Význam slova "on" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
    po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
    tvary -ňho pre živ., tvary pre neživ., zried. pre živ.)

    I. zám. osob. 3. os.

    1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
    pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
    jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
    šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
    vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

    2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

    3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

    II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

    A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o

  • onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

  • onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
    jeden hovorí tak, druhý o.

    tak či o. akokoľvek;
    ani tak, ani o. nijako

  • onakvo prísl.

  • onakvý hovor.

    I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči

    II. príd.

    1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á

    2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;

  • onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
    raz chce také šaty, raz o-é

    ani taký, ani o. nijaký;
    taký či o. hocijaký

  • onánia -ie ž. onanovanie

  • onanovať nedok. ukájať pohlavný pud na sebe

  • ondatra -y -tier ž.

    1. hlodavec s lesklou sivohnedou srsťou žijúci vo vode, zool. Ondatra

    2. kožušina z neho, bizam;

  • ondatrí, ondatrový príd.: o-ia srsť;
    o-ová čiapka

  • ondiať, ondieť -ie -ejú nedok. niž. hovor. použ. sa namiesto iného slovesa (vo veľmi všeob. význ.): neondi (-ej) to! nekaz to! veď neondite, neondejte!

    // ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.

  • ondulácia -ie ž. zvlnenie vlasov chem., mechanickými al. tepelnými prostriedkami: vodová, trvalá o.;

  • ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka

  • ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo

  • ondulovať nedok. robiť onduláciu

  • onedlho prísl. o krátky čas, nezadlho, zakrátko, čoskoro: o. bude jar

  • onehdy zám. ukaz. príslov. hovor. nedávno, minule: o. som o tom počul;
    o. mi napísal

  • onemieť -ie -ejú dok.

    1. stať sa nemým: po úraze o-l

    2. stratiť (nakrátko) reč, z(a)mĺknuť, zatíchnuť: o. od strachu, o. prekvapením;

  • nedok. onemievať -a

  • onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť

  • onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

    1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
    v tom či onom prípade

    2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

    to i ono všeličo;
    ten alebo onen ktokoľvek;
    na onom svete po smrti;
    onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

  • oneskorene prísl.: o. kvitnúť;

  • oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili

  • oneskorenosť -i ž.

  • oneskorený príd. uskutočnený neskoro: o. vývin, o. príchod;

  • nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa

  • oneskoriť sa dok.

    1. prísť neskoro: o. sa o hodinu;
    radšej čakať, ako sa o.

    2. urobiť neskoro, omeškať sa: o. sa s plnením plánu

    3. ostať pozadu, zaostať, omeškať sa: o. sa vo vývine;
    o-enie o pol storočia;

  • onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l

  • oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
    o neho

  • onikať nedok. používať zám. oni na označenie 2. os. v dialógu (v min. na znak úcty): rodičom o-l

  • onkológ -a mn. -ovia m. odborník v onkológii;

  • onkológia -ie ž. vedný odbor skúmajúci nádory;

  • onkologička -y -čiek ž.;

  • onkologický príd.

  • onomastický príd.

  • onomastika -y ž. lingv. vedný odbor skúmajúci vlastné mená;

  • onomatopoický príd.: o-é slová

  • onomatopoja -e -í -am -ach ž.

    1. lit., hud. zvukomaľba

    2. lingv. zvukomalebné slovo (napr. čľup);

  • ontológia -ie ž. filoz. veda o bytí;

  • ontologický príd.: o. prístup;

    ontologicky prísl.

  • onuca -e -núc ž. kus látky na omotanie nohy (v bagančiach, čižmách ap.); ovinovačka: mokré o-e;

  • oňuchať dok. ňuchaním zistiť, očuchať: mačka o-la jedlo;
    psy sa o-li;
    expr. (o človeku) ovoňať;

  • nedok. oňuchávať -a

  • onucka -y -ciek ž. zdrob.

  • oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
    bol z toho celý ... onô ... vystrašený

  • ónyx -u m. polodrahokam s čiernymi al. hnedými pruhmi (odroda kremeňa);

  • ónyxový príd.: o. mramor

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV