Význam slova "men" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mena -y mien ž. peňaž. sústava istého štátu: cudzia, domáca m., stabilizácia m-y;

meňavo prísl.;

meňavosť -i ž.

meňavý príd. kt. mení farby, menistý: m. hodváb;

menáž, mináž -e ž. zastaráv. spoločná voj. al. väzenská strava

menčester -tru L -i m. tkanina s pozdĺžnymi prúžkami podobná zamatu;

menčestráky -ov m. pomn. subšt. menčestrové nohavice

menčestrový príd.: m-é nohavice

mendícky príd.

mendík -a mn. -ci m. v min. chudobný žiak ako pomocník na ev. fare;

menejcennosť -i ž.: komplex m-i

menejcenný príd. majúci menšiu hodnotu, závažnosť, ako je zvyčajné: m. tovar, m-é dielo;

meniareň -rne ž. stavba so zariadením na menenie (usmernenie) elektr. prúdu

menič -a m. elektrotech. prístroj na premenu fyz. stavov al. tech. vlastností: m. prúdu

meninový príd.: m. vinš

meniny -nín ž. pomn. sviatok krstného (rodného) mena: mať, oslavovať m.;

meniskus -u/-ku m. anat. chrupkovitá vložka v kĺboch

menisto prísl.

menistý príd. meňavý: m. povrch;

meniť nedok.

1. robiť z niečoho, niekoho niečo iné, nové: m. prírodu, m. postoje, m. človeka;
m. púšť na úrodnú pôdu

2. nahrádzať niečím iným (toho istého druhu), striedať: m. si šaty, m. obrus, m. priateľov;
m. farby striedavo blednúť a červenieť i fraz. byť vzrušený

3. dávať jednu vec za inú, zamieňať: m. byt, m. šilingy za koruny;
nem-l by s nikým je spokojný

● to na veci nič nem-í;
m. kabát, dres zištne sa prispôsobovať

// meniť sa

1. stávať sa iným, novým: príroda, človek sa m-í, kvantita sa m-í na kvalitu

2. striedať sa: predsedovia sa m-ia

3. hrať farbami, trblietať sa: hodváb sa m-í

● neos. m-í sa mu pred očami má závrat

menlivo prísl.;

menlivosť -i ž.

menlivý príd. kt. sa mení, podlieha zmenám, premenlivý; vrtkavý, kolísavý: m-é farby;
m-é podmienky;
m-é šťastie;

menne prísl.

menný príd. k 1: m. register, op. vecný;
gram. m-é skloňovanie, m. tvar;

meno -a mien s.

1. slovné označenie niekoho, niečoho, pomenovanie, názov: osobné m. meno a priezvisko;
krstné (rodné) m. prijaté pri krste (zápise);
miestne m.;
poznať niekoho iba podľa m-a nie osobne;
gram. → podstatné, → prídavné m.;

2. (dobrá) povesť, vážnosť: kaziť niekomu dobré m.

3. hovor. meniny: blahoželať niekomu na m., na m-a

● → nazvať (veci) pravým m-om;
nemôcť → prísť na m. niekomu;

menoslov -u m. zoznam mien: m. žiakov, účastníkov podujatia;
zostaviť, napísať m.

menovať nedok. i dok.

1. uvádzať, uviesť menom; označovať, označiť menom: m. niekoho na prvom mieste;
m. mestá;
admin. všetci m-ní (účastníci) nech sa hneď hlásia

2. iba nedok. kniž. volať, nazývať: m. veci pravým menom

3. vhodnejšie vymenúvať, vymenovať: m. niekoho za predsedu;
dostať m-nie vymenovanie;

menovateľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo pod zlomkovou čiarou, op. čitateľ;
mať spoločného m-a i pren. základ;
uviesť na spoločného m-a i fraz. zjednotiť

menovec -vca m. kto má s niekým rovnaké meno: v triede má m-a;

menovite prísl.

1. podľa mena: uviesť všetkých m.

2. zastar. najmä, hlavne, predovšetkým

menovitý príd. odb. zodpovedajúci číselným údajom: m-é napätie na kt. bolo elektr. zariadenie konštruované (nominálne);
m-á hodnota nominálna;
tech. m. výkon normálny;

menovka -y -viek ž. štítok s menom: schránky s m-mi

menovkyňa -e -kýň ž.

menový príd.: m-á jednotka;
m-á rozluka rozdelenie býv. česko-slovenskej meny

menšenec G a A -nca D -u mn. -e m. mat. číslo, od kt. sa odpočítava

menšina -y -šín ž. menšia čiastka celku, op. väčšina: národnostná m.;

menšinový príd.: m-é nadpráva

menšiteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, kt. sa odpočítava

menštruácia -ie ž. periodické krvácanie z maternice, perióda;

menštruačný príd.

mentalita -y ž. spôsob myslenia a zmýšľania: národná m., m. čitateľov

mentálne prísl.: m. zaostalý

mentálny príd. rozumový, myšlienkový, duševný: m-a úroveň, m-e poruchy;

mentieka [-ť-] -y -tiek ž. krátky podšitý kabát ako súčasť zemianskeho oblečenia;

mentiekový príd.

mentol -u m. chem. silica z mäty, eukalyptus;

mentolový príd.: m-é cukríky

mentor -a m. kto mentoruje, poučovateľ; mravokárca;

mentorovať nedok. (často a nevhodne) poúčať, karhať: m. deti, prázdne m-nie

mentorský príd.: m. postoj;

mentorsky prísl.;

mentorstvo -a s. (časté a neúspešné) poúčanie, karhanie

menu [-ü] neskl. s. (franc.)

1. zostava jedál podávaných obyč. pri slávnostnej príležitosti; jedálny lístok

2. zostava jedál podávaných v reštaurácii ako celok

3. inform. ponuka činností počítačového programu na počítačovej obrazovke

menuet -u m. starý franc. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

menuetový príd.

opak. menúvať -a

// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?

menza -y menz ž. (študentská) stravovňa;

menzový príd.

cyklámen -u m. izbová rastlina s červenofialovými al. bielymi kvetmi a okrúhlymi striebristými listami, bot. Cyclamen;

lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus