul dok. pobiť sa, pomlátiť sa: pes sa p-l s vlkom, p-li sa pre peniaze;

poryv -u m. poet. prudký prejav citov, emócia: ľúbostný p., duševné p-y, p-y hnevu

pár² neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.;
dva p-y koní;
p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťbojár -a m. pretekár v päťboji;

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

pôdohospodár -a m. pracovník v pôdohospodárstve;

pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;

pýr¹ -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia

pýr² -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby