Význam slova "hon" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hon -u m.

1. poľnohosp. plošne vymedzená časť poľnohosp. pôdy, časť poľa, na kt. je zasiata 1 plodina: pšeničný h.

2. stará dĺžková miera

● na h-y, na sto h-ov vzdialený veľmi;
obchádzať niekoho, niečo na h-y zďaleka sa vyhýbať;

honba -y ž.

1. (opakované) úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: h. za peniazmi, za slávou

2. prenasledovanie, pohon (význ. 3), naháňačka: h. na ľudí, zlodejov

honec -nca m. poháňač statku: h. stád

honelnícky príd.

honelník -a mn. -ci m. pomocník baču al. valacha;

honiť nedok. nadháňať pri poľovačke: h. zajace

// honiť sa (o niekt. zvieratách) mať čas párenia; páriť sa: zajace sa h-ia

honobiť nedok. expr. cieľavedome si nadobúdať (majetok): h. peniaze, h. pre deti;
celý život iba h-í

honor -u m. kniž. al. expr. vážnosť, úcta: báť sa o svoj h.

honorácia -ie ž. hromad. kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti (podľa majetku, postavenia), panstvo: miestna h.

honorár -a/-u L -i mn. -e m. peňaž. odmena za prácu intelektuálneho rázu: autorský h., h. za obraz, účinkovanie, článok;

honorárik -a m. zdrob. expr.

honorárový príd.;

honorovať nedok. i dok. d(áv)ať honorár; (za)platiť za prácu: h. autora;
dobre h-ný preklad

honosiť sa nedok. kniž. pýšiť sa, vystatovať sa, chvastať sa, hrdiť sa: h. sa titulmi, majetkom;
mesto sa h-í pamiatkami vyznačuje sa nimi

honosne prísl.;

honosnosť -i ž.

honosný príd. kniž. ktorým sa možno pýšiť, hrdý, skvelý: h. titul, dom;

honový príd.

honvéd -a m. hist. vojak maď. domobrany za Rakúsko-Uhorska;

honvédsky príd.: h. pluk

náhon -u m.

1. prevod hnacej sily, pohon: predný, zadný n. (auta)

2. žľab, kanál, ktorým sa privádza voda k nejakému zariadeniu: mlynský n.;

záhon -a m. hrada², hriadka: kvetinový z., z-y jahôd;

záhonček -a m. zdrob.