Význam slova "krú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krídlovka -y -viek ž. nátrubkový plechový hud. nástroj (nositeľ melódie v dychovej hudbe)

krídlový príd. k 1, 2: k-é perá;
k-é dvere;

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

kríkovitý, kríčkovitý príd. pripomínajúci krík, kríček: k. porast

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

kríž -a m.

1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
k-e obilia;
vojnový k. voj. vyznamenanie;
→ Červený k.;
k-e (v žolíkových kartách)

3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

● → niesť svoj k.;
→ urobiť k. nad niečím;

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

krížik -a m.

1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

krížikový príd. k 3: k-á vzorka

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
dať si nohy k. cez seba

● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

krížovkárka -y -rok ž.;

krížovkársky príd.

krízový príd.: k-é roky;
k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

krížový¹ príd.

1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
archit. k-á klenba v podobe kríža

2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

krížový² príd.: anat. k-á kosť

krôčik -a m. zdrob.

● prvý k. prvý pokus, začiatok

krókus -a/-u m. šafran (význ. 1)

krštenie -ia s. krstiny

na krémovo → nakrémovo;

niekoľkýkrát, niekoľký raz čísl. rad. neurč. vyj. neurč. miesto v poradí opakovaného deja: už po n. zastal

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

po Kr. skr. po Kristovi/Kristu (pri udávaní letopočtu)

pred Kr. skr. pred Kristom (pri udávaní letopočtu)

prvýkrát, prvý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 1: včera som ho videl p.

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

škrčať -í -ia nedok. expr.

1. škŕkať (význ. 1), škvrčať: neos. v žalúdku mu š-lo

2. chrčať, chripieť, chraptiť: rádio š-í;
neos. v reproduktore začalo š.

škrípať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. pri trení vydávať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: brzdy, kolesá š-u, pero š-e, piesok š-e pod nohami

2. spôsobovať ostrý, nepríjemný zvuk, škripieť, škripotať: š. zubami;
expr. š. na husliach prenikavo a falošne hrať

3. hovor. expr. byť v neporiadku, nedariť sa, viaznuť: niekde to š-e, v manželstve niečo š-e

škrípavo prísl.

škrípavý príd. škrípajúci, škripľavý: š. hlas, zvuk;

štvrtýkrát, štvrtý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 4: š. opakovať niečo

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

tretíkrát, tretí raz neskl. čísl. rad. nás. príslov. k 3: telefón zvoní už t.

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

zaškrípať -e -u -uc/-ajúc dok.

1. chvíľu škrípať (význ. 1, 2): brzdy z-li;
z. zubami;
expr. z. na husliach prenikavo, falošne zahrať

2. hovor. expr. ukázať sa v neporiadku: v organizácii to z-lo